Dane treba dvíhať, ale inak. Aj šetriť treba, ale viac.
Dôvod, prečo Robert Fico tak smelo ponúka opozícii, aby ukázala, ako by vyzeral jej balíček, je ten istý ako príčina, prečo sú doterajšie príspevky pravice k téme také trápne.
Pretože by musela priznať, že by tiež najmä zvyšovala dane.
DPH nemá byť tabu
Neznamená to, že inak sa to nedá. Ficov balíček by nebol škodlivejší, ak by sa na 22 percent dvihla DPH.
Časť dosahov by skončila v maržiach výrobcov a obchodu, zvyšok by platili ľudia vo vyšších cenách relatívne spravodlivo. Kto by kupoval viac, ten by aj viac prispel štátu.
Vláda by pritom mohla jednoducho odškodniť chudobnejších a ešte by jej z vyššej dane ostalo minimálne 300 miliónov eur.
Len vďaka tomu by stačilo znížiť odvody na druhý pilier z deviatich na sedem percent príjmu, nebol by potrebný takmer likvidačný skok až na štyri percentá.
Pravica by sa pod takú zmenu mohla podpísať aj vlastnými hlasmi, ak by tým vznikla ústavná ochrana druhého piliera.
Ibaže Robert Fico sa zaprisahal, že DPH nie a nikdy. A bude to môcť zopakovať, aj keby sa situácia v eurozóne ešte zhoršila. Koho už bude zaujímať osud štvorpercentného piliera.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Rozbime rovnú daň
Popri ignorovaní relatívnej neškodnosti DPH a útoku na druhý pilier je významnou slabinou Ficovho balíčka rozmýšľanie o daniach ako o nástroji pomsty.
Myslíme si, že veľké firmy si veľa dovoľujú, tak ich viac zdaňme. No a čo, že nevieme, či menší biznismeni nie sú náhodou horší. Stačí, že zdanenie veľkých možno ľahko urobiť aj predať.
Nemáme radi Mikloša, tak zrušme rovnú daň. No a čo, že to bol šikovný symbol a vyššie zdanenie lepších príjmov možno dosiahnuť aj elegantnejšie.
Nehovoriac o tom, že ľudia s najnižšími príjmami už teraz neplatia žiadne dane.
Podobne pri bankovej dani. Čo ak si investori napokon veľkú časť z nej zoberú späť na vyšších úrokoch štátnych dlhopisov a poplatkoch v bankách? Tak zvyšovanie cien v bankách jednoducho zákonom zakážeme, uvažujú tvorcovia balíčka.
Pravda, ak by sa naproti tomu zvýšila daň z príjmu na 22 percent aj pre firmy, aj pre ľudí, bolo by to menej ako prínos z Ficových 23 percent zo zisku firiem v kombinácii s extra peniazmi od monopolov a bánk.
Áno, pointa je vo výdavkoch.
Bez odvahy a istoty
Kto chce znížiť výdavky na sociálne dávky, dôchodky a chod štátu, potrebuje odvahu, silu a kumšt.
Odvaha Roberta Fica sa končí tam, kde sa začínajú záujmy jeho voličov, jeho sila tam, kde ordinujú jeho sponzori, a bystrí ľudia chýbajú Smeru ešte viac ako iným slovenským stranám.
Preto so štátnymi dôchodkami sa zatiaľ hýbe len v sľuboch budúcich zmien, ktoré si vyžiadali Brusel a MMF ako kompenzáciu zmien v druhom pilieri.
Preto sa fiškálne významná zmena sociálnych dávok skončila v panike, keď si minister financií ráno prečítal v SME vlastnú vetu o „luxuse plošného poskytovania sociálnych dávok“.
Veriť sa dá len snahe nastaviť na budúci rok rozpočty ministerstiev tak, aby tie museli skutočne ďalej znižovať platy a bežné výdavky.
Dva roky za sebou sa to síce podarilo aj uskutočniť v reálnom živote, no šanca, že na tom Smer budúci rok naozaj ušetrí zhruba pol miliardy eur, je mizivá.
Nielen úradníci si pamätajú, ako sa už raz na Ficovo desaťpercentné šetrenie úspešne vykašľali bez akéhokoľvek postihu.