BRATISLAVA. Pravdepodobnosť odchodu Grékov z eurozóny je asi najviac zverejňovaným odhadom.
Ratingová agentúra S&P dáva šancu návratu Grécka k drachme minimálne jedna k trom. Ekonómovia Citigroup odhadli pravdepodobnosť odchodu Grékov z eurozóny v budúcom roku na 50 až 75 percent.
Stane sa tak vtedy, ak Gréci nebudú plniť podmienky dohodnuté s Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. Nedostanú ďalšiu časť zahraničnej pomoci a vyhlásia bankrot.
Pred vystúpením Grécka z eurozóny a neriadeným bankrotom varovalo v gréckom denníku Kathimerini jedenásť tamojších ekonómov.
Jedinou šancou podľa nich je, že po gréckych voľbách v polovici júna vznikne vláda so širokou politickou podporou, ktorá bude naklonená štrukturálnym reformám.
Neistota na trhu
- Aká je pravdepodobnosť, že Gréci odídu z eurozóny, je momentálne zrejme najviac
- Ako zabezpečiť za každých okolností ochranu bánk.
- Koľko môžeme stratiť ako ručiteľ Grécka, ak by prestalo splácať druhý balík pomoci.
- Či vláda vie zabezpečiť výplatu základných dávok štátu a platov štátnym zamestnancom, ak by si istý čas nevedela požičať peniaze na trhu.
- Či môže dočasne zlyhať platobný systém eurozóny Target2 a čo sa stane, ak nedôjde k vyrovnaniu niektorých platieb
Politici sa skôr prikláňajú k zotrvaniu Grécka v eurozóne. To, že by mali rátať aj s opačným scenárom, im pripomínajú finančné trhy aj sledované štatistické dáta.
Euro sa včera obchodovalo okolo úrovne 1,245 dolára. Koncom apríla bolo ešte nad úrovňou 1,30 dolára.
O zhoršujúcej sa nálade v ekonomike hovorí aj index nákupných manažérov, ktorý klesal v máji už štvrtý mesiac za sebou. Prepadli sa aj nové objednávky v nemeckom priemysle.
Japonský minister financií Džun Azumi však včera povedal, že ministri financií krajín G7 sa dohodli, že budú spoločne bojovať proti dosahom problémov, ktoré trápia nielen Grécko, ale aj Španielsko.
Úročenie španielskych desaťročných dlhopisov sa v posledných dňoch hýbe medzi 6,3 až 6,5 percenta, rastie ich riziková prirážka oproti nemeckým dlhopisom.
Šéf najväčšej španielskej banky Banco Santander Emilio Botín tiež tvrdí, že španielske banky potrebujú dodatočný kapitál v objeme 40 miliárd eur.
Plán „B“
Informácie, že krajiny chystajú alternatívne scenáre pre odchod Grécka, neutíchajú. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií preratáva, aký dosah by mohol mať na slovenskú ekonomiku.
Niektorí ekonómovia podľa Hospodárskych novín odhadujú, že sa náš účet za odchod Grécka z eurouzóny môže hýbať medzi miliardou až 3,5 miliardy eur.
Podľa odhadu inštitútu INESS môže dosiahnuť 1,5 miliardy eur. Šéf IFP Martin Filko tieto sumy poprel.