Český ekonóm: Gréci majú väčšiu šancu s eurom

Keď sa podarí vymyslieť mechanizmus, ako je banková a fiškálna únia, zníži to riziko, že sa nekontrolovateľne rozpadne eurozóna, vraví český ekonóm.

Zdeněk Kudrna, český ekonóm, ktorý pôsobí na Viedenskej univerzite. Zaoberá sa európskou integráciou.(Zdroj: RESPEKT)

Keď sa podarí vymyslieť mechanizmus, ako je banková a fiškálna únia, zníži to riziko, že sa nekontrolovateľne rozpadne eurozóna, vraví český ekonóm ZDENĚK KUDRNA.

Cez víkend sa v Grécku opakujú parlamentné voľby. Podľa odhadov by mala vyhrať ľavicová strana SYRIZA. Čo sa po voľbách zmení?

„V tejto chvíli je v podstate jedno, či zvíťazí SYRIZA, alebo iná strana. Podstatné je, aby Gréci dokázali predísť tomu, že po voľbách nastane bezvládie a po pár týždňoch či mesiacoch by sa voľby museli opäť opakovať. Kľúčové je, aby v Grécku vznikla stabilná vláda so silným mandátom, ktorá je schopná vyjednávať, hoci aj veľmi tvrdo, s Európskou úniou a trojkou (pozn. redakcie – Európskou komisiou, ECB a MMF). SYRIZA sa snaží v posledných dňoch predstaviť svoj ekonomický program. Veľmi rada by nahradila memorandá medzi Gréckom a trojkou nejakým všeobecnejším plánom na rozvoj Grécka, ktorý by už zahŕňal aj nejaké prvky na podporu rastu. Ukazuje sa totiž, že v Grécku sa nedá preškrtať k prosperite. Na druhej strane sa od Grécka očakáva, že bude plniť program dohodnutý s trojkou, ktorý obsahuje predovšetkým vyššie zdanenie bohatých a odstránenie výnimiek gréckeho daňového systému. Mala by sa to snažiť urobiť každá vláda, ktorá chce stabilizovať grécke verejné financie.“

Mala by eurozóna Grékom zmierniť podmienky pomoci?

„Po prvé, eurozóna už sama o tom uvažuje. A po druhé, Španielsko dostane mäkšie podmienky, ako dostalo Grécko, Írsko a Portugalsko. Myslím si, že Európska únia a trojka vyjde Grécku v ústrety, ak bude stabilný vyjednávací partner, ktorý dokáže plniť dohodu. Či by to boli projektové dlhopisy, alebo extra peniaze od Európskej investičnej banky a či by Gréci boli schopní tieto peniaze využiť, to sú už ďalšie otázky.“

Výsledok volieb do značnej miery ovplyvní, či Gréci zostanú v eurozóne, alebo nie. Mali by zostať?

„Nikto nevie presne povedať, akú veľkú škodu by spôsobilo, ak by Gréci prestali splácať dlhy, vystúpili by z eurozóny a nákaza by sa preliala do Španielska a Talianska. Preto má eurozóna motiváciu držať Grécko ako svojho člena. Pri Grécku sa často používa argument, že jeho odchod z eurozóny by naštartoval exportný boom, ktorým by sa grécka ekonomika vytiahla z hlbokého dna. Z môjho pohľadu to nie je veľmi presvedčivé. Grécke vývozy sú relatívne malé a do značnej miery závisia od dovozov. Ak by odišli z eurozóny, dovozy by sa im veľmi predražili. V Grécku nie sú veľmi často náhradní dodávatelia v priemysle. Zároveň najväčší export je turistika. Keď sa pozrieme na čísla cestovných kancelárií, vidíme, že politická a ekonomická neistota v Grécku veľmi podkopáva počet zaplatených zájazdov vo veľkých krajinách, ako je Nemecko či Anglicko, ale napríklad aj Česko.“

Podľa vás je teda lepšou alternatívou, ak Gréci zostanú v eurozóne?

„Keď sú dve alternatívy, jedna zlá a druhá ešte horšia, potom zostať v eurozóne je pre Grécko zlá alternatíva, ale stále lepšia, ako z nej odísť. Je to však na hrane, nie je to jednoduché rozhodovanie. Dostať sa z krízy v rámci eurozóny má väčšiu šancu na úspech.“

Lídri eurozóny neoficiálne hovoria aj o extrémnych plánoch, čo robiť, ak by Gréci odišli z eurozóny. Obmedzili by sa výbery z bankomatu, zaviedli by sa hraničné kontroly, kontroloval by sa tok kapitálu v rámci eurozóny. Takýto scenár sa zdá byť len ťažko predstaviteľný. Môže byť aj reálny?

„Európska integrácia je založená na voľnom pohybe osôb, kapitálu, služieb a voľnom pohybe tovarov. Ak by Grécko opustilo eurozónu, Brusel by musel zrušiť časť z týchto slobôd. Nielen voľný pohyb kapitálu, ale aj osôb. Európska únia by zrejme musela na hraniciach zabezpečiť poriadok armádou. Oddelenie meny by nebola taká selanka, ako bolo napríklad rozdelenie Československa. V roku 1993 nedošlo k prepadu kurzu slovenskej koruny oproti českej, ale v prípade návratu gréckej drachmy by sa kurz okamžite prepadol až o 40 percent nadol, pesimistickejšie odhady hovoria o 50 až 60 percentách. Inými slovami, hodnota úspor by sa prepadla o polovicu. Inak povedané, každé euro, ktoré by sa podarilo prepašovať do zahraničia, usporí 50 centov. Stane sa to, že úspory v eurách budú mať ľudia uložené vo vreckách a kufroch. Budú sa snažiť ísť do krajín, kde sa nimi bude môcť platiť. Peniaze sa tak budú pohybovať po prístavoch či po letiskách. Ak bude štát chcieť peniaze udržať vnútri krajiny, budú musieť policajti zabrániť ich vývozu. Padla by tak nielen sloboda kapitálu, ale aj osôb a následne aj sloboda služieb, hlavne finančných.“

Cez víkend požiadalo o pomoc pre banky Španielsko, môže si požičať až sto miliárd eur. Trhy to nepresvedčilo. Prečo?

„Predovšetkým preto, že to nerieši dlhodobé problémy. Na jednej strane neistotu, čo bude s eurozónou, a ani obrovské dlhy súkromného sektora v Španielsku. Problém Španielska na rozdiel od Grécka nesúvisí s verejnými financiami a nie je ním ani správanie politikov. Sú ním hlúpe rozhodnutia bankárov jednak v Španielsku, kde banky boli ochotné financovať realitnú bublinu a tiež v Nemecku, kde bankári boli ochotní financovať španielske banky. Tým, že euroval požičia peniaze španielskej konsolidačnej agentúre, sa zvýši dlh španielskeho štátu, čo nerieši problém nedôvery oproti španielskemu dlhu, ani neistotu, či Španielsko bude schopné splácať svoje dlhopisy.“

Španielsky minister hospodárstva de Guindos síce zdôrazňoval, že nežiadajú o pomoc, ale o podporu pre banky, španielskej vláde však stúpa úročenie jej dlhopisov. Bude musieť španielska vláda požiadať o ďalšiu pomoc?

„Asi sa blížime k bodu, keď sa bude musieť uznať, že dohoda o pomoci pre španielske banky je štandardný program pomoci, ako to bolo v prípade Grécka, Portugalska alebo Írska. Európska únia sa pomocou týchto operácií snaží získať čas na hľadanie nejakého systematického riešenia, ktoré by nemalo len krátkodobý efekt na trhy. Snaží sa vymyslieť, ako nastaviť napríklad bankovú úniu, ktorá by tie dlhy reštrukturalizovala a znížila, tak že by už neboli v bilancii nejakého štátu, ale v európskej bilancii a tým by to neohrozovalo solventnosť štátu.“

Aký čas dávate Španielsku, kým nastane moment, že si nebudú vedieť požičať na finančných trhoch a budú musieť žiadať o ďalšiu pomoc?

„Štátny dlh funguje tak, že raz za čas sa musí prefinancovať nejaká časť štátnych dlhopisov. To znamená, že k určitému dňu musí španielska vláda splatiť niekoľko miliárd alebo niekoľko desiatok miliárd eur zo sumy 450 miliárd eur, čo je celkový objem španielskeho dlhu vrátane prisľúbenej pomoci pre banky vo výške sto miliárd. Aby to mohli vždy k nejakému dátumu splatiť, musia si požičať. Keby sme poznali splátkový kalendár Španielska, videli by sme, kedy príde nejaká veľká splátka, ktorú Španielsko nebude schopné si požičať za vysoký úrok. Dnes to ešte nie je v takej situácii ako v prípade debaty o druhej gréckej pomoci, keď sa počítalo, koľko dní zostáva Grécku do momentu, keď nebude schopné splatiť niekoľko miliárd eur dlhopisov, pretože si nevie požičať na trhu. Moment, keď bude splatný veľký balík štátnych dlhopisov Španielska, je v celom procese vyjednávania akoby prirodzený termín, dokedy sa musí o pomoci rozhodnúť.“

Španielsko si požičia pre banky peniaze z eurovalu, ktorý to dokáže vykryť. Čo sa stane, ak bude žiadať o pomoc španielska vláda?

„Kľúčová neznáma je, či sa vymyslí mechanizmus, ktorý zabráni nákaze zo Španielska do Talianska, ktorá už teraz prebieha. Euroval peniaze pre Španielsko ešte má vrátane prípadnej pomoci pre Cyprus, ale pre Taliansko v ňom už nie je kapacita.“

Čo by mohlo zastaviť väčší tlak investorov na Taliansko?

„V podstate ide o to, že časť dlhu alebo kapitálu, ktorý potrebujú banky, sa vezme a prenesie zo štátov na nejakú európsku úroveň. Niekedy sa tomu hovorí banková únia, niekedy eurobondy. Za časť dlhov, ktoré sa ukazujú ako momentálne nesplatiteľné, bude spoločne ručiť Európska únia. Teraz sa hľadá mechanizmus, ktorý je politicky a ekonomicky priechodný. V okamihu, keď sa vytvorí schopnosť požičať si dostatok peňazí a vznikne možnosť, aby Španielsko a Taliansko neboli závislé od trhov, lebo bude existovať spoločné oficiálne financovanie zo strany únie, trhy budú mať dôvod prestať panikáriť. Dôvodom pre obavy nie je to, že by Španielsko alebo Taliansko nebolo dlhodobo schopné splácať svoje dlhy. Panika je v dôsledku toho, že nikto nevie, či neskrachuje nejaká banka, alebo sa nerozpadne eurozóna. Treba zastaviť túto paniku a v okamihu, keď sa to podarí, sadzby, za ktoré si Taliansko alebo Španielsko požičiava, sa zase priblížia naspäť k normálu. Trochu sme to videli pri pokusoch Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ponúkla trojročné pôžičky bankám (pozn. takzvané LTRO).“

Mala by ECB opäť nakupovať dlhopisy?

„ECB prestala nakupovať dlhopisy priamo. Stále však berie od bánk za nové pôžičky ako zábezpeku dlhopisy, ktoré banky nakúpili za peniaze, čo si požičali od ECB. V prípade, že by došlo k masívnemu krachu bánk, potom straty z dlhopisov ponesie centrálna banka. ECB tak nepriamo cez bankový sektor štátne dlhopisy stále nakupuje.“

Šíriace sa problémy krajín južnej Európy akoby eurozónu rozdeľovali na dve časti. Deje sa to už?

„Na problém eurozóny sa môžete pozerať buď ako na problém štátov južnej Európy, alebo ako na krízu bánk na severe. Ale to nejde rozdeliť. Peniaze, ktoré sa teraz možno nevrátia z juhu, tam niekto z toho severu nalial. Suverénna kríza na juhu je zároveň banková kríza na severe. To je ten dôvod, prečo sever nemôže z toho vycúvať a odpísať dlhy, pretože by museli sanoval vlastné banky. Nemci si nemôžu vybrať, či z eurozóny odídu, môžu si vybrať len spôsob, ktorým toto zaplatia. Keď nechajú neriadeným spôsobom odísť juh z eurozóny, zaplatia to cez stabilizáciu svojich bánk. Alebo to zaplatia cez záchranné valy, kde je Nemecko najväčším veriteľom. Nemecko vyvážalo kapitál na juh a financovali sa tam realitné bubliny, ktoré spôsobili i bubliny na trhu práce, kvôli čomu južné ekonomiky strácali konkurencieschopnosť. Za desaťročie existencie eura peniaze zo severu plynuli na juh, sever sa teraz z toho nemôže vykrútiť. Preto si stále myslím, že z pohľadu severu aj juhu je najlepším riešením zostať v eurozóne, naliať do toho ďalšie peniaze a dúfať, že sa podarí postupne naštartovať rast a tým v dlhom období niekoľkých desiatok rokov splatiť dlhy. Keď sa podarí vymyslieť mechanizmus, ako je banková a fiškálna únia, stále sa dá vyhnúť nekontrolovateľnému rozpadu eurozóny. Rozpad eurozóny by mohol rozvrátiť politickú a inštitucionálnu infraštruktúru, na ktorej stojí mier a prosperita v Európe. Už sa nerozprávame len o ekonomických faktoroch, ale aj o tom, že nie je nemožné, že sa kríza zvrhne do násilia v najviac postihnutých krajinách a zvýši aj napätie medzi európskymi štátmi.“

Aká hlboká by mala byť integrácia v eurozóne. Mali by krajiny mať spoločný daňový základ, alebo stačí napríklad len banková únia?

„Ekonomická integrácia v Európe nestačí. Z histórie vieme, že úzka ekonomická spolupráca sama o sebe sa nedokáže vyhnúť konfliktom medzi krajinami. EÚ potrebuje inštitucionálnu a politickú štruktúru, aby bolo možné prijať všeobecné kompromisy v rámci eurozóny. V eurozóne nie je prijateľný nemecký kompromis „škrtať, škrtať, škrtať“ a tvrdiť, že všetko je to len problém krajín, ktoré majú vysoké deficity. Prijateľný kompromis je v tom, ak krajiny s obchodným prebytkom pokryjú aspoň niektoré riziká problémových krajín a budú im ochotné pomôcť. Potom, čo sever eurozóny nalial obrovské množstvo kapitálu na juh, si integrácia vyžaduje ďalší krok minimálne v podobe bankovej únie.“

Ako by mala vlastne vyzerať banková únia. Ako má klient slovenskej banky rozumieť tomu, že bude ručiť za vklady napríklad v gréckych či v španielskych bankách?

„Banková únia je stále v plienkach. Medzinárodný menový fond ešte v roku 2010 navrhol, aby sa na 50 najväčších bánk, ktoré držia asi 70 percent európskych vkladov, dohliadalo na európskej báze. To znamená tri veci. Prvou je poistenie vkladov, čo však môže viesť k morálnemu hazardu. Aby k tomu nedošlo, musí sa zabezpečiť spoločný dohľad, aby banky nemohli zneužívať to, že sú spoločne poistené. Slovenský vkladateľ by tak vedel, že ručí za správanie gréckych, španielskych aj islandských bánk. Ale keďže zároveň vie, že je nad bankami spoločný dohľad, zníži sa pravdepodobnosť zneužívania peňazí a iných problémov. Ak dohľad zlyhal, tak musí existovať tretí pilier bankovej únie – procedúra riadeného bankrotu nadnárodných bánk. Vklady ľudí by boli chránené a zdravý majetok skrachovanej banky by sa rozpredal a následne by sa z neho uspokojili ostatní veritelia.“

V Európe prebiehajú diskusie o tom, aby sa vybrali strategické banky, ktoré nemôžu skrachovať. Mali by tam patriť aj slovenské banky alebo banky zo strednej Európy?

„V Európe je 8000 bánk, z toho 40 až 50 z nich disponuje väčšinou vkladov. Ak by matky slovenských bánk nekvalifikovali za strategické na základe veľkosti, budú tam patriť na základe prepojenosti. Či Erste Bank, UniCredit Bank, alebo Raiffeisen, čo sú materské spoločnosti najväčších slovenských bánk, pôsobia najmenej v desiatich krajinách, medzi strategické banky by sa tak mali dostať.

Ak by mala problémy banka na Slovensku, našli by sa peniaze na jej záchranu?

„V prípade dobre nastavenej bankovej únie, tak áno. Existujú prípady, že v západnej Európe pôsobia menej významné banky, ktoré však majú dcérske banky s významným postavením vo východnej Európe. Pokiaľ sa dostanú do problémov, môže to súčasný systém podceniť, pretože ho to veľmi netrápi. V takýchto prípadoch by banková únia bola lepšou zárukou, že zasiahnutým dcérskym bankám vo východnej Európe sa dostane potrebnej pozornosti.“

V únii sa špekuluje, že by mohla v prípade problémov materská banka odčerpať kapitál aj z dcérskej banky. Je to dobrý nápad?

„Je to dobrý nápad len vtedy, ak bude existovať banková únia. Teraz za stabilitu slovenských bánk zodpovedá národný regulátor. Jeho úlohou je to, aby sa dôsledne staral o to, aby banka vykázala čo najvyššiu mieru stability. To znamená, že stanoví limity, akú časť peňazí môže materská banka odčerpať zo slovenskej banky. Ak by však mali Španieli, rovnako ako Slováci poistené vklady v bankách za rovnakých podmienok ako napríklad Nemci, tak nie je dôvod na to, aby národní regulátori bránili prelievaniu likvidity v rámci európskeho priestoru. Mohli by dôverovať tomu, že banky sú dobre regulované a keby došlo k problému, tak existuje spoločné európske riešenie v podobe reštrukturalizácie.“

Banky na juhu Európy majú veľké problémy s výberom peňazí od klientov. Ľudia sa obávajú, že prídu o úspory. Nie je to ešte akútnejší problém ako rastúce úroky štátnych dlhopisov?

„Masívny výber vkladov, takzvaný run na banku, nie je jednoduché zastaviť ani v pokojných časoch. Stojí za nim často klebeta alebo špekulácia. V Španielsku či Grécku teraz prebieha nie „run“ na banky, ale „jog“ na banky, teda postupný a nie panický výber úspor. V týchto krajinách sú problematické nielen verejné financie, ale aj neexistencia dôveryhodnej banky. Banková únia, pokiaľ by sa na nej podarilo dohodnúť, by tieto obavy mohla upokojiť.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  4. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  5. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  6. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  7. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  8. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  9. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 716
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 538
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 834
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 637
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 817
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 336
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 122
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 644
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 998
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 675

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.

KOMENTÁRE

Mihál a jeho kontext

Malichernosť a oproti princípu, má svoj étos – Slovensko oslobodené od Fica.

Neprehliadnite tiež

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Ceny ropy vzrástli

Trhy zareagovali na pokles zásob komodity v USA.

Ex-manažér koncernu ABB spreneveril sto miliónov dolárov

Motívom trestnej činnosti bolo zrejme "iba" osobné obohatenie.

Amazon ruší poplatky za dopravu, posielať balíčky bude zadarmo

Firma je jeden z naj­väč­ších e-sho­pov na svete so širokou ponukou sortimentu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop