Strop dávky pre ľudí bez práce klesne

Keby sa strop dávky v nezamestnanosti dostal u nás na výšku priemernej mzdy, mohol by štát ušetriť tri milióny eur ročne.

Agentúrne spravodajstvo sme o 20:20 nahradili autorským článkom denníka SME.

BRATISLAVA. Šesť mesiacov dnes môže dnes poberať ten, kto príde o prácu, dávku v nezamestnanosti. Musel však z posledných troch rokov dva roky odpracovať a nedostane vyššiu dávku v nezamestnanosti než 1175 eur mesačne.

Premiér Robert Fico chce maximálnu dávku znížiť. „Boli rôzne pochybnosti, či je to etické, aby napríklad niekto, kto má mimoriadne vysoký plat, išiel na úrad práce a mohol v pohode šesť mesiacov poberať 1175 eur mesačne,“ povedal premiér.

V budúcnosti by si napríklad ľudia ako Pavel Kravec, ktorý riadil štátnu železničnú firmu, mohol od Sociálnej poisťovne pýtať len nižšiu sumu.

Fico totiž navrhol, aby ľudia, ktorí prídu o prácu, dostávali najviac toľko, koľko priemerne zarábajú ľudia na Slovensku. Priemerná mzda u nás bola vlani 786 eur.

V tom istom roku vyplácala Sociálna poisťovňa dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 289 eur. Celkovo rozposlala 163 miliónov eur pre zhruba 40­tisíc nezamestnaných.

Asi 3000 z nezamestnaných dostávalo vyššiu dávku, než je priemerná mzda na Slovensku, tvrdí ministerstvo financií. Keby sa strop dávky posunul na priemernú mzdu, štát by v budúcnosti ušetril približne tri milióny eur, vypočítal štát.

Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž tento nápad víta. Ešte nedávno sa totiž v Smere hovorilo o tom, že systém dávok už nebude plošne rovnaký pre všetkých a bohatí nebudú mať na dávky právo.

Dokazovanie, kto má aký príjem, by však štát viac stálo, než by mu prinieslo, myslí si Baláž. Znížiť strop pre dávky rovnako pre všetkých je preto rozumnejšie.

Každá zmena však niečo stojí, aj zmena zákonov, pripomína Baláž.

„Ťažko povedať, či budú vyššie, alebo nižšie ako tri milióny,“ povedal. Plánovanú zmenu nevníma ako pomoc deravému rozpočtu, ale skôr ako „ideologické posolstvo voličom“.