. Španieli tvrdili, že úver bude bez podmienok. Eurozóna naznačila, že do krajiny pošle inšpekciu.
MADRID, BRATISLAVA. Suma sto miliárd eur, ktorú eurozóna cez víkend sľúbila štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny na záchranu bánk, nemusí byť konečná. Analytici sa totiž obávajú, že narastie, keď Španielsko požiada o záchranu celej krajiny.
„Existuje pesimizmus, či je suma dostatočná na záchranu bánk a či krajina nebude potrebovať zachrániť,“ povedal pre televíziu Bloomberg ekonóm Christian Reicherter.
Drahšie úvery na trhu
„Žiadosti o pomoc nám ukázali, že prístup na dlhopisový trh majú obmedzený už teraz,“ povedal pre denník The Wall Street Jounal analytik banky UBS Justin Knight.
Agentúra Fitch včera znížila rating o dva stupne dvom najväčším bankám v krajine - Banco Santander a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria.
Kým v piatok boli úroky štátnych dlhopisov, z ktorých krajiny splácajú dlhy, na úrovni 6,24 percenta, včera rástli najprudšie za posledný mesiac a dostali sa na 6,5 percenta.
- euro sa oproti doláru posilnilo na trojdňové maximum, poobede sa už opäť oslabilo,
- zlato sa posilnilo, potom kleslo o 0,3 percenta,
- európske indexy FTSE 100 sa posilnili o 0,11 %, IBEX 35 o 0,15 %, CAC 40 o 0,13 %,
- ropa WTI klesla o 0,89 %.
Do konca roka musí Španielsko splatiť dlh vo výške 82,5 miliardy eur. Najväčšie splátky má naplánované na október.
V krátkom čase si bude krajina musieť požičiať miliardy na trhu. „Sme blízko momentu, keď budeme ponúkať na trhu podradné dlhopisy,“ povedal pre server Yahoo.com španielsky ekonóm Jose Carlos Diez.
Za kľúčový problém označil únik kapitálu z bánk do zahraničia. „Ak sa problém nezastaví, bude aj sto miliárd eur málo,“ dodal Diez.
O koľko miliárd Španieli eurozónu požiadajú, bude závisieť od auditu bankového sektora. Jeho výsledky majú byť známe do 21. júna. Medzinárodný menový fond (MMF) hovorí, že banky potrebujú posilniť o 40 miliárd eur, čo sú asi tri percentá HDP.
Dlh krajiny vzrastie
S pôžičkou, ktorá sa má financovať z eurovalu, poskočí aj dlh krajiny, až o 10 percentuálnych bodov. Koncom roka sa podľa pôvodných plánov mal dlh udržať na úrovni 80 percent HDP, po injekcii sa však dostane na 90 percent.
„Je to brutálny nárast, akého sa musí každý veriteľ báť. Kto by chcel požičiavať Španielsku? “ pýta sa analytik Next Finance Vladimir Pikora. Španielsky premiér Mariano Rajoy dohodu označil za víťazstvo. Ešte v sobotu Španieli tvrdili, že pomoc získajú bez podmienok.
Pod dohľadom Trojky
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble prezradil, že v Madride bude dozerať trojka, teda inštitúcie MMF, Európska centrálna banka a krajiny eurozóny. Na rozdiel od Grécka, Portugalska a Írska sa zameria len na plnenie úloh v ozdravovaní bankového sektora, nie na reformy a škrty verejných financií.
Z Grécka sa ozývajú hlasy, ktoré požadujú miernejšie podmienky podobne ako Španielsko. Grécko sa tento rok dohodlo s eurozónou a MMF na druhom záchrannom balíku v sume 130 miliárd eur.
Uvoľňovanie týchto peňazí je podmienené plnením rozpočtových cieľov a dohodnutým reformovaním ekonomiky. Na pomoc gréckym bankám by z balíka malo ísť asi 50 miliárd eur.
Krajne ľavicová SYRIZA, ktorá je jedným z dvoch favoritov parlamentných volieb 17. júna, vyhlásila, že dohoda so Španielskom len potvrdzuje krach programov úspor, ktoré nariadili medzinárodní veritelia.
„Dáva to za pravdu našej interpretácii krízy - je to hlboká štrukturálna kríza eurozóny," povedal podľa agentúry Reuters hovorca SYRIZA Panos Skurletis. „Tieto diskusie v Európe otvárajú Grécku a eurozóne nové perspektívy," dodal.
Do konca mesiaca o pomoc pre banky aj štátne financie zrejme požiada Cyprus. Jeho banky sú previazané na grécke finančné ústavy a potrebujú asi desať miliárd eur.