Šefčovič: Euro v Grécku bude aj po voľbách

Podpredseda Európskej komisie v rozhovore pre SME hovorí, že odchod Grécka z eurozóny by nás poškodil. Zavedenie eurobondov je podľa neho už len otázkou času.

Eurokomisár pre inštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič je vo funkcii od roku 2010. Predtým pôsobil ako slovenský veľvyslanec pri Európskej únii.(Zdroj: SITA)

Podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ hovorí, že odchod Grécka z eurozóny by nás poškodil. Zavedenie eurobondov je podľa neho už len otázkou času.

Čoraz viac sa hovorí o odchode Grécka z eurozóny. Myslíte si, že koncom júna sa lídri Európskej únie a eurozóny stretnú v nezmenenom počte?

„Myslím, že áno. Verím, že opatrenia, ktoré sú prejavom bezprecedentnej solidarity európskych krajín a inštitúcií voči Grécku, ktoré celkovo predstavujú takmer 400 miliárd eur a takmer 180 percent gréckeho HDP, nakoniec presvedčia voličov, aby volili strany, ktoré im garantujú budúcnosť v eurozóne. A teda že sa v takejto zostave určite stretnú lídri aj po gréckych voľbách.“

Napriek bezprecedentnej pomoci, o ktorej hovoríte, v Grécku nevidno zlepšenie. V čom je problém?

„Zlepšenie nastáva. Niektoré opatrenia si vyžadujú čas. Je veľa údajov, napríklad zvýšenie výberu daní, realizácia eurofondov, naštartovanie rôznych projektov, ktoré ukazujú prudké zlepšenie oproti minulému roku. O týchto pozitívach sa však hovorí veľmi málo a negatíva sú často dramatizované. Komisia predstavila konkrétny plán, ako reprogramovať eurofondy a koľko desaťtisícov pracovných miest sme aj prostredníctvom nich schopní vytvoriť, no všetko zatláča do úzadia dráma spojená s minulými aj budúcimi voľbami v Grécku.“

Aké by boli dôsledky gréckeho odchodu z eurozóny pre Slovensko?

„Dôsledky by boli negatívne nielen pre Slovensko, ale aj pre eurozónu a európsku ekonomiku ako takú. Dnes vidíme, ako situácia v Grécku dramaticky ovplyvňuje situáciu na finančných trhoch či vedie k zvyšovaniu úrokových sadzieb pre štátne dlhopisy niektorých ďalších krajín v eurozóne.“

Zo situácie v únii majú obavy aj v iných krajinách sveta. Ako odpovedáte na ich otázky?

Pred desiatimi dňami som sa vrátil z cesty, bol som v Číne, v Kórei a Singapure. Prvú otázku, čo som dostával, bola o eurozóne. Európska únia je pre tieto krajiny partnerom číslo jeden v obchode, investorom číslo jeden v regióne. Oboznámil som ich s poslednou prognózou, kde sa očakáva, že európske hospodárstvo by malo začať rásť v treťom štvrťroku tohto roku, v budúcom roku sa predpokladá mierny nárast. Vzhľadom na obrovský objem európskej ekonomiky je aj takýto mierny rast priaznivý signál pre obchodných partnerov. Európska ekonomika v objeme zhruba 12,5 trilióna eur je takmer trikrát väčšia ako ekonomika Číny a skutočne má obrovský presah do všetkých globálnych ekonomických vzťahov.“

Viacero zdrojov potvrdilo, že krajiny eurozóny majú pripraviť plány pre prípad odchodu Grécka z eurozóny. Počuli ste o tom?

„Médiá o tom intenzívne špekulujú, dokonca som počul tlačovku britskej ministerky vnútra, ktorá pripravuje plány pre možnosť zvýšenej imigrácie z Grécka do Británie. Myslím si, že tieto scenáre sú príliš kritické. V Európskej komisii sa zameriavame na scenár, že Grécko zostane v eurozóne, že budeme pokračovať v tomto programe a snažíme sa gréckym občanom komunikovať výhodnosť a nevýhodnosť týchto alternatív. Veríme, že budeme s novou gréckou vládou rokovať, ako pomôcť Grécku k rastu a naplniť program reforiem, ktorý je z nášho pohľadu jediným reálnym východiskom pre Grécko v jeho súčasnej situácii.“

Uznávate však, že by mala byť eurozóna pripravená na všetky alternatívy?

„Žiadny proces, ktorý v tejto oblasti nastáva, sa nezrealizuje z jednej hodiny na druhú. Bude sa vždy hľadať spoločný postup, európske riešenie, a to aj po gréckych voľbách.“

Myslíte si, že komentár šéfky Medzinárodného menového fondu Christine Lagardovej, že Gréci si čiastočne môžu za vlastné hospodárske problémy neplatením daní, bol nevhodný?

„Tento komentár neprispeje k pozitívnemu riešeniu situácie v Grécku. Grécko má naakumulované problémy, ktoré sa na seba ukladali dlhé roky, ale nie sú jedinou krajinou, ktorá takéto problémy má. Každá krajina v rámci únie odkladala štrukturálne reformy, každá má problémy s naštartovaním ekonomického rastu. V Grécku bolo týchto problémov oveľa viac. Myslím, že v rámci EÚ by malo byť našou hlavnou snahou, ako si jeden druhému pomôcť, aj preto by som určite volil iný výrok, než šéfka MMF.“

Španielsko sa považuje za druhú najohrozenejšiu krajinu po Grécku, vládnu obavy aj o jednu z jeho najväčších bánk Bankia. Ako vidíte ich situáciu?

„Situácia v Španielsku je veľmi zložitá a v priebehu krízy bolo vidno, ako sa postupne odhaľovali nahromadené problémy, a to hospodárenie autonómnych regiónov či situácia v bankovom sektore, ktorý bol považovaný za veľmi zdravý. Veľké banky aj také boli a sú. Problémy boli v malých regionálnych bankách, ktoré boli potom združené pod banku Bankia.

Ak mám porovnať Španielsko s viac problémovými krajinami, je podstatné, že všetky kľúčové politické strany sa zhodli, ako tento problém riešiť. Španielsko prijíma veľa bolestivých opatrení na trhu práce, pri konsolidácii financií, pri riešení problémov, ktoré sa neriešili desaťročia. Aj preto bolo prijaté rozhodnutie, že ak Španielsko bude pokračovať v reformách, o čo nikto nemá obavy, ak zavedie opatrenia, ktoré sprísnia disciplínu pri financovaní autonómnych regiónov, Európska komisia navrhne, aby sa povinnosť znížiť deficit pod tri percentá odložila.“

Komisia podporuje francúzskeho prezidenta v návrhu na eurobondy. Myslíte, že nakoniec prejdú?

„Európska komisia prišla s návrhom na zavedenie eurobondov už vlani v decembri ešte pred príchodom Francoisa Hollanda. Prebehla rozsiahla diskusia a ak pred niekoľkými mesiacmi sme z niektorých krajín dostávali kategorické nie, dnes sa diskusia posunula k otázke kedy. Pre niektoré krajiny sú eurobondy začiatočnou etapou pri prekonávaní krízy, pre iné záverečnou etapou po skonsolidovaní rozpočtov aspoň v krajinách eurozóny a uplatnení pravidiel fiškálnej disciplíny v praxi.“

Hovoríte, že kategoricky eurobondy neodmieta ani Nemecko, kedy si ale teda ich zavedenie predstavujú? V akom časovom horizonte?

„O časovom horizonte je ťažko hovoriť. Diskusia v Nemecku sa vyvíja, ale aj Nemecko si vie predstaviť eurobondy vtedy, keď ich zavedenie bude výhodné pre všetkých alebo pre väčšinu členských krajín. Keď teda dlhopisy budú zavedené v tom čase, keď nebudú dramatickou výhodou pre jedných a dramatickou záťažou alebo nevýhodou pre druhých.

Je pre nich dôležité, aby sa dosiahol ďalší pokrok v zavádzaní rozpočtovej disciplíny, v konsolidácii verejných financií, v uplatňovaní pravidiel o vyrovnanom rozpočte, a teda v minimalizácii rizík, ktoré by niesli tie krajiny, ktoré hospodária rozumne, za tie krajiny, čo sa správajú nezodpovedne. K podobnému kroku museli pristúpiť aj Spojené štáty, hoci to bolo pred mnohými rokmi. No potenciál európskeho trhu pre eurobondy by mohol byť väčší ako pri trhu USA.“

Ako to s eurodlhopismi bude vyzerať na júnovom summite lídrov krajín únie?

„Európska komisia predstaví tzv. stavebné bloky na dobudovanie hospodárskej a menovej únie. Medzi nimi zavedenie bankovej únie, spoločného finančného dohľadu nad bankami, spoločnej garancie vkladov aj zavedenie európskych dlhopisov. Určite sa povedie veľká diskusia. Z troch navrhnutých variantov na zavedenie eurobondov si dva určite vyžadujú zmenu zmlúv či dokonca zmenu ústavy.

Jeden variant by bolo možné zaviesť aj za súčasného právneho usporiadania. Dôležité je presvedčenie politických lídrov, že tieto eurobondy sú riešením, a nie problémom. Už ten posun, ktorý nastal od jesene je pomerne veľký a veríme, že sa v tomto duchu bude diskusia viesť aj do budúcna.“

Čo sa týka dane z finančných transakcií, vidíte to tiež tak, že je to len otázkou času?

„Komisia ju bude určite presadzovať. Urobíme maximum, aby sme presvedčili krajiny, ktoré momentálne odmietajú tento návrh, aj keď podobné dane majú zavedené doma, napríklad Británia. Švédsko s daňou z finančných transakcií malo negatívnu skúsenosť, preto sú veľmi opatrní.

Vidíme v tejto dani dvojitý význam. Po prvé by to bola férová kompenzácia za investíciu, ktorú museli občania a ich vlády vniesť do sanácie finančného sektoru, ktorá sa pohybuje či už v hotovostných platbách alebo vo finančných zárukách až vo výške 4600 miliárd eur. Vo verejných dlhoch sme sa preto dostali zo 60 percent vysoko nad 80 percent a v budúcom roku dosiahneme 90 percent.

Daň z finančných transakcií by mohla aspoň čiastočne kompenzovať tieto obrovské výdavky. Zároveň sme presvedčení, že by to malo zdravý regulačný účinok. Veľkú volatilitu a nestabilitu na finančných trhoch totiž spôsobuje tzv. vysokofrekvenčné obchodovanie (high-frequency trading), kde často finančné operácie už neriadia ľudia, ale počítačové programy. Určite budeme hľadať riešenie v rámci 27 štátov únie, no ak sa nebudeme v tejto otázke vedieť posunúť dopredu, budeme ho hľadať v rámci eurozóny.“

Čo sa týka projektových bondov, ako by konkrétne mohli pomôcť Slovensku?

„Projektové bondy by mohli priniesť podľa našich finančných simulácií až zdvadsaťnásobenie úvodnej investície. Vytvorili by sa nové finančné zdroje na investície do veľkých projektov infraštruktúry. V prípade Slovenska ide o dopravno-energetické prepojenie sever-juh aj východ-západ. Projektové bondy by určite slúžili aj ako inšpirácia do budúcnosti. Európsky rozpočet aj v budúcom období bude limitovaný, bude predstavovať jedno percento európskeho HDP. Ak potrebujeme na investície do infraštruktúry oveľa väčšie zdroje, budeme musieť hľadať iné finančné nástroje.

Projektové bondy budú nastavené tak, že úvodná investícia bude buď z európskeho alebo národného rozpočtu v spolupráci s Európskou investičnou bankou a s jej podporou sa na trhu budú hľadať súkromné zdroje. Veľké projekty infraštruktúry potrebujeme na zvýšenie konkurencieschopnosti, aj na odstránenie rôznych lievikov a bariér, ktoré medzi mnohými krajinami pretrvávajú.“

Ako sa únia pri takýchto radikálnych zmenách v najbližších rokoch zmení?

„Nezastávam absolútny negativistický krízový scenár. Som presvedčený, že táto kríza úniu posilní. Domnievam sa, že prehĺbi svoju integráciu a zavedú sa nové prvky v oblasti ekonomického riadenia únie a eurozóny. Verím, že vykročíme smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, kde bude oveľa silnejšie rešpektovanie spoločných pravidiel. Zároveň dúfam, že spoločne dokážeme odstrániť problémy, ktoré sa v EÚ nahromadili a že únia potvrdí svoje miesto vo svete.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 893
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 826
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 368
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 630
  5. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 569
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 528
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 082
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 676
  9. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 4 590
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 237

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

ŠPORT

Cíger neprišiel diskutovať s Lintnerom, Kohútovi povie, aby odstúpil

Reprezentačný tréner má v stredu absolvovať diskusiu s prezidentom SZĽH Martinom Kohútom.

KULTÚRA

Trúfal si na európske Hviezdne vojny. Uvidel však Avatara a stiahol chvost

Výročie Piateho elementu oslávi Besson najdrahším európskym filmom.

PRIMÁR

Light cigarety škodia viac ako klasické, tvrdí nová štúdia

Filtre light cigariet vedci spojili s nárastom rakoviny pľúc.

Neprehliadnite tiež

Vo finančnej gramotnosti sú slovenskí žiaci pod priemerom krajín OECD

V porovnaní s testovaním z roku 2012 slovenskí žiaci zaznamenali významný pokles výkonu.

Brusel má pochybnosti o pomoci pre Jaguar, začal vyšetrovanie

Druhá vláda Roberta Fica odklepla stimuly pre závod automobilky pri Nitre vo výške 125 miliónov eur

Železničiari chcú modernizovať 112 toaliet za necelé dva milióny eur

Modernizácia má podľa dopravcu spočívať "v humanizácii priestoru WC bunky".

Bankár: Bezúročné pôžičky nie sú charita. Slúžia na prilákanie

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.