BRATISLAVA, BRUSEL. Na výstavbu diaľnic či obnovu železníc si budeme môcť požičať výhodnejšie.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by podľa návrhu Európskej komisie mohla vydať projektové dlhopisy, ktorých časť by garantovala Európska investičná banka (EIB). Tým sa môže znížiť úrok.
„To zatraktívni tieto projekty pre investorov, akými sú penzijné fondy či poisťovne,“ vraví švédsky europoslanec Göran Färm, ktorý návrh predkladal rozpočtovému výboru europarlamentu.
Budúci mesiac by mali projektové dlhopisy odsúhlasiť europoslanci. „Ide však len o schválenie idey, všetky praktické veci má riešiť Brusel,“ povedal člen rozpočtového výboru Sergej Kozlík (HZDS).
Slovensko je opatrné
- majú podporiť rozvoj ciest, železníc či internetu,
- záruky Bruselu majú projekty zatraktívniť pre súkromných investorov,
- v tomto a budúcom roku má ísť na garancie 230 miliónov, čo má priniesť 4,6 miliardy eur na projekty,
- keď sa projekt osvedčí, na záruky má ísť 50 miliárd eur v rokoch 2014 až 2020.
Smer sa k projektovým bondom stavia opatrne. „V situácii, keď musíme šetriť, je ich využitie viac ako otázne,“ reagoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Opatrnosť vysvetľuje tým, že garancie nenahradia zdroje z rozpočtu, ktoré by sme museli do projektov vložiť.
Aj Kozlík má voči návrhu výhrady. „Podobné ako voči spoločným eurobondom - má ísť o spoločné garancie, ale efekty to prinesie len vybraným krajinám.“
Kóňa zdôrazňuje, že pri výstavbe diaľnic sú pre vládu prioritou eurofondy.
Tento a budúci rok by mala EIB vydať garancie za 230 miliónov eur. Dvesto miliónov eur má ísť na rozvoj ciest či železníc, dvadsať miliónov na rozširovanie internetu a desať miliónov má pomôcť energetickému sektoru.
Z každého eura garancie by mohlo podľa prepočtov Färma vzniknúť investície 15 až 20 eur, čo by znamenalo celkovo 4,6 miliardy eur.
„Chceme vyskúšať, ako to budú vnímať finančné trhy, a skúsenosti využijeme na vyladenie iniciatívy,“ dodal Färm.
Keď sa projekt osvedčí, v rokoch 2014 až 2020 chce dať Brusel na garancie až 50 miliárd eur. To by znamenalo investície až do bilióna eur.
O využití penzií rokujú
Projektové bondy sa líšia od diaľničných dlhopisov, cez ktoré si chce Slovensko požičať od dôchodkových správcovských spoločností asi miliardu eur.
Diaľničné bondy majú byť podľa Kóňu klasickými štátnymi dlhopismi s dlhšou lehotou splatnosti. Garancie z Bruselu by sme na ne mohli získať, len ak by ich vydala štátna NDS.
„Nám by stačili aj garancie Slovenska. Ak tam budú aj záruky EIB, o to lepšie,“ vraví podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Viktor Kouřil.
Dôsledky garancií z pohľadu investora treba podľa Kouřila poriadne zvážiť. „Čím vyššie záruky, tým tam môže byť nižší výnos,“ dodal.
O využití miliardy eur z penzijných úspor podľa Kóňu ministerstvo rokuje, zatiaľ bez výsledku. Kouřil však o oficiálnych rokovaniach nevie.
O výške záruk nehovoria
Za akú časť dlhov sa EIB zaručí, nie je zatiaľ jasné. „O tomto zatiaľ nebola diskusia,“ povedal Kozlík.
Analytik Next Finance Martin Prokop vraví, že miera ručenia bude politickým rozhodnutím. „Nedokážem si však predstaviť, že by to bola viac ako polovica hodnoty dlhopisov,“ dodal Prokop.
Projektové bondy majú byť odlišné od štátnych dlhopisov, vydávať ich majú verejné či pološtátne podniky ako železniční dopravcovia, letiská či energetické podniky.
U nás by sa dali využiť na výstavbu diaľnic, obnovu dráh bratislavského letiska, železníc či prenosovej sústavy elektriny.
Prokop pripomína, že investičná banka už dnes poskytuje podobné záruky na pôžičky. Nový návrh prirovnal k eurovalu. „Umožňuje postaviť sa týmto spoločnostiam na vlastné nohy a nebyť odkázaný na to, koľko im pritečie zo štátneho rozpočtu.“
