SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
FICOV BALÍČEK - ROZHOVOR

Šéf IFP Filko: Nemôžeme sekať výdavky

Na šetriace opatrenia smerujúce k zníženiu rozpočtového deficitu má Slovensko málo času. Šéf Inštitútu finančnej politiky MARTIN FILKO hovorí, že lepší úsporný balíček nevidel.

Vláda chce ušetriť na výdavkoch 0,9 percenta HDP, čo je asi 600 miliónov eur. Z návrhu opatrení nie je jasné, kde sa má takáto suma ušetriť. Kde chce vlastne vláda šetriť?

„Viac ako 70 percent výdavkových opatrení už bolo zahrnutých do východísk štátneho rozpočtu. Ide najmä o úspory na mzdách a pri nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe. Ďalších 0,2 percenta HDP sú väčšinou opatrenia, ktoré znižujú prevádzkové náklady vo verejnej správe.“

Znamená to, že v ďalšom roku sa má ušetriť päť percent na mzdových výdavkoch a desať percent na bežných výdavkoch v štátnej správe?

Skryť Vypnúť reklamu

„Toto je stále iba predbežná verzia konsolidačného balíčka, ktorého celková veľkosť je 3,1 percenta HDP, teda asi 2,3 miliardy eur. Výpočty sú oproti scenáru, ktorý predpokladá, čo by sa stalo, keby vláda neurobila v roku 2013 žiadne opatrenia. Na to, aby sme sa dostali pod tri percentá HDP deficitu v budúcom roku pri dnes predpokladanom scenári makroekonomického vývoja, potrebujeme 2,3 percenta HDP. To znamená, že ešte stále je otvorená otázka, či sa opatrenia približne za 600 miliónov eur uskutočnia v plnom rozsahu. Získané zdroje by sa potom použili napríklad na krytie niektorých momentálne škrtnutých výdavkoch vo verejnej správe alebo sa neurobia v plnom rozsahu a v takom prípade nebudú k dispozícii na výdavky.“

filkovs_res.jpg

Ktoré faktory ovplyvnia toto rozhodovanie?

Skryť Vypnúť reklamu

„To je vyslovene politická otázka.“

Čo sa myslí pod päťpercentnou úsporou mzdových výdavkov v štátnej správe. Budú sa znižovať platy?

„Menej sa minie na platy, ale to neznamená, že konkrétny úradník dostane viac alebo menej. Môže sa znížiť počet zamestnancov. Je to na rozhodnutí konkrétnych ministrov.“

Na koľko je uveriteľné toto číslo?

„Je úplne uveriteľné, ak k takémuto rozhodnutiu dôjde. Ešte stále sú to len východiská rozpočtu.“

Medzi tými 22 opatreniami nie sú žiadne, ktoré by siahali na sociálne dávky ľuďom, ktoré nie sú na ne odkázaní.

„Nie je to celkom pravda. Sú tam niektoré opatrenia, napríklad odpočítateľná položka na manželku alebo podpora v nezamestnanosti, ktoré poberajú niektoré typy domácností. Je pravda, že tieto opatrenia neobsahujú zavedenie príjmovej adresnosti pri niektorých typoch veľkých sociálnych dávok, najmä pokiaľ ide o prídavky na deti a rodičovské príspevky. Je to z dvoch dôvodov. Politicky bolo relatívne ťažké identifikovať také rodiny, ktoré by priniesli zaujímavý výnos pre verejné financie, a takisto to bola technicky komplikovaná otázka.“

Skryť Vypnúť reklamu

Viaceré opatrenia znižujú čistý príjem ľudí získaný prácou. Nie je rozumnejšie viac šetriť na sociálnych dávkach, než viac zaťažovať prácu?

„Z hľadiska čistého prímu je úplne jedno, či zavedieme druhú sadzbu dane z príjmu, alebo pre isté skupiny bohatých domácností degresívnym spôsobom zavedieme klesanie sociálnych dávok. Je to úplne jedno, na čistom príjme sa to prejaví úplne rovnako. Je technicky oveľa jednoduchšie zaviesť druhú sadzbu dane z príjmu, než robiť komplikovanú degresivitu týchto dávok.“

Je to technický problém, ktorý sa nepodarí riešiť rýchlo, ale máte to v pláne alebo ste sa toho vzdali?

„Je to technický problém, ktorý by bolo komplikované vyriešiť rýchlo. To, či bude využitý v budúcnosti, je opäť politické rozhodnutie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Veľkou ambíciou vlády bolo zvýšenie majetkových daní, konkrétne dane z nehnuteľností. Z predložených opatrení vyplýva, že sa má zaviesť ďalšia daň z nehnuteľností vyberaná centrálne. Ako máme tomu rozumieť?

„Nebude vyberaná centrálne, ale pravdepodobne lokálne. To, že bude zavedená centrálne, znamená, že jej sadzby budú vypočítané na základe cenových máp a jej výnos bude použitý na solidárne ciele na úrovni centrálneho rozpočtu, napríklad na konsolidáciu alebo na priority vlády. Nebudú z nej financované priority jednotlivých samospráv tak, ako je to pri súčasnej dani z nehnuteľnosti.“

Ktorí ľudia majú rátať s tým, že budú platiť viac za nehnuteľnosti?

„Bude to veľmi závisieť od politického rozhodnutia. Ale v princípe bude platiť, že ľudia, ktorí majú štandardné byty v menších mestách alebo na perifériách väčších miest, by takáto dodatočná daň nemala vôbec zasiahnuť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Je táto otázka jednoduchšia ako identifikovanie rodín, ktoré nepotrebujú rodinné prídavky?

„Áno, je to technicky jednoduchšie.“

Znamená to, že od januára 2013 budú majitelia luxusnejších nehnuteľností platiť už novú vyššiu daň?

„Opäť sa vraciame k tomu, že máme nejaké spektrum možností konsolidácie, ktoré je väčšie než požadované. A záleží na politickom rozhodnutí, či sa vláda rozhodne uskutočniť všetky opatrenia, aby mala viac peňazí na priority, alebo niektoré z nich neuskutoční. To budeme naisto vedieť v septembri.“

Sú údaje, ktoré sú v cenovej mape, ktorú má štát k dispozícii, dostatočné na to, aby sa nová daň zaviedla od januára?

„Sú dostatočné na úrovni okresov. Riešili sme jeden technický problém, akým spôsobom korigovať ceny nehnuteľnosti v prípade, ak sú v okrese aj malé sídla, aj relatívne väčšie mesto. Preto sa zamýšľame nad tým, ako bude táto daň realizovaná, aby existoval koeficient podľa veľkosti sídla, ktorý by zohľadňoval, či je tá nehnuteľnosť v danom okrese v nejakom malom meste, alebo v dedinke.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nebude teda odpočítateľná položka?

„Bude. Práve preto, aby bola táto daň vysoko progresívna a nezasahovala štandardné byty v malých mestách alebo na perifériách veľkých miest.“

Ako to myslíte s ročným zúčtovaním sociálneho poistenia?

„Tak, ako je zúčtovávané zdravotné poistenie už osem rokov. Predstavujeme si, aby aj sociálne poistenie bolo zúčtované v prípade, ak má niekto nepravidelné príjmy, má relatívne vysoké príjmy v niektorých mesiacoch a nízke príjmy v iných mesiacoch, aby teda na ročnej báze boli tieto príjmy zúčtované. V prípade, ak má nedoplatok voči ročnej odvodovej povinnosti, aby tieto peniaze doplatil Sociálnej poisťovni. V prípade, ak bude mať preplatok, aby mu tieto peniaze boli vrátené.“

Kto bude robiť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov?

Skryť Vypnúť reklamu

„Minimálne v štandardných prípadoch by to mala robiť Sociálna poisťovňa.“

Viaceré z navrhovaných opatrení zaťažujú prácu. Ste ekonóm, nie je podľa vás rozumnejšie zvýšiť DPH?

„Bolo to politické rozhodnutie, na ktoré mala vláda politický mandát. Bolo to komunikované aj pred voľbami. Dá sa na to pozrieť z viacerých pohľadov. Ak sa pozrieme, akým spôsobom krátkodobo ovplyvňuje zvyšovanie daní dopyt, tak je to viac-menej jedno. Samozrejme, každá daň nejakým spôsobom ovplyvňuje ekonomickú aktivitu aj strednodobo. Pravdepodobne narážate na záver OECD o tom, že nepriame dane majú mať relatívne nižší vplyv na hospodársky rast než priame dane. No veľmi záleží aj na tom, aký je pomer medzi priamymi a nepriamymi daňami. Ten je na Slovensku relatívne dosť naklonený v prospech nepriamych daní. Nie je preto úplne zrejmé, že by bol vplyv nepriamych daní v strednodobom horizonte menej negatívny na rast než vplyv priamych daní. Je dôležité, aby boli zachované alebo zlepšené základné vlastnosti slovenského daňového systému. Relatívne nízke sadzby, relatívne široká základňa a odstraňovanie výnimiek. Bude ma tešiť, ak sa odstránia niektoré výnimky pri zdaňovaní a platení odvodov najmä pri živnostníkoch a dohodároch. Takýto typ zvyšovania priamych daní odstraňovaním výnimiek je zo štrukturálneho hľadiska podľa mňa dokonca pozitívny.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to myslíte, že zostanú zachované nízke sadzby, keď sa zvýšia?

„V medzinárodnom porovnaní budú sadzby dane z príjmov fyzických osôb naďalej nízke.“

filko3vs_res.jpg

A firmy?

„Čo sa týka právnických osôb, základný rozdiel je, že u nás sa neplatí daň z dividend. Tie úrovne, ktoré boli doteraz komunikované pri príjmoch právnických osôb, sa už budú blížiť európskemu priemeru. Ale pri započítaní dane z dividend by sme mali byť ďalej konkurencieschopní.“

Nemali by sme sa porovnávať skôr s krajinami nášho regiónu v rámci krajín V4?

„Toto je veľmi zložitá dilema. Investori samozrejme prichádzajú za nižšími daňami, ale prichádzajú aj za fungujúcou infraštruktúrou a dobre spravovaným štátom. Takisto prichádzajú do krajín, ktorým nehrozí krach verejných financií alebo, nebodaj, odchod z eurozóny. Akékoľvek zvyšovanie daní nebude pozitívne pôsobiť na ekonomickú aktivitu, ale keby k nemu nedošlo, dôsledky by mohli byť ešte horšie. Takže nepovažujem za úplne férové, ak sa pozerá len na to, aby sme mali nízke dane, ale nehovorí sa, že je to buď nemožné, alebo to znamená radikálne škrtanie verejných výdavkov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane otázka je, či pomer šetrenia na strane výdavkov a toho, čo štát zoberie ľuďom a firmám, je zdravý.

„Ekonomická teória neponúka žiadny optimálny pomer. Existujú empirické štúdie, ktoré ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobré robiť konsolidáciu na strane výdavkov. Myslím si, že na Slovensku dnes v takej situácii nie sme. Máme za sebou konsolidáciu v roku 2011, ktorá bola najmä cez plošné škrtanie výdavkov. Máme relatívne malý štát, takže skôr existuje priestor možno trošku zvýšiť verejné príjmy, než tlačiť výdavky na už extrémne nízke úrovne. Okrem toho máme relatívne málo času. Ak sa to má urobiť inteligentne a nemá to byť iba bezhlavý sek, tak s pomerom pravdepodobne okolo dva ku jednej v prospech príjmov zásadný problém nemám. Dlhodobo, ďalšia konsolidácia od trojpercentného deficitu k takmer vyrovnanému rozpočtu poskytuje veľký priestor aj na strane výdavkov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ten sa nedá urobiť teraz?

„Úplne zodpovedne hovorím, že nie.“

Prečo?

„O akom type opatrení sa bavíme? Bavíme sa o reforme verejného obstarávania, verejnej správy, zdravotníctva. Aj keby sa dokázali zrealizovať od prvého dňa, čisto matematicky úspory sa prejavia v horizonte 12, 18, 24 mesiacov, možno aj niekoľkých rokov.“

Existuje dlhodobý plán, ako tieto veci riešiť?

„Áno, minimálne v oblasti verejného obstarávania, verejnej správy a úspešnosti daňového systému existujú veľké projekty.“

Čo si máme predstaviť v prípade verejnej správy?

„To znamená, aby bola štíhlejšia, lacnejšia, poskytujúca lepšie služby občanom. Na ministerstve financií existuje projekt UNITAS, to znamená zjednotenie všetkých príjmových častí verejnej správy. A tým budú pravdepodobne spojené aj menšie projekty na boj proti daňovým únikom.“

Skryť Vypnúť reklamu

V tom pomere dva ku jednej je druhý pilier započítaný kde?

„Medzi príjmy.“

Je z ekonomického pohľadu správne, že vláda ide ozdraviť verejné financie aj tak, že zníži príspevok do druhého piliera?

„Toto mi už pripadá ako politicky nabitá rétorika. Mňa zaujímajú dve veci. Vnímam udržateľnosť verejných financií, penzijný systém je asi ich najdôležitejšou časťou. Vnímam nároky budúcich dôchodcov. To znamená, akákoľvek reforma, ktorá zlepší alebo aspoň nepoškodí jednu a druhú časť, je pre mňa pozitívna alebo minimálne neutrálna. Plánovaná reforma prvého piliera vykompenzuje zmenšenie druhého piliera z hľadiska udržateľnosti verejných financií a preto to podľa mňa problém nie je. Ešte stále zostáva problém s reguláciou druhého piliera a jeho výnosmi, ale to nie je fiškálny problém.“

Skryť Vypnúť reklamu

filko2vs_res.jpg

Takže vy počítate s tým, že napriek tomu, že kritici varujú, že tento spôsob konsolidácie utlmuje ekonomickú aktivitu, odplaší investorov, v konečnom dôsledku zvýši nezamestnanosť, tak vy hovoríte, že o dva, tri, štyri roky sa tieto výsledky nedostavia.

„Každá konsolidácia verejných financií nejakým spôsobom negatívne ovplyvní ekonomickú aktivitu. Otázka je, či sa dá v krátkom čase s výraznými vnútornými a vonkajšími politickými obmedzeniami vyskladať nejaký iný konsolidačný balíček. A to, že nejaký balíček na ozdravenie verejných financií máme, je pre Slovensko dobrá správa. Samozrejme, na papieri možno vyskladať aj iný, len ja som ešte žiadny iný nevidel.“

Kto by ho robil?

„Poďme sa rozprávať o tom, ako by mal vyzerať.“

Napríklad s vyššou DPH.

Skryť Vypnúť reklamu

„Áno, môže mať vyššiu DPH a nižšiu daň z príjmu oproti súčasným návrhom, ale určite nie len vyššiu DPH bez zvýšenia daní z príjmov. Alternatív je veľké množstvo, ale nakoniec nejakí reálni politici musia o nich rozhodnúť.“

Druhá alternatíva je ísť viac do výdavkov.

„To nie je realistická alternatíva.“

Sociálne dávky?

„Rýchlo sa dajú zosekať iba plošne, nie inteligentne. Sociálne dávky aj dôchodky.“

Pokiaľ ide o zdanenie výsluhových dôchodkov, o tom je už rozhodnuté?

„Opäť sa vraciame k tej istej veci. Je tu nejaké spektrum opatrení, ktoré v princípe nejdú proti filozofii toho, čo chce urobiť táto vláda. Ktoré konkrétne opatrenia budú urobené, ukáže sa v horizonte niekoľkých mesiacov.“

Do akej miery vo svojich odhadoch zohľadňujete riziko, že firmy či fyzické osoby budú optimalizovať svoje daňové základy a výber daňových príjmov bude nižší, ako je plán?

Skryť Vypnúť reklamu

„Pri našich prepočtoch s tým v istej miere počítame. Keď bude hotový celý konsolidačný balíček, tak ho ešte raz prepočítame komplexne a pozrieme sa, aké budú dosahy na jednotlivé príjmové a profesijné skupiny. Môže sa stať, že sa potom parciálne prepočty ukážu ako trochu optimistické alebo trochu konzervatívne.“

Nie je vyššia DPH istejší príjem?

„Ukázalo sa, že aj DPH má veľký problém pri výbere. Aj dlhodobo a zvlášť v tomto roku.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 785
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 148
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 780
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 727
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 239
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 735
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 10 075
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 104
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 079
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 975
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Ficov balicek
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Švédsko zakázalo zariadenia od Huawei a ZTE pri budovaní 5G sietí

Huawei popiera, že predstavuje bezpečnostné riziko.

Ilustračné foto.

Americké ministerstvo spravodlivosti zažalovalo Google

Spoločnosť podľa ministerstva porušila hospodársku súťaž.

Google - ilustračná fotografia.

Poslanci schválili zvýšenie minimálnej mzdy na 623 eur

Stanoví sa aj pevná suma príplatkov za prácu.

Minister práce Milan Krajniak počas vystúpenia k návrhu na odvolanie premiéra Igora Matoviča.

Komisia začala konanie proti Cypru a Malte vo veci zlatých pasov pre investorov

Lukratívny program podľa komisie porušuje práva EÚ a spochybňuje podstatu európskeho občianstva.

Demonštrantka si berie napodobeninu cyperského pasu počas demonštrácie proti korupcii pred konferenčným centrom v Nikózii 14. októbra 2020. Predseda cyperského parlamentu Dimitris Sylluris 15. októbra 2020 odstúpil zo svojej funkcie. Urobil tak po tom, ako vyšlo najavo, že je zapletený do škandálu s programom takzvaných zlatých víz, ktorý ponúkal cyperské občianstvo a bezvízový styk v celej EÚ výmenou za investíciu najmenej dvoch miliónov eur.