Štátny tajomník Hudák: Za vyššími poplatkami nie je bankový odvod

So znižovaním deficitu majú vláde pomôcť aj banky. Štátny tajomník ministerstva financií VAZIL HUDÁK hovorí, že parametre chcú nastaviť tak, aby banky neobmedzili úvery.

Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák.(Zdroj: Archív)

Slovensko si požičalo 1,5 miliardy dolárov od amerických investorov. Potenciál európskeho dlhopisového trhu do určitej miery iste vyčerpáva situácia v južnej Európe. Nevyčerpávame si ho však v prípade stredoeurópskych bánk aj opatreniami, ako je bankový odvod?

„Žiadna z bánk na Slovensku pri rokovaniach nepotvrdila, že by bankové odvody mali vplyv na cenu, za ktorú sú ochotné nakupovať štátne dlhopisy. Nevidieť tam žiadnu priamu súvislosť. Niektoré banky aj na Slovensku už dosahujú do určitej miery limity, ktoré majú stanovené svojimi materskými bankami na nákup slovenského štátneho dlhu, teda je to skôr otázka riadenia rizík.“

Správca slovenského štátneho dlhu (ARDAL) však tvrdí, že bankovú daň sme už pocítili na úrokovom rozpätí našich štátnych dlhopisov.

„ARDAL poukazuje na to, že úrokové rozpätie sa v poslednej dobe rozšírilo, ale samotné banky tvrdia, že je to odzrkadlenie celkového rizika v rámci eurozóny, a že to nesúvisí s bankovým odvodom.“

Banky platia od januára štátu odvod 0,4 percenta predovšetkým z vkladov, ktoré majú od firiem. Ako bude nastavený bankový odvod, ktorý chystáte?

„Nerád by som hovoril o detailoch, keďže s bankami stále rokujeme. Môžem však naznačiť, že skôr ako zvyšovať terajší odvod chceme ísť viac do šírky, čo znamená, že by sme mohli zaťažiť nielen korporátne vklady, ale aj retailové vklady. Zároveň to chceme urobiť tak, aby to banky nemuseli kompenzovať niekde inde. Zvažujeme využitie zdrojov vo Fonde ochrany vkladov pre posilnenie rezolučných fondov v rámci verejných financií.“

Ku koncu roku má byť vo fonde 170 miliónov eur, ročne tam prichádza 50 miliónov. Keď sa to presunie pod verejné financie, ako chcete zabezpečiť, aby niektorá z vlád nesiahla na tieto peniaze?

„Musíme sa pozerať na realitu eurozóny, kde vidíme, že v prípade problémov bánk štát pôsobí aktívne. Buď ich reštrukturalizuje, alebo aj priamo vstupuje do bánk. Príkladom je Veľká Británia, ale aj Írsko a Španielsko. V každom prípade štát si nebude môcť dovoliť, aby bol mimo riešenia potenciálnej situácie kolapsu banky na Slovensku. Štát bude musieť pôsobiť aktívne. Pripravovaná smernica Európskej komisie bude hovoriť o tom, že použitie prostriedkov rezolučných fondov bude striktne účelovo viazané.“

Zavedenie bankového odvodu už podľa niektorých ekonómov cítiť v úročení úverov, výraznejšie narástli aj bankové poplatky. Čo na to hovoríte?

„Svet nie je čierno-biely. Banky pri nastavení poplatkov či úrokov zohľadňujú viacero parametrov. Je tu napríklad otázka nevyhnutného zvýšenia kapitalizácie bánk, či nastavenia úverových liniek z materských spoločností. Môžem zopakovať to, čo tvrdia predstavitelia bankovej asociácie. Za vyšším zaťažením finančných služieb, ktoré poskytujú banky, podľa nich nie je bankový odvod, ale je to odzrkadlením iných aspektov.“

Vy ste bývalý bankár. Veríte tomu, že banky vyššie zdanenie neprenesú aj na klientov?

„Banky sú veľmi zložité inštitúcie, vplýva na nich veľa aspektov. Od daňového zaťaženia, cez rizikovosť danej krajiny, jej hospodársky rast alebo pokles, po nastavenie rizikového ohodnotenia jednotlivých krajín vo vnútri banky. Aj keď som pracoval pre JP Morgan, niekedy bolo ťažké pochopiť, prečo sú takto nastavené parametre pre jednotlivé krajiny. Banky, tak ako iné spoločnosti, musia pre svojich akcionárov vytvárať zisk. Akým spôsobom, to je už otázka samotného nastavenia v bankách. Určite sa však nedá jednoducho povedať, že banky zvýšili poplatky, lebo je to odzrkadlenie nejakého odvodu.“

Tlak na banky je aj zo strany regulátora. Sú tu požiadavky na vyššiu kapitálovú primeranosť. Nebojíte sa rizika, že banky obmedzia úverovanie?

„Stojíme pred otázkou, ako nastaviť parametre tak, aby banky na jednej strane prispeli aj na solidárnom základe k celkovej konsolidácii rozpočtu, ale aby to nepremietli do obmedzenia úverovania alebo do zvýšenia nákladov pre ľudí, ktorí používajú bankové služby.“

V Maďarsku, ktoré má najvyšší bankový odvod v únii, zahraničné banky začali rušiť niektoré pobočky, resp. inak obmedzovať služby. Tamojšie banky kritizujú aj to, že krajina zaviedla daň z finančných transakcií na národnej úrovni. Je pre nás v tomto Maďarsko akýmsi mementom?

„Niektorí ľudia na Slovensku môžu zastávať názor, že by sme tiež mohli používať jednoduché veci typu transakčnej dane. Ministerstvo financií sa snaží vyhýbať zjednodušujúcim, populistickým riešeniam. Chceme skôr nachádzať riešenia, ktoré sú založené na dohode s bankami, majú prínos aj pre rozpočet, no nezačnú ubíjať bankový sektor a znižovať rast ekonomiky.“

Premiér viackrát povedal, že sa stále zvažuje transakčná daň na národnej úrovni.

„V súčasnej dobe sa pravdupovediac zvažuje všetko. Do konca roku 2013 musíme znížiť deficit pod tri percentá. A k tomuto záväzku sa hlásime. Otázka potom je, čo je reálne a tam už vstupujú pragmatické prístupy.“

Aká ja v tomto pozícia Slovenska?

„My preferujeme, aby sa transakčná daň zaviedla minimálne na úrovni Európskej únie alebo eurozóny. Pre Brusel by to bola otázka priameho príjmu pre rozpočet, ktorý je napätý.“

Väčšie európske banky majú svoje dcéry alebo pobočky aj mimo Európy. Aké veľké je riziko, že by transakcie robili mimo Európy?

„Samozrejme, že parciálne úniky by mohli nastať a aj pravdepodobne nastali, banky by sa snažili optimalizovať svoje náklady a presúvať niektoré transakcie inam. Pripomeniem však, že Európska únia je tak dôležitá v rámci globálnej ekonomiky, že nie je možné presúvať všetko inam. Banky by išli do značnej miery aj proti sebe.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 515
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 756
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 073
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 070
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 175
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 636
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 630
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 439
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 430
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 051

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

Markíza má byť na predaj, hovorí sa aj o ďalších médiách

Majiteľ najsledovanejšej televízie na Slovensku, ako aj potenciálni záujemcovia o jej kúpu tvrdia, že špekulácie nekomentujú.

Kroksy sú späť. Ich miliardová stratégia? Byť škaredé

To, že sa kroksy vracajú, nie je žiadna náhoda.

Zákon chrániaci médiá je ľahké obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky, čo sú tretie najväčšie opravovne. Sľubuje si od toho úsporu na opravách lokomotív a tisícky vagónov.