SME

Analytik J&T Banky: Nepredpokladáme, že sa eurozóna rozpadne

Čo si o ďalšom vývoji v eurozóne myslia analytici či šéfovia firiem? SME sa ich pýta aj na to, čo by mala robiť vláda, či ako chránia vlastné peniaze.


1. Ako podľa vás ovplyvní Slovensko vývoj v eurozóne po budúcotýždňových voľbách v Grécku?

2. Aké konkrétne opatrenia by mala v najbližších dňoch prijať slovenská vláda, NBS respektíve iné verejné inštitúcie?

3. Aké špeciálne kroky ako prevenciu pred možným vývojom v eurozóne robíte vy vo vašej firme/inštitúcii a vo vašich osobných financiách?


apanis.jpg
Stanislav Pánis,
analytik,
J&T banka

1. Budúci vývoj v Grécku možno označiť za „známe neznámo“. Ani samotní lídri eurozóny si pravdepodobne nie sú istí ďalším smerovaním Atén. Celkovo si však myslím, že priamy dopad na Slovensko bezprostredne po voľbách nebude veľký. Ekonomické väzby medzi Gréckom a Slovenskom sú totiž zanedbateľné.

Musíme však byť pripravení na viacero možných scenárov. Ten hlavný hovorí, že Grécko by v eurozóne mohlo zatiaľ ostať. Medzinárodní veritelia z politických dôvodov pravdepodobne urobia viaceré ústupky tolerujúc zaostávanie Grékov v reformných krokoch či privatizácii.

2. Naša vláda či NBS sú z politického a ekonomického hľadiska nevýznamné pre to, aby ich výroky alebo opatrenia dokázali stabilizovať globálne finančné trhy. Na Slovensku ani nie je dôvod na paniku. Politickí lídri chcú byť súčasťou eurozóny a naše banky sú zdravé, kapitálovo dostatočne vybavené, so solídnou likviditou a nízkou závislosťou od externého financovania, čo potvrdila aj NBS.

3. Špeciálne kroky nerobíme, nakoľko zatiaľ nepredpokladáme, že sa eurozóna rozpadne. Vývoj naznačuje, že sa skôr zomkne smerom k fiškálnej a politickej únii. Pozorne, ako vždy, sledujeme vývoj na trhoch a aktuálne sa nám javia ako najzaujímavejšie investície podnikové dlhopisy. Ponúkajú solídny výnos pri akceptovateľnom riziku, keďže korporátny sektor je relatívne najzdravšia časť globálnej ekonomiky.

anieder.jpg
Luděk Niedermayer,
riaditeľ oddelenia Consulting
Deloitte

1. Scenár vystúpenia Grécka z eurozóny, alebo len poklesu spolupráce tejto krajiny s úniou je plný neistôt, takže sa dá len ťažko odhadnúť. Jasné je, že priamy efekt turbulencií, ktoré vznikli v gréckej ekonomike je na ekonomiky väčšiny krajín únie, vrátane Česka a Slovenska, veľmi malý. Zásadná by bola hroziaca nákaza na ďalšia oslabené krajiny únie, ako je Španielsko, Portugalsko, Írsko, Taliansk. Zhoršenie vývoja ekonomiky týchto krajín by sa nemohlo neprejaviť na celom vývoji únie.

2. Myslím si, že vlády krajín únie by mali postupovať pragmaticky v rámci rokovaní v Bruseli a mať aj nejaké domáce „záložné plány“. Ale hlavné kroky voči nákaze musí byť na únie ako celku. Poskytnutie pomoci španielskym bankám je pragmatický krok a posilnenie európskeho charakteru finančného systému únie je podľa mňa strategicky správne. Snešný stav vnímam v tejto oblasti nie ako rovnovážny, ale ako „nedorobok“ vzniku sppoločného trhu v únii.

3. Moje osobné financie nie sú naozaj veľké a sú umiestnené dlhodobo obozretne, tam teda problém nevidím. To, o čo sa osbne snažím, je aspoň mierne upozorňovať ľudí na to, že zdanlivo ľahké a rýchle riešenia (vystúpenie krajín z únie či jej rozdelenie) nefungujú tak ľahko, ako ich zástancovia tvrdia. Naviac si myslím, že cez všetky chyby a nedokonalosti by sme mali viac využiť viac toho, čo integrácia Európy nám, i ostatným krajinám priniesla a prináša.


agabris.jpg

Marek Gábriš,
analytik,
ČSOB

1. Na trhoch panuje veľká nervozita najmä pre Grécko a Španielsko. Exit Grécka by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a viesť k poklesu hospodárskeho rastu, a to aj na Slovensku. Takže sa nehrá o fazuľky. Ide najmä o to, ako sa zachovajú trhy v prípade odchodu Grékov z Európskej menovej únie. Či si budú mocť ostatné krajiny požičiavať peniaze z trhu, keďže bude otrasená dôvera veriteľov. Nárast rizikových prirážok by mohol sťažiť financovanie vlád, eventuálne pribrzdiť alebo zmraziť úverovanie, negatívne ovplyvniť očakávania podnikov a následne ich investície alebo spotrebiteľské správanie. Môže aj opadnúť napätie a prísť výdych s tým, že sme odstrihli chorý prvok. Ale vzhľadom na súčasné problémy Španielska je to menej pravdepodobné a je riziko, že rizikové prirážky možno skôr porastú.

2. Ťažko dávať rady, pretože grécke voľby sú za rohom. Predpokladám, že ministerstvo má alternatívny scenár vývoja ekonomiky z čisto praktických dôvodov. Ekonomický rast sa v prípade takéhoto scenára nemusí naplniť a tým pádom ani daňové príjmy. Vzhľadom na to, že sa široko diskutuje o konsolidačných opatreniach tak si myslím, že v prípade nutnosti sa dajú akékoľvek z nich použiť. Takisto predpokladám, že štát je predzásobený likviditou, aby sa v prípade turbulencií nemusel prechodne financovať za vyššie náklady. To sa však nedá urobiť na nekonečne dlhý čas. Ak k tomu príde, budeme sa musieť prispôsobiť novej ekonomickej realite.

3. Pri investíciách sa treba držať svojho dlhodobého horizontu a problémy Grécka a Eurozóny nie sú niečo, čo sa objavilo dnes. Firmy zatiaľ zrejme necítia dopady, ale ak by k tomu došlo, tak by sa to prejavilo v podobe poklesu objednávok. Predpokladám, že by zareagovali podobne ako v roku 2009, teda racionalizáciou výdavkov a procesov.


abezdek.jpg
Vladimír Bezděk,
predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ,
Generali Slovensko

1. Myslím, že skôr či neskôr Grécko z eurozóny odíde. Pokiaľ bude stratégia ďalšieho vývoja EÚ a eurozóny dôveryhodná (či už pôjde napríklad o zúženie počtu členov alebo o fiškálnu či bankovú úniu), môže to ekonomickému rastu EÚ skôr pomôcť než ublížiť. Dnešný chabý rast najviac zráža práve obrovská neistota plynúca z nedostatočne dôveryhodného riešenia situácie v EÚ.

2. Nie som Slovák, ale podľa môjho názoru je v záujme Slovenska zostať v „jadre“ eurokrajín, teda v tesnej blízkosti Nemecka, Rakúska, Holandska. Kroky, ktoré budú vyhovovať tomuto tvrdému jadru eurozóny, by mali fungovať aj v prospech Slovenska a jeho ekonomiky.

3. V Generali Slovensko pravidelne spolu s naším asset managerom analyzujeme a riadime investičnú alokáciu nášho portfólia aktív. Iné ad hoc kroky momentálne neplánujeme. V osobnej rovine mám vlastné finančné investície rozložené najmä medzi české koruny, euro a doláre. Investujem pravidelne každý mesiac už niekoľko rokov a mimoriadne nízke ceny aktív v posledných troch rokoch považujem za historickú investičnú príležitosť podobne ako tomu bolo na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia.

Krncan.jpg
Martin Krnčan,
člen predstavenstva, Dražobná spoločnosť, a.s.

1. Nepredpokladám nejaké ultra výrazné spomalenie ekonomiky, prípadne kolaps eurozóny. Únia je ekonomický organizmus, ktorý počas svojho života už nadobudol schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Samozrejme určité dopady tu budú, v praxi sa prejavia tým, že niektoré segmenty utlmia, iným to paradoxne pomôže naštartovať. Niektoré komodity (najmä krátkodobej spotreby) zdražejú, iné zlacnejú. Nebude záležať ani tak na počte resp. zložení členov únie, ale skôr na schopnosti tých ktorí vypadnú i ostanú prispôsobiť sa novej situácii a ich vzájomnej spolupráci pri jej prekonávaní. To že napr. Grécko vypadne z menovej únie ešte neznamená, že zmizne aj z mapy Európy alebo sveta.

2. Verejné inštitúcie by na elimináciu nervozity hlavne bežného človeka mali prijať najmä opatrenia na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti pre ochranu obyvateľstva pred infláciou základných komodít, aby sme tu neostali ako v tom starom vtipe, že chleba síce zdražel ale lokomotívy budú lacnejšie. To predpokladá predsa len zvýšenú podporu domácich výrobných odvetví, nakoľko ak nechceme aby nám chlieb naďalej dražel, musíme ho vyrábať a nie dovážať za dlhové peniaze. Spoločné eurobondy, ako aj spoločná garancia bankových vkladov len vedie k prehĺbeniu inflácie tovarov krátkodobej spotreby a deflácie tovarov dlhodobej spotreby.

3. Ide o kroky, ktoré v rámci súčasnej všeobecnej nervozity už nejaký čas robia všetky obozretné firmy, a to najmä hľadanie možností šetrenia reálnych nákladov spojených s bežnou činnosťou, eliminácia vynakladania zbytočných nákladov a vyššia obozretnosť pri vynakladaní nevyhnutných nákladov, ďalej vyššia miera kontroly splatných faktúr. Čiže také tie bežné opatrenia, a pre niekoho možno nové princípy, ktoré sa v podstate odrážajú aj v osobných financiách človeka. Osobne nedisponujem takým majetkom a zdrojmi, aby som teraz kvôli Grécku nespával a rozmýšľal či nakúpim pozemky alebo zlato, ale pracovnej sfére sme určite zaznamenali zvýšený záujem investovať do nákupu nehnuteľností v dražbách z dôvodu inflácie. Nehnuteľnosti, najmä s výhodnou cenou, sú naďalej vo vysokej miere považované za bezpečnú investíciu.

Sichtarova.jpg
Markéta Šichtařová,
riaditeľka Next Finance

1. Je jasné, že európska ekonomika sa ďalej spomalí. A čo je horšie, spomalí sa aj Nemecko, čo sa následne odzrkadlí aj v pomalšom raste Slovenska. Tomu, že Grécko opustí eurozónu počas ďalších dvoch rokov, dávam vysokú pravdepodobnosť.

2. Nemyslím, že by spoločné európske dlhopisy alebo banková únia boli v záujme Slovenska, práve naopak. Slovensko má zdravé banky, banková únia by znamenala, že by tieto banky boli oveľa náchylnejšie na šírenie problémov zo zahraničia. Slovenské aukcie štátnych dlhopisov sú celkom úspešné a výnosy nízke, po zavedení spoločných dlhopisov by sa mohol prístup ku kapitálu skomplikovať a predražiť. Slovenská vláda by mala hlavne mať v zásobe dosť likvidity, aby dokázala v prípade nutnosti vydržať dlhší čas bez aukcií dlhopisov.

3. Žiadne. Česko má vlastnú menu, náraz prípadnej finančnej krízy bude miernejší. Problémy môžu mať firmy, ktoré sú závislé od vývozu do západných a južných krajín alebo obchodujú s Gréckom.

socha.jpg
Peter Socha,
prevádzkový riaditeľ AXA SR/ČR

1. Pokiaľ sa stane, že výsledok nedeľných opakovaných volieb v Grécku zvýši pravdepodobnosť, že Grécko odíde z eurozóny, minimálne z krátkodobého hľadiska treba byť pripravený aj na možné spomalenie ekonomiky.

2. Slovenská vláda aj Národná banka Slovenska by mali mať rozpracované možné opatrenia a postupy pre rôzne scenáre vývoja v eurozóne. Taktiež by mali zvoliť vhodné formy informovania obyvateľov Slovenska tak, aby nevznikli zbytočné a prehnané reakcie ľudí, ktoré by iba neopodstatnene zhoršili situáciu bánk či iných inštitúcií.

3. Pri správe aktív stále vyhodnocujeme situáciu a predpovede vývoja finančných trhov. Okrem iných opatrení momentálne veľkú úlohu zohráva aj diverzifikácia investícií. A zásada správneho rozloženia rizika rozhodne platí nielen v oblasti firemných, ale aj v oblasti osobných financií.

alopata-120x90.jpg
Miroslav Lopata,
konateľ,
Premier Consulting

1. Predpokladám, že trhy počítajú s tým, že situácia v Grécku sa nezlepší, preto výsledok volieb - akýkoľvek - nespôsobí zemetrasenie. Ak by však Grécko po voľbách nerešpektovalo súčasné dohody, dôjde k jeho postupnému, ale istému, odďaľovanie od eurozóny. Keďže grécke HDP tvorí zhruba 2,5 percenta HDP eurozóny, samotná situácia v Grécku nie je hlavnou príčinou ekonomických problémov eurozóny. Grécko zvyšku Európy len nastavuje zrkadlo a je varovaním pred tým, čo môže postihnúť väčšinu eurozóny, ak sa dlhodobo nezmení jej politika.

2. Vzhľadom na veľkosť slovenskej ekonomiky nemá zmysel vymýšľať vlastné stratégie na európsku dlhovú krízu. Slovensko by malo stáť pri Nemecku a podporovať jeho reformné snahy. Naša vláda by sa mala zamerať na čo najefektívnejšie využitie existujúcich zdrojov, napríklad rýchlym a zmysluplným dočerpaním eurofondov 2007 – 2013 a prípravou periódy 2014 – 2020, aby sme dokázali zdroje čerpať už v prvom roku nového programového obdobia. Privítal by som tiež kroky smerujúce k zlepšeniu vymožiteľnosti práva – pomohlo by to predovšetkým boju s druhotnou platobnou neschopnosťou.

3. Situáciu nepovažujem za natoľko vážnu, aby sme vo firme, či v osobných financiách robili špeciálne kroky. S peniazmi treba narábať opatrne nezávisle od toho, či tu máme dlhovú krízu alebo ekonomický rast.


golias2.jpg
Peter Goliaš,
analytik,
INEKO

1. Ak Grécko prijme ozdravné opatrenia, malo by naďalej dostávať podmienenú pomoc. Ak ich odmietne, mala by sa pomoc stopnúť. To by znamenalo zastavenie splácania dlhov, čím by utrpeli straty už aj Slovensko a iní veritelia. V takom prípade by Grécko malo prísť o rozhodovacie právomoci v Európskej únii. Eurom by mohli Gréci platiť naďalej, ako ním platia napríklad v Kosove. Grécku ani iným vyspelým štátom by sa však dlhy nemali beztrestne odpúšťať, najmä s ohľadom na možnosti ešte rozsiahlejšej privatizácie, lepšieho výberu daní, či ešte väčších škrtov vo výdavkoch.

2. Naša vláda by mala viac privatizovať, šetriť a znižovať dlh, aby sa lepšie pripravila na možné horšie časy. Čo sa týka Európy, riešenie dlhovej krízy vidím vo vzájomnej pomoci členských krajín, ktorá musí byť podmienená ozdravnými opatreniami, konzervatívnou rozpočtovou politikou a prenosom časti národných kompetencií pri zostavovaní rozpočtov a pri bankovom dohľade do Bruselu. Naopak riešenie nevidím v nepodmienenom odpúšťaní či zdieľaní dlhov, v inflácii, ani v dopovaní rastu novými dlhmi. O eurobondoch a garancii bankových vkladov môžme hovoriť, až keď bude jasné, že nejde o to, aby disciplinované krajiny platili dlhy za tie ostatné. Dnes tomu tak nie je.

3. Vzhľadom na vyššie riziko inflácie sme znížili podiel finančných úspor na majetku. Viac tiež preferujeme investície do vzdelávania.

mrazova2-120x90.jpg
Renata Mrázová,
riaditeľka pre poistenie a dôchodky
ING SR/ČR

1. Euro je zásadným prínosom pre vnútorný trh Európskej únie bez ohľadu na veľkosť štátov, ktoré sú členmi eurozóny. Preto som presvedčená, že snahou všetkých členov euroklubu bude udržať spoločnú menu. To sa dá len kombináciou zodpovedných národných rozpočtov so znižovaním celkového zadlženia a riešenia hospodárskych ťažkostí vybraných štátov. Myslím si, že Grécko je príliš malá ekonomika na to, aby zásadným spôsobom zmenila ekonomickú mapu Európy.

Dopad vyriešenia gréckej situácie môže byť dočasne pomerne zásadný a môže nabrať rôzne podoby, v konečnom dôsledku však predpokladám, že eurozóna v nejakej forme zostane zachovaná a bude ďalej pomáhať jej členom v zjednodušení vzájomného obchodovania. Ekonomiku Európy je dnes spomalená čiastočne aj pre vnútorné problémy. Po gréckych voľbách rozhodne dôjde k opatreniam, ktoré vytvoria predpoklad pre očistenie a tým aj oživenie európskej ekonomiky.

Nemyslím si, že by grécke riešenia malo mať dramatický dopad na Slovensko, ktoré je len minimálne previazané na grécku ekonomiku v podobe záruk v eurovale a naopak, má zdravý základ mierneho ale stabilného ekonomického rastu.“

2. Najlepším riešením podobne ako v živote je, ak si každý uprace u seba doma a pred vlastným prahom. Nestačí sanovať dôsledky, treba eliminovať príčiny. A tie sú jednoznačné a každý štát o tých svojich dobre vie. Obyvatelia by mali vedieť, že každý člen eurozóny urobí všetko pre to, aby si spoločná mena udržala rozumnú hodnotu a vklady v tejto mene sa zásadným spôsobom nedevalvovali. Eurobondy v tomto smere nie sú riešením, je to len prenesie zodpovednosti na niekoho ďalšieho, kto ich vie riešiť znovu len do výšky svojho základného imania. Každá očista, ktorá vzišla z ekonomických kríz v histórii, znamenala v konečnom dôsledku opätovné naštartovanie ekonomickej prosperity. Presne to je úloha pre vedenie členov eurozóny: prijať dôsledné opatrenia, ktoré spravia deliacu čiaru a pomôžu naštartovať ekonomiku eurozóny.

3. V globálnom svete neexistuje reálne stopercentné útočisko pre vaše investície. Ak by také bolo, časť portfóliových investícií by už dávnejšie odtiekla tým smerom. Financie našich klientov investujeme najlepším možným spôsobom v súlade so zvolenou investičnou stratégiou klientov či jednotlivých fondov. Keďže životné poistenie aj dôchodkové sporenie sú dlhodobé produkty, majú dostatok času, aby sa vysporiadali s výkyvmi na trhoch, ktoré vždy boli súčasťou vývoja ekonomiky.

kouril
Viktor Kouřil,
generálny riaditeľ
VÚB Generali, dss

1. Výsledky posledných gréckych volieb naznačili, že bežným ľuďom v Grécku už zrejme chýba ochota pokračovať v tvrdých opatreniach zameraných na konsolidáciu verejných financií, na druhej strane nechcú drachmu ale euro. V prípade víťazstva extrémnej lavice vo víkendových voľbách bude určite potrebne počítať aj so scenárom, že Grécko eurozónu opustí a zbankrotuje, teraz už natvrdo. Neverím však, že sa počet členov eurozóny ďalej výrazne zmení a je aj možné aj to, že Grécko ako nečlen si ponechá euro rovnako ako napr. Čierna hora.

Dopad na Slovensko je nepríjemný, podieľame sa na zárukách zhruba 860 miliónmi eur druhého balíku pomoci v celkovej výške 109 miliárd eur, ktorý však nie je ešte zďaleka vyčerpaný. Priamy ekonomický dopad tejto udalosti na hospodárstvo Slovenska bude sprostredkovaný najmä cez reakciu okolitých ekonomík, najmä Nemecka. Ďaleko horší bude psychologický dopad krachu, naštrbenie dôvery a rýchle možné šírenie „nákazy“ ďalej.

2. Možnosti vlády či NBS sú v tomto smere obmedzené. V prípade negatívnej reakcie trhov budú rozhodujúce najmä kroky ECB. Nemyslím si však, že máme veľmi na výber. Sme v eurozóne a teraz je našou jedinou šancou „vyť spoločne“ so jej zdravou, severnou, časťou. Spoločné eurobondy by pravdepodobne dočasne ešte zlacnili vláde požičiavanie si peňazí na trhoch, avšak s neistým výsledkom v budúcnosti, pokiaľ teda nebude akceptovaná fiškálna únia...

3. Pri riadení rizika v portfóliu je dôležitá predovšetkým diverzifikácia. Dlhodobo sa vo fondoch VUB Generali snažíme rozkladať riziko medzi viacerých rôznych emitentov takým spôsobom, aby sporitelia zarobili čo najviac, pri čo najnižšom podstupovanom riziku. Investujeme prioritne do dlhopisových investícií stabilných štátov a dlhopisov bánk s vyšším investičným ratigom. Dlhopisy ktoré kupujeme sú pomerne krátke, takže ich cena je relatívne stabilná. Už niekoľko rokov sa vyhýbame dlhopisom Grécka, Portugalska, Írska, ale napr. aj Cypru.

karpis
Juraj Karpiš,
analytik
inštitútu INESS

1. Nepriateľské vystúpenie Grécka z eurozóny môže mať nepredvídateľné destabilizujúce dopady na eurosystém. Problémom eurozóny však nie je Grécko, ale nesolventné gigantické finančné inštitúcie a snaha vlád riešenie odsúvať do budúcnosti "kupovaním času" premosťovacími úvermi. Tento kupovaný čas je ale čoraz drahší a drahší. Pretrvávajúca neistota ohľadom budúcnosti eurozóny ničí investičný apetít a zabíja hospodársky rast. Budúcnosť eurozóny a jej podobu určí ochota Nemecka (a aj Slovenska) uskutočniť masívny transfer bohatstva do krajín PIIGS.

Prípadné náklady pre Slovensko spojené so "záchranou krajín" PIIGS môžu mnohonásobne prevýšiť zdroje, ktoré Slovensko získalo z európskych fondov za celé obdobie členstva v Európskej únii.

2. Slovensko by nemalo pristúpiť na snahu prerozdeliť existujúce straty v únii pomocou mechanizmov ako sú ESM, eurobondy či prípadná "banková únia". Táto koncepcia je totiž postavená na naivnom očakávaní, že sa z EÚ v priebehu pár rokov podarí vytvoriť Spojené štáty európske s centralizovanou kontrolou verejných výdavkov. Takáto vízia však ignoruje realitu, historické súvislosti a preferencie európskeho obyvateľstva. Preto je vo svojej podstate destabilizujúca. Silená integrácia ignorujúca preferencie voličov paradoxne bude viesť k ohrozeniu fungovania EÚ, rastu nacionalizmu a narušeniu pokojného spolunažívania v Európe. Slovensko by malo mať už včera pripravený plán, čo v prípade zániku eura. Táto možnosť totiž už dávno nemá zanedbateľnú pravdepodobnosť. Slovenskí politici by mali opustiť silený európsky happy talk a pravdivo informovať obyvateľstvo o vážnosti situácie a rizikách pre Slovensko.

3. Svoje úspory mám v rôznych druhoch aktív, vlastním zlato a pre prípad, že dôjde k dočasnému uzavretiu bankového systému s obmedzeným disponovaním s vkladmi (tzv. bankové prázdniny) držím hotovosť na pokrytie viacerých mesiacov bežných výdavkov.

Bradshaw2.JPG
Todd Bradshow,
managing partner
PwC

1. Finančné trhy nemajú radi neistotu. Je preto veľmi dôležité, aby mali voľby v Grécku jednoznačného víťaza, ktorý bude schopný zostaviť vládu. Najhorším výsledkom by bola ďalšia patová situácia a s ňou ďalšie voľby a väčšia neistota. Verím, že trhy budú reagovať pozitívne ak sa Grécko jednoznačne rozhodne, či zostane alebo opustí eurozónu. Vystúpenie Grécka z eurozóny môže mať negatívny dopad na ostatné krajiny, konkrétne na Cyprus, s ktorým má tesné ekonomické vzťahy. Nemyslím si však, že to spôsobí kolaps eurozóny. Takisto si nemyslím, že v konečnom dôsledku sa počet členov eurozóny zníži.

2. "Slovenská vláda by sa mala v prvom rade sústrediť na štrukturálne reformy, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnejším na svetovej scéne, mala by zlepšiť výkonnosť verejného sektora a mať pevnú kontrolu nad svojím rozpočtom.

3. Uvedomujeme si, že väčšina vplyvov je mimo našej kontroly. Naďalej sa zameriavame na riadenie peňažných tokov, dodržiavanie prísnej finančnej disciplíny a minimalizáciu rizikových investícií.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (29. 3. 2024)
USD 1.082
AUD 1.660
CZK 25.319
JPY 163.520
CAD 1.471
GBP 0.858
HUF 395.400
PLN 4.315
CHF 0.981
SEK 11.506

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 376
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 898
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 234
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 029
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 816
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 805
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 056
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 940
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 445
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 250
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 056
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 940
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 445
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 250
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu