BRATISLAVA. Účasť Slovenska v trvalom eurovale je nevyhnutná pre naše pokračovanie v eurozóne. Myslí si to minister financií Peter Kažimír (Smer).
"Nie je možné mať euro a byť mimo takýchto mechanizmov," vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12.
Kritici účasti v eurovale, predovšetkým z opozičnej SaS, sa podľa neho správajú egoisticky a navyše trpia falošnou istotou, že Slovensko nikdy nebude potrebovať zahraničnú pomoc. Od nášho vstupu do Európskej únie (EÚ) v roku 2004 pritom Slovensko získalo z eurofondov v čistom vyjadrení už viac ako šesť miliárd eur, pripomenul šéf rezortu financií.
Sám pritom nie je spokojný s tým, ako pomaly sa prijímajú rozhodnutia v EÚ a európski lídri na to budú musieť čo najrýchlejšie reagovať, pravdepodobne výrazným posilnením integrácie medzi členskými krajinami.
"Blížime sa k bodu zlomu. Budeme na to musieť všetci reagovať a bolo by dobré, aby sme sa na to nepozerali len ako tí, ktorí stoja niekde za plotom a môžu to tak maximálne komentovať," zdôraznil Kažimír.
S tým, že sa Európa blíži k bodu zlomu, súhlasí aj opozičný poslanec Martin Chren (SaS). Vyvodzuje z toho však opačné závery ako súčasná vláda. "To je predsa o dôvod viac byť rozumný, zodpovedný a robiť rozhodnutia nie v záujme úradníkov v Bruseli, ale slovenských občanov," upozornil.
Podľa neho sa pred dvoma rokmi nič nestalo, keď sa Slovensko odmietlo zapojiť do prvej záchrannej pôžičky Grécku, a slovenským daňovým poplatníkom to vtedy zachránilo "stámilióny eur".
"Trvalý euroval by vznikol aj bez nás, my sme najchudobnejšia krajina, ktorá v pomere k HDP bude platiť najviac. Už je čas povedať dosť," dodal.
Vzhľadom na to, že tento mechanizmus má viacero pozitív aj negatív, Ivan Švejna (Most-Híd) podľa vlastných slov svoje hlasovanie za pripojenie Slovenska k trvalému eurovalu zvažoval "na lekárskych váhach".
Súčasné problémy v eurozóne sa podľa neho dali očakávať už dávno, keďže projekt eura mal v sebe už od začiatku zakódované problémy.
"Slovensko bleskovo prijalo euro, aj keď nemuselo. Celé politické spektrum s tým súhlasilo, ja som k tomu vtedy mal veľmi rezervovaný postoj. Teraz tu máme dôsledky toho, že už od začiatku bolo vidno, že projekt má v sebe zopár chýb. Európa teraz improvizuje, eurovaly sú len improvizácia. Až čas ukáže, ako to bude fungovať," dodal opozičný poslanec.
Kažimír: Slovenko mohlo z diskusii o EÚ vyradiť minulá vláda
Podľa slovenského ministra financií je najdôležitejšie držať sa Nemecka.
BRATISLAVA. Rokovania skupiny desiatich ministrov zahraničných vecí pod vedením nemeckého ministra Guida Westerwelleho o otázke zmeny Európskej únie (EÚ) na jednotný štát po vzore USA netreba preceňovať. Myslí si to minister financií Peter Kažimír (Smer). To, že Slovensko nebolo prizvané k takýmto diskusiám, však podľa neho môže súvisieť s problematickými postojmi predchádzajúcej vlády voči Európe.
"Jedno z možných vysvetlení je to, že minulá vláda posielala isté veľmi egoistické odkazy do Bruselu, Nemecku aj všetkým ostatným. Myslíte si, že si nevšímajú odkazy o tom, kto je maoista či socialista? Odkazy o tom, že boli zle zapnuté gombíky a podobné veci? Ak ste v pozícii problematického káčatka, tak vás asi nezavolali na takúto diskusiu," vytkol kabinetu Ivety Radičovej v dnešnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo.
Bytostným záujmom Slovenska je podľa neho držať sa Nemecka, keďže ide o nášho najdôležitejšieho obchodného partnera a zároveň najvýznamnejšiu ekonomiku EÚ.
"Na konci dňa, keď príde k najhoršiemu, môže účet zaplatiť jedine Nemecko," upozornil Kažimír s tým, že súčasná vláda "v žiadnom prípade" nechce zostať mimo aktuálnych diskusií v EÚ.
Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec, ktorého strana bola najsilnejším subjektom v predchádzajúcej vláde pripustil, že vtedajší kabinet bol známy pre svoj opatrný postoj k silnejšej integrácii EÚ.
"Naša vláda veľmi jasne deklarovala, že nie sme práve priatelia centralizácie a federalizácie, takže my neočakávame pozvanie na stretnutia, kde sa bude hovoriť o väčšej centralizácii v Európe," vysvetlil.
Zdôraznil, že o najdôležitejších otázkach sa stále rozhoduje jednohlasne na Európskych radách, teda spoločných rokovaniach lídrov všetkých členských krajín EÚ. Zároveň je realitou, že sa popritom stretávajú politici na rôznych formálnych aj neformálnych stretnutiach, Slovensko napríklad funguje v užšej spolupráci s ostatnými krajinami V4.
"Úplnú centralizáciu odmietame. Nemyslím si, že by sme mali vytvárať jeden štát. EÚ bude funkčná vtedy, keď bude fungovať ako únia národných štátov. Musíme ale hovoriť o zefektívnení fungovania, zrýchlení rozhodovania tam, kde je treba," dodal Štefanec.
TASR