Česi, Maďari aj Poliaci by mohli splniť trojpercentný deficit už v tomto roku. My o rok.
BRATISLAVA. Opatrenia, ktoré majú znížiť deficit verejných financií, prijíma väčšina vlád v Európskej únii. Platí to aj o našich susedoch.
Česko aj Poľsko si na tento rok naplánovali deficit najviac na úrovni troch percent HDP. Podobne ako my sa nachádzajú v takzvanej procedúre nadmerného deficitu. Ak splnia svoje plány, môžu sa z nej dostať rýchlejšie ako my.
Naša vláda chce znížiť deficit z vlaňajších 4,8 percenta na 4,6 percenta. Pod tri percentá ho plánuje stlačiť v budúcom roku.
Škrtať chcú všade málo
- Slovensko: –4,8 / –4,6 / –2,9
- Poľsko: –5,1 / –2,9 / –2,2
- Maďarsko: +4,2 / –2,5 / –2,2
- Česko: –3,1 / –3,0 / –2,9
- Slovensko: 2,3 % v roku 2013
- Poľsko: 2,13 % v roku 2012
- Maďarsko: oficiálne 0,5 % v roku 2012 a 1,4 % v roku 2013, ekonómovia hovoria aj o 3 %
- Česko: 1,5 % v roku 2013
Konsolidačné balíky všetkých štyroch vlád sú rovnaké v tom, že vo väčšej miere rátajú s opatreniami na príjmovej strane rozpočtu.
Naša vláda hovorí o pomere dva ku jednej v prospech daní. Podobný pomer konsolidácie by podľa analytika Raiffeisen v Maďarsku Adama Keszega mohol byť aj v Maďarsku.
O niečo vyšší v prospech príjmov v Poľsku a mierne nižší v Česku.
Naši ekonómovia upozorňujú, že ak by slovenská vláda takmer všetko z toho, čo zoškrtá, použila na vládne priority, takmer celá konsolidácia môže prebehnúť len na príjmovej strane.
Viac zdaniť príjmy chcú viaceré vlády. Na Slovensku sa zruší rovná daň, zisky firiem sa budú zdaňovať sadzbou 23 percent a vyššie zárobky zamestnancov sadzbou 25 percent. Vyššie príjmy chce viac zdaniť aj česká vláda, zrejme od hranice stotisíc českých korún. V Maďarsku sa zasa zruší daňové zvýhodnenie nízkych miezd.
Na Slovensku sa zvýšia aj odvodové stropy. Firmy v Poľsku už platia za zamestnancov vyššie nemocenské poistenie, vyšší príjem má byť na úrovni 0,38 percent HDP.
V Česku aj Maďarsku sa na rozdiel od nás zvýši aj DPH. V Česku by sa od januára mala zvýšiť z terajších 14 a 20 percent na 15 a 21 percent.
Naša vláda tiež siahne na druhý pilier, príspevok sa od októbra zníži z deviatich na štyri percentá, čím vláda získa asi 0,7 percenta HDP. Poľsko po zmenách v druhom pilieri kalkuluje v tomto roku s príjmami na úrovni pol percenta HDP. V Česku od januára druhý pilier len vznikne.
Výraznejšie škrty v sociálnych dávkach neplánuje ani jedna krajina V4.
Česko sa bojí reštitúcií
Maďarsko v roku 2012 kalkuluje so šetrením samospráv, budúci rok s daňou z finančných transakcií a špeciálnou daňou pre telekomunikačné firmy, čo sa nepáči Bruselu.
Špeciálny odvod pre regulované firmy sa má zaviesť aj u nás. Slovenská vláda nevylučuje ani zdanenie finančných transakcií.
Ekonómovia okrem hospodárskeho rastu upozorňujú aj na ďalšie riziká. Český deficit by mohli výrazne zvýšiť chystané cirkevné reštitúcie.
Cirkvám by sa malo podľa návrhu počas tridsiatich rokov vyplatiť 59 miliárd českých korún (asi 2,3 miliardy eur). Do deficitu by sa to podľa analytika Komerční banky Marka Dřímala premietlo jednorazovo.
Rizikom pre maďarský rozpočet je spätný výkup PPP projektov, čo by vládu mohlo stáť pol percenta HDP.
Vládne balíčky
Maďarsko plánuje aj v tomto roku deficit pod troma percentami. Podľa oficiálnych dát vykázalo vlani prebytok verejných financií na úrovni 4,6 percenta HDP. Bolo to preto, že Orbánova vláda znárodnila penzijné úspory odhadom na úrovni desiatich percent maďarského HDP.
Štrukturálny deficit krajiny, ktorý odzrkadľuje, ako vláda skutočne hospodári, dosiahol v minulom roku 5,5 percenta.
„Tento rok vláda plánuje veľkú konsolidáciu na úrovni zhruba troch percent HDP, pretože skutočný deficit bol príliš vysoký,“ hovorí analytik Raiffeisen Keszeg.
Na porovnanie, aby sa Slovensko dostalo pod tri percentá deficitu, vláda musí konsolidovať v objeme približne 2,3 percenta HDP.
Česi, ktorí mali vlani prekvapivo nízky deficit na úrovni 3,1 percenta, hovoria o konsolidačnom balíku v roku 2013 vo výške 1,5 percenta HDP. Poliaci, ktorí podobne ako my konsolidovali vo veľkom už vlani, plánujú v tomto roku konsolidáciu na úrovni dvoch percent HDP.
