Ekonóm Horváth: Deficit by som kresal rýchlejšie

Člen Fiškálnej rady kritizuje rýchlosť znižovania deficitu, hoci sa vyhýba komentovaniu krokov vlády.

Väčšina opatrení, ktoré chce vláda prijať, zlepší stav verejných financií z dlhodobého hľadiska. Otázne je zníženie príspevku do druhého piliera, hovorí člen Fiškálnej rady MICHAL HORVÁTH.

Spolu s Ľudovítom Ódorom vás zvolili za členov Fiškálnej rady. Jej šéfom má byť Ivan Šramko. Čaká sa ešte na súhlas prezidenta. Nemáte obavy, že návrh na vaše vymenovanie nepodpíše?

„Nie, mandát, ktorý sme získali v Národnej rade, je dostatočne silný na to, aby nemali žiadne otázniky týkajúce sa nášho vymenovania.“

Čo bude nasledovať?

„Len čo budeme mať nejakých zamestnancov, začneme vytvárať vlastné databázy a analýzy. Zákon nám ukladá vydať k 27. decembru správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. So získaním dát by nemal byť žiadny problém, keďže ústavný zákon ukladá ostatným inštitúciám povinnosť s nami spolupracovať.“

Vláda už povedala, ako chce konsolidovať verejné financie v roku 2013. Do akej miery súhlasíte s tým, ako to nastavila?

„Z pohľadu rady nás zaujíma samozrejme len dosah na dlhodobú rovnováhu verejných financií. Nás nezaujíma, aké konkrétne opatrenie v oblastí daní alebo výdavkov vláda zvolila. Budeme sa pozerať vyslovene len na to, či tie opatrenia prispievajú k rovnováhe verejných financií z dlhodobého hľadiska.“

Prispievajú?

„Na prvý pohľad môžeme povedať, že väčšina opatrení, ktoré vláda navrhuje prijať, predstavujú zlepšenie stavu verejných financií z dlhodobého hľadiska. Otázne je opatrenie v súvislosti s druhým pilierom, ktoré bude treba hlbšie analyzovať. Krátkodobo znižuje deficit, ale keď sa pozrieme len na toto opatrenie, tak vytvára skryté dlhy v budúcnosti. Takže čistý dosah na dlhodobú udržateľnosť bude pravdepodobne menší ako dosah na súčasný deficit. Zároveň vláda hovorí aj to, že bude robiť opatrenia v súvislosti s prvým pilierom, ktoré by nemali zlepšovať súčasný deficit, ale mali by pomáhať v dlhodobom horizonte. Práve štúdia, ktorú ku koncu roka vydáme, sa pozrie na túto problematiku komplexne a zhodnotí celkový dosah všetkých opatrení aj v dôchodkovom systéme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“

Zrejme ste sa už rozprávali so šéfom Inštitútu finančnej politiky Martinom Filkom o zverejnenom konsolidačnom balíku. Čo ste mu na to povedali?

„Presne to, čo som vám teraz povedal.“

On hovorí, že už prepočítali dosah prvého piliera aj zmien v druhom pilieri. Vychádza im, že celkový dosah navrhovaných zmien v dôchodkovom systéme by mal zlepšiť dlhodobú udržateľnosť. Môže to tak byť?

„Neviem. Pokiaľ si neurobíme prepočty, neviem sa k tomu kvalifikovane vyjadriť.“

Vláda znižovanie príspevku do druhého piliera obhajuje aj tým, že sa len inšpirovala českým modelom. Tam je silný tretí pilier. Ak vláda zmenšuje druhý pilier, mala by viac posilniť tretí pilier a daňovo ho zvýhodniť?

„Ako člen rady nemôžem dávať normatívne odporúčania pre vládu. Vláda pripravuje opatrenia v prvom pilieri, ktoré budú pôsobiť priaznivo na dlhodobú udržateľnosť, ak sa schvália. Toto je jediné, čo viem teraz povedať.“

Vy s pánom Ódorom ste boli prví, ktorí začali hovoriť širšie o daniach z nehnuteľností a o ich možných zmenách. Zrejme aj vami sa vláda inšpirovala, keď hovorila, že viac zdaní luxusné nehnuteľnosti. Nakoniec to stopla, pretože tvrdí, že našla málo údajov na to, aby to vedela hneď realizovať. Je daň z nehnuteľností na základe toho, čo viete, podľa vás nevyužitá šanca?

„Pred mesiacom by som vám na túto otázku mohol povedať vlastný názor aj z pohľadu toho, čo sme s Ľudom Ódorom písali v našej štúdii o rozpočtovej sekere. Momentálne ako člen rady už môžem povedať len to, že my nedávame vláde odporúčania, aké opatrenia a ako by mohla implementovať.“

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti určite platí, že treba robiť štrukturálne zmeny. Zrejme ich treba robiť v dôchodkovom systéme, čo ste už povedali, vo fungovaní verejnej správy všeobecne, možno v sociálnych dávkach a zdravotníctve. V ktorých sektoroch je to momentálne najdôležitejšie?

„Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a z hľadiska dosahu očakávaného starnutia obyvateľstva na Slovensku sú kľúčové sektory zdravotníctvo, kde by som zahrnul dlhodobú starostlivosť o starých ľudí, a prirodzene, dôchodkový systém. V týchto dvoch oblastiach je veľmi dôležité, aby sa prijali opatrenia, ktoré znížia implicitný dlh, ktorý v týchto sektoroch máme.“

Dá sa to zjednodušiť tak, že rast výdavkov pre zdravotníctvo by mal pokračovať aspoň takým tempom ako rast ekonomiky a rast príjmov, alebo je to naopak. Hovoríte o implicitnom dlhu v tomto sektore, čo tým myslíte?

„Myslím tým hlavne očakávaný vývoj príjmov a výdavkov v danom sektore. Základná rovnováha je do veľkej miery ovplyvnená procesom starnutia obyvateľstva. Do tohto systému bude prispievať čoraz menej ľudí a naopak, vzhľadom na predlžujúcu sa dĺžku života, bude čoraz viac ľudí, ktorí budú odkázaní na starostlivosť z tohto systému. A tým do budúcna vzniká nerovnováha. Keď si tie čísla natiahnete do 50-ročného horizontu, vidno tam, ako sa tie nožnice roztvárajú.“

Konsolidácia verejných financií sa má robiť výrazne z väčšej časti na príjmovej strane rozpočtu. Je to rozumné?

„Môžem len povedať, že rada bude mať problém, ak vláda bude sledovať model nízkych daní a vysokých výdavkov, to znamená neudržateľnú fiškálnu rovnováhu z hľadiska dlhodobého horizontu. Pokiaľ vláda preferuje vysoké príjmy spojené s vysokými výdavkami alebo nízke príjmy s nízkymi výdavkami, tak ako Fiškálna rada nemáme žiadnu preferenciu medzi týmito dvoma možnosťami.“

Diskusia sa vedie o tom, do akej miery môže skutočnosť, že sa má v rokoch 2012 a 2013 na Slovensku konsolidovať najmä na príjmovej strane, ovplyvniť hospodársky rast krajiny. Rast je dôležitý pre vývoj príjmov a celú ekonomiku. Pýtame sa to preto, že máte kompetenciu na to odpovedať, lebo to presne súvisí s dlhodobou udržateľnosťou. Je spôsob, akým konsoliduje vláda, taký, že neovplyvní ekonomický rast do tej miery, aby sa to prejavilo napríklad v nižšom výbere daní?

„Samozrejme, že spôsob, akým vláda zvyšuje dane, môže mať dosah na dlhodobý potenciál ekonomiky. Bližšie sa k tomu neviem teraz vyjadriť, lebo sme to ešte nerátali. Jedným z prínosov tejto rady má byť aj to, že sa o verejných financiách bude diskutovať na základe kvalifikovaných prepočtov, a nie pocitov. Nebudem predbiehať závery, ktoré pravdepodobne zverejníme na jeseň.“

Vláda uvažuje o predaji akcií Slovak Telekomu a odkúpení akcií súkromných zdravotných poisťovní. Aké parametre by mala vláda pri týchto operáciách sledovať?

„Treba sledovať, ako to zmení dlh štátu. No čisté bohatstvo štátu by to pri kúpe či predaji za trhové ceny nemalo meniť.“

Aký má podľa vás Slovensko momentálne dlh, vysoký, primeraný, nízky?

„Keď sme uvažovali o konštrukcii dlhovej brzdy, s Ľudom Ódorom sme sa rozprávali, že vzhľadom na to, že sme malá otvorená ekonomika a trh s našimi dlhopismi nie je vždy likvidný, mali by sme dlh udržiavať na nejakej striedmej úrovni aj v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Prišli sme na to, že by to nemalo byť viac ako 50 percent HDP. Aj z pohľadu toho, čo vie štát efektívne investovať, keď si požičia. Nakoniec bola dlhová brzda nastavená tak, že sa začína od 60 percent a postupne klesá na 50. Terajšie úrovne by som hodnotil ako také, z ktorých by pravdepodobne bolo dobré časom klesať.“

Už tento rok môže náš verejný dlh prekročiť hranicu 50 percent HDP, v roku 2013 môže byť na úrovni 52 percent HDP, v roku 2014 ešte vyššie. Obrat by mohol prísť v roku 2015. Od hranice 50 percent by mali začať nabiehať sankcie. Kedy prídu prvé?

„Ak dlh prekročí hranicu 50 percent a Eurostat to na jar budúceho roku potvrdí, minister financií musí podľa ústavného zákona poslať otvorený list, v ktorom vysvetlí, prečo dlh prekročil túto hranicu a čo sa s tým chystá robiť.

Znamenajú tieto naše záväzky voči Európskej únii, že minister financií bude vedieť ľahko obhájiť zvyšovanie nášho dlhu, pretože sa môže vždy na ne vyhovoriť?

„Našťastie je zákon definovaný tak, že je automatický. Ministerstvo financií musí vydokladovať, že celkový dosah opatrení v danom roku presiahol tri percentá HDP. Vtedy sa nebudú istý čas uplatňovať sankcie. Keď kumulovaná výška týchto opatrení je menšia, sankcie sa naďalej uplatňujú.“

Vo verejnej debate sa otázka dlhu už berie celkom vážne. Preto je veľký predpoklad, že ministerstvá a rôzni lobisti budú mať tendenciu dlhy zakrývať. To znamená, že dlhy sa budú skrývať v železniciach, nemocniciach, môžu sa vytvárať dlhodobé kontrakty, kde budú odložené splatnosti a podobne. Aké veľké je podľa vás riziko, že navonok bude rast dlhu alebo záväzkov nižší, lebo ho nebude vidno?

„Práve v tomto má mať veľký prínos rada, ktorej mandát je hodnotiť takzvané čisté bohatstvo vo verejnom okruhu, ktorý zahŕňa všetky inštitúcie verejného sektora. Do toho patrí aj bilancia štátnych podnikov, nemocníc a podobne. Práve cez lepšie vykazovanie, nad ktorým bude mať dohľad rada, sa má prispieť k tomu, že skrývať dlhy niekde vo verejnom sektore alebo cez rôzne sofistikované kontrakty, ktoré ich budú opticky odsúvať do budúcna, by už nemalo byť možné.“

Dáme vám fiktívny príklad. Vláda nakúpi lietadlá za nejakú cenu a prvé splátky budú dohodnuté v zmluve o tri, štyri roky. Lietadlá začne Slovensko vlastniť okamžite. Vy budete vychádzať z ceny lietadiel, za ktorú ich nakúpila, aj keď nevieme, či boli predražené, alebo sa budete snažiť rozmýšľať o tom, že lietadlá možno predať? Dokážete aj vy určiť cenu ich budúcich splátok?

„Oceňovať nákup lietadiel iste nebudeme. Ale z dostupných informácií sa budeme snažiť vyčísliť celkový vplyv na verejné financie, teda vrátane budúcich splátok.“

Je jasné, že teraz nebude v móde zvyšovať dlh. Do akej miery bude podľa vás vo verejnej sfére rásť tendencia vytvárať skryté dlhy?

„Ak vznikne nejaké obmedzenie, mnohí by mohli uvažovať o tom, ako ho obísť, pokiaľ im to uľahčí život. My sme v našej štúdii použili desať príkladov na to, ako sa dajú skrývať peniaze. Všetky tieto prípady by rada mala šetriť.“

Vláda opakuje, že chce dosiahnuť v tomto roku deficit verejných financií na úrovni 4,6 percenta HDP. Vlani bol na úrovni 4,8 percenta. Je to dostatočná ambícia?

„Keď sa pozriem len na čísla bez toho, aby som hodnotil ostatné možné vplyvy, tak sa mi to zdá trochu pomalé.“

Sankcia nám teoreticky hrozí už na konci tohto roka, keď sa Brusel pozrie na náš konsolidačný balík a povie, že nevytvára priestor na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Hrozí nám podľa vás sankcia?

„Európska komisia sa bude pozerať na to, či opatrenia, ktoré Slovensko navrhuje tento rok a na ďalšie roky, stiahnu deficit pod tri percentá HDP tak, že to tam bude udržateľné a v najbližších rokoch sa nedostaneme znovu nad tri percentá HDP. Myslím si, že ten balíček, ktorý som videl v novinách, je taký, aby ho komisia mohla posúdiť pozitívne.“

Fiškálna rada by mala kontrolovať aj to, či poslanci v parlamente neurobia v návrhu rozpočtu a dôležitých zákonov súvisiacich s ozdravením verejných financií v poslednej chvíli neopodstatnené zásahy. Ako bude vyzerať vaša právomoc v praxi?

„Jednak nás poslanci budú žiadať, aby sme sa vyjadrili k fiškálnym dosahom návrhu, ktorý bude v parlamente. Zároveň môžeme z vlastnej iniciatívy pripravovať materiály, v ktorých zhodnotíme dosah opatrení, ktoré sú v parlamente. Toto je niečo, čo plánujeme robiť, len čo budeme mať na to kapacity.“

Minulý týždeň bol v Bruseli summit. Jedným z jeho záverov je, že trvalý euroval by mohol možno už na budúci rok nakupovať aj slovenské dlhopisy, čo by mohlo zrejme stlačiť cenu našich pôžičiek. Je to pre nás dobrá správa?

„Každá minca má vždy dve strany. Na jednej strane môže vznikať situácia, že náklady nášho dlhu klesnú, čo by sa pozitívne prejavilo na rovnováhe verejných financií. Na druhej strane fungovanie týchto inštitúcií nám bude vytvárať záväzky, ktoré tiež budeme musieť vyčísliť.“

Nevyjadrujete sa ku konkrétnym veciam. Môžeme aspoň odkázať politikom, ktorí chcú v týchto otázkach poznať váš názor, nech vám zavolajú a v súkromí im poviete, čo si myslíte?

„Budeme opatrne manažovať náš vzťah s politikmi. Plánujeme v tom byť veľmi transparentní. Asi budeme aj zverejňovať, s kým sa stretávame. Ako súkromné osoby máme prirodzene svoj názor a iste si ho aj povieme v súkromí. Ale oficiálne ho nebudeme prezentovať.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 957
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 370
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 638
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 347
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 705
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 419
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 201
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 152
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 842
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 722

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.

Neprehliadnite tiež

Americkému akciovému trhu sa nedarilo, klesli aj burzy v Európe

Akciový trh USA poškodili zlé správy o hospodárení firiem, európske akciové trhy oslabili v dôsledku teroristických útokov.

Po štvrťstoročí bude môcť Argentína dovážať bravčové mäso z USA

Argentína zastavila dovoz bravčového mäsa z USA v roku 1992, ako dôvod uviedla obavy ohľadne zdravia zvierat.

Slovensko zaostáva za Európou v miere zamestnanosti žien

Ženám návrat do práce navyše podľa analytikov sťažuje aj slabá ponuka čiastočných úväzkov, či nedostatočné kapacity predškolských zariadení.

Mladý Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.