V štátnom rozpočte nevyčlenili dosť peňazí na podporu zamestnávania postihnutých ľudí. Od júla by už vraj nemali chýbať.
BRATISLAVA. Firmy, ktoré majú medzi svojimi zamestnancami aspoň polovicu zdravotne postihnutých ľudí, majú nárok na finančnú pomoc štátu. Úrady práce im pomáhajú preplácať mzdy postihnutých zamestnancov či náklady na ich asistentov.
Obvykle dostanú peniaze do mesiaca, odkedy o ne požiadajú. V poslednom čase však čakajú na platby od štátu dlhšie, než zvyknú.
O mesiac aj dva neskôr
„Meškajú s platbami. Doteraz prišli vždy k poslednému možnému dátumu a teraz sú v mesačnom sklze,“ povedala Eva Tománková. Šéfuje trnavskej chránenej dielni Kruh, ktorá vyrába aj narcisy pre Ligu proti rakovine.
Michal Kubala z dielne AIMI, ktorá robí masáže, hovorí o dvojmesačnom meškaní. „Spôsobuje nám to problémy, pretože v rozpočtoch rátame s tým, že nám budú príspevky pravidelne preplácať,“ povedal. Na jedného postihnutého platí 520 eur mesačne. Tieto peniaze dostáva od štátu s oneskorením.
Problém s meškajúcimi platbami bol najvypuklejší, keď sa striedali vlády, povedal Ivan Damankoš zo štúdia Luxury, ktoré tiež zamestnáva postihnutých ľudí.
Na dôvod sa pýtal na úrade práce, ktorý ich má vyplácať. „Nie sú peniaze v štátnom rozpočte, takto mi to vysvetlili,“ dodal Damankoš.
Za meškanie nič nevymôžu
Rovnako situáciu, do ktorej sa dostali chránené dielne, vysvetlil aj minister práce Ján Richter (Smer). Môže za to podľa neho bývalá vláda.
„Služby zamestnanosti, pod ktoré patria aj chránené dielne, neboli v rozpočte na rok 2012 vôbec zahrnuté,“ hovorí Richter.
Problém s meškaním sa tak môže týkať aj niektorých začínajúcich živnostníkov či absolventov. Podľa zákonov si však za meškanie nemôžu od štátu vymôcť nič navyše.
Exminister práce Jozef Mihál (SaS) potvrdil, že mu začiatkom roka rezort financií pre šetrenie nechcel uvoľniť dosť peňazí na nových živnostníkov či chránené dielne.
Napokon prvé mesiace vykryl. „Už je to problémom novej vlády, aby si s tým poradila,“ dodal Mihál.
Zmena do konca júna
Richter tvrdí, že riešenie našiel vďaka eurofondom. Tie vraj možno použiť aj na výplaty takýchto príspevkov.
Spolu s ďalšími zdrojmi potreboval nájsť 90 miliónov eur. „Urobíme všetko preto, aby meškania boli do konca prvého polroka minulosťou a aby sa už nabehlo na systémové platby,“ dodal Richter.
