Návrat Grécka k drachme za reálnu hrozbu označil aj grécky expremiér Lucas Papadimos. Mnoho Grékov si myslí, že Európa ich nenechá zbankrotovať.
ATÉNY, BRATISLAVA. Prípravy na prípadný odchod Grécka z eurozóny sú údajne v plnom prúde.
Zástupcovia krajín eurozóny sa v stredu podľa jej troch nemenovaných predstaviteľov, ktorých cituje Reuters, dohodli, že každá ich krajina, teda aj Slovensko, musí pripraviť individuálny plán pre prípad, že sa Grécko rozhodne vystúpiť z eurozóny. Lisabonská zmluva neumožňuje Grécko z nej vylúčiť.
Slovenský štátny tajomník na ministerstve financií Vazil Hudák pre SME uviedol, že sa hovorilo len o opatreniach pre prípad hromadného výberu peňazí z bankomatov, nie o odchode Grécka.
Poradca ministra Radko Kuruc nechcel komentovať naše prípravy na život bez Grécka s tým, že ide o špekulácie.
Ak Grécko opustí eurozónu, každého Slováka to vyjde podľa prepočtov banky Nomura asi na 450 eur.
Krízový tím podľa nemeckých novín Die Zeit zriadila aj Európska centrálna banka.
Hroziaca inflácia
Bývalý grécky premiér Lukas Papadimos pre Wall Street Journal pripustil, že odchod Grécka z eurozóny je reálna hrozba.
Dodal, že by to malo katastrofálne ekonomické následky a inflácia by podľa niektorých prepočtov mohla vyletieť na 30 až 50 percent.
O necelý mesiac budú Gréci voliť parlament a podľa prieskumov by tesne zvíťazili radikálne strany, ktoré odmietajú škrty.
Európska únia stupňuje tlak, aby si to rozmysleli a hlasovali v prospech tvrdých úsporných opatrení, ktorými podmieňuje medzinárodnú pôžičku.
Alexander Dobrindt, vysoký predstaviteľ strany nemeckej vládnej koalície CSU, v stredu ako prvý otvorene povedal, že ak Gréci vo voľbách odmietnu škrty, budú musieť odísť z eurozóny.
Väčšina Grékov takému scenáru, ktorý niektorí prezývajú drachmageddon (kombinácia konca sveta a bývalej gréckej meny drachmy), neveria.
„Sú to prázdne hrozby! Neexistuje, aby nás vylúčili, eurozóna by skončila,“ hovorí pre Reuters 29-ročný čašník Nikos Sokos.
„Aj keby sme zbankrotovali, musíme jasne povedať, že euro v žiadnom prípade neopustíme. Budú mať v eurozóne zbankrotovanú krajinu, čo znamená, že aj iné krajiny môžu zbankrotovať a celá eurozóna sa rozpadne,“ hovorí pre Reuters 47-ročný elektrikár Thanasis Zahariadis.
Budúci mesiac sa Grécku minú peniaze na mzdy štátnych zamestnancov či dôchodky. Finančnú pomoc Medzinárodný menový fond a únia podmienili plnením reforiem aj rýchlym nájdením jedenásť miliárd eur úspor.
Zvládnuteľné problémy?
Ako by to vyzeralo, keby tie peniaze nedostalo? Portál Spiegel Online konštatuje, že by prestal fungovať grécky finančný systém, zatvorili by sa banky a bankomaty by zostali prázdne.
Gréci z obáv pred takým stavom podnikajú nájazdy na banky a od januára 2010 si z nich už vybrali tridsať percent svojich úspor.
Aj Európska centrálna banka by im nakoniec prestala poskytovať likviditu. Grécko by spolu s eurozónou muselo opustiť aj Európsku úniu, čo by bol precedens.
O financie domácich bánk by sa musela postarať grécka centrálna banka a potom by prišlo to najhoršie.
„Inflácia a devalvácia by mali katastrofálny účinok na spoločnosť. Zahraničný dlh by explodoval, krajina by zostala mimo medzinárodného kapitálového trhu,“ vypočítava Spiegel.
Magazín dodáva, že okrem únie by mohli krajine finančne pomôcť Rusko a Čína, aby zvýšili svoj vplyv.
A mohlo by sa to dotknúť aj ostatných – nájazdy na banky by mohli čakať oslabené Španielsko či Taliansko a eurozóna by sa mohla úplne rozpadnúť.
Nemecká centrálna banka však vyhlasuje, že je pripravená. Problémy pre eurozónu z gréckeho odchodu by vraj boli „značné, ale zvladnuteľné“.