ATÉNY, BRATISLAVA. Namiesto prepúšťania, ďalšie prijímanie nových zamestnancov verejnej správy. Grécke noviny To Vima, ktoré citovala agentúra Reuters, tvrdia, že Grécko počas rokov 2010 až 2011 najalo 70-tisíc nových štátnych zamestnancov.
Bolo to v období, keď platila dohoda s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom, teda veriteľmi, ktorí požadovali za finančnú pomoc krajine naopak hlbšie úsporné opatrenia.
Svojské ignorovanie pravidiel
Gréci si opatrenia vyložili svojsky a naďalej prijímali nových zamestnancov do miestnych samospráv, zdravotníctva, polície a kultúry. Podľa ministra financií bývalej gréckej dočasnej vlády Jorgosa Zanniasa má krajina oficiálne 692-tisíc štátnych zamestnancov, hoci do dôchodku ich v roku 2010 odišlo 53-tisíc. Väčšina uvoľnených miest bola údajne okamžite obsadená.
Podobne v roku 2011 zo štátnej sféry odišlo 40-tisíc ľudí, čisté zníženie pracovných úväzkov bolo len 24-tisíc. Grécko má 10,3 milióna obyvateľov, z toho je 4,5 milióna vedených ako pracovná sila. Štát z nich zamestnáva asi 15 až 16 percent.
Približne 22,6 percenta ľudí poberá dávky v nezamestnanosti. Podľa analytikov Trim Broker takmer 40 percent ekonomicky aktívnych obyvateľov je závislých od štátu.
„To je 1,8 milióna ľudí a keď si k tomu pripočítame ekonomicky neaktívne obyvateľstvo - deti, dôchodcovia, invalidi, čo je v podstate každý, kto nie je pracovná sila, dostávame šesť miliónov ľudí plus 1,8 milióna štátnych zamestnancov a nezamestnaných,“ tvrdia analytici. Inými slovami tri štvrtiny obyvateľstva pracuje v štátnom sektore, poberá dávky, alebo je ekonomicky neaktívnych.
Na pretrase sú ďalšie ústupky
Grécko sa výmenou za medzinárodnú pomoc okrem iného zaviazalo znížiť celkový počet pracovníkov štátnej správy o 150-tisíc, pričom desatina by mala odísť tento rok. Nová grécka vládna koalícia však v sobotu oznámila, že sa bude usilovať o zmiernenie podmienok pomoci. Chce vraj zrušiť niektoré dane, zastaviť prepúšťanie štátnych zamestnancov a o dva roky predĺžiť dobu na zníženie deficitu.
Nová grécka vláda by mala prestať žiadať o ďalšiu pomoc a namiesto toho sa rýchlo snažiť prijať reformy výmenou za predchádzajúcu pomoc od svojich európskych partnerov. Uviedol to v rozhovore pre denník Bild am Sonntag nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Schäuble v rozhovore hovoril otvorene. Podľa neho Grécko stratilo veľkú časť dôvery Európy počas dlhovej krízy. Ukazujú to aj prieskumy verejnej mienky zo štyroch najväčších ekonomík eurozóny, ktoré uverejnil denník.
"Najdôležitejšou úlohou, ktorú má pred sebou nový premiér Antonis Samaras, je schváliť dohodnutý program rýchlo a bez ďalšieho oneskorenia namiesto toho, aby sa pýtal, čo ďalšieho môžu ostatní urobiť pre Grécko," vyhlásil Schäuble.
"Lopta je teraz na strane Grécka," uviedol Schäuble. "Majú to vo svojich rukách, získať späť dôveru ľudí z Európy. Toho dosiahnu len konkrétnymi činmi a skutkami."