Štátny tajomník Hudák: Za vyššími poplatkami nie je bankový odvod

So znižovaním deficitu majú vláde pomôcť aj banky. Štátny tajomník ministerstva financií VAZIL HUDÁK hovorí, že parametre chcú nastaviť tak, aby banky neobmedzili úvery.

Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák.(Zdroj: Archív)

Slovensko si požičalo 1,5 miliardy dolárov od amerických investorov. Potenciál európskeho dlhopisového trhu do určitej miery iste vyčerpáva situácia v južnej Európe. Nevyčerpávame si ho však v prípade stredoeurópskych bánk aj opatreniami, ako je bankový odvod?

„Žiadna z bánk na Slovensku pri rokovaniach nepotvrdila, že by bankové odvody mali vplyv na cenu, za ktorú sú ochotné nakupovať štátne dlhopisy. Nevidieť tam žiadnu priamu súvislosť. Niektoré banky aj na Slovensku už dosahujú do určitej miery limity, ktoré majú stanovené svojimi materskými bankami na nákup slovenského štátneho dlhu, teda je to skôr otázka riadenia rizík.“

Správca slovenského štátneho dlhu (ARDAL) však tvrdí, že bankovú daň sme už pocítili na úrokovom rozpätí našich štátnych dlhopisov.

„ARDAL poukazuje na to, že úrokové rozpätie sa v poslednej dobe rozšírilo, ale samotné banky tvrdia, že je to odzrkadlenie celkového rizika v rámci eurozóny, a že to nesúvisí s bankovým odvodom.“

Banky platia od januára štátu odvod 0,4 percenta predovšetkým z vkladov, ktoré majú od firiem. Ako bude nastavený bankový odvod, ktorý chystáte?

„Nerád by som hovoril o detailoch, keďže s bankami stále rokujeme. Môžem však naznačiť, že skôr ako zvyšovať terajší odvod chceme ísť viac do šírky, čo znamená, že by sme mohli zaťažiť nielen korporátne vklady, ale aj retailové vklady. Zároveň to chceme urobiť tak, aby to banky nemuseli kompenzovať niekde inde. Zvažujeme využitie zdrojov vo Fonde ochrany vkladov pre posilnenie rezolučných fondov v rámci verejných financií.“

Ku koncu roku má byť vo fonde 170 miliónov eur, ročne tam prichádza 50 miliónov. Keď sa to presunie pod verejné financie, ako chcete zabezpečiť, aby niektorá z vlád nesiahla na tieto peniaze?

„Musíme sa pozerať na realitu eurozóny, kde vidíme, že v prípade problémov bánk štát pôsobí aktívne. Buď ich reštrukturalizuje, alebo aj priamo vstupuje do bánk. Príkladom je Veľká Británia, ale aj Írsko a Španielsko. V každom prípade štát si nebude môcť dovoliť, aby bol mimo riešenia potenciálnej situácie kolapsu banky na Slovensku. Štát bude musieť pôsobiť aktívne. Pripravovaná smernica Európskej komisie bude hovoriť o tom, že použitie prostriedkov rezolučných fondov bude striktne účelovo viazané.“

Zavedenie bankového odvodu už podľa niektorých ekonómov cítiť v úročení úverov, výraznejšie narástli aj bankové poplatky. Čo na to hovoríte?

„Svet nie je čierno-biely. Banky pri nastavení poplatkov či úrokov zohľadňujú viacero parametrov. Je tu napríklad otázka nevyhnutného zvýšenia kapitalizácie bánk, či nastavenia úverových liniek z materských spoločností. Môžem zopakovať to, čo tvrdia predstavitelia bankovej asociácie. Za vyšším zaťažením finančných služieb, ktoré poskytujú banky, podľa nich nie je bankový odvod, ale je to odzrkadlením iných aspektov.“

Vy ste bývalý bankár. Veríte tomu, že banky vyššie zdanenie neprenesú aj na klientov?

„Banky sú veľmi zložité inštitúcie, vplýva na nich veľa aspektov. Od daňového zaťaženia, cez rizikovosť danej krajiny, jej hospodársky rast alebo pokles, po nastavenie rizikového ohodnotenia jednotlivých krajín vo vnútri banky. Aj keď som pracoval pre JP Morgan, niekedy bolo ťažké pochopiť, prečo sú takto nastavené parametre pre jednotlivé krajiny. Banky, tak ako iné spoločnosti, musia pre svojich akcionárov vytvárať zisk. Akým spôsobom, to je už otázka samotného nastavenia v bankách. Určite sa však nedá jednoducho povedať, že banky zvýšili poplatky, lebo je to odzrkadlenie nejakého odvodu.“

Tlak na banky je aj zo strany regulátora. Sú tu požiadavky na vyššiu kapitálovú primeranosť. Nebojíte sa rizika, že banky obmedzia úverovanie?

„Stojíme pred otázkou, ako nastaviť parametre tak, aby banky na jednej strane prispeli aj na solidárnom základe k celkovej konsolidácii rozpočtu, ale aby to nepremietli do obmedzenia úverovania alebo do zvýšenia nákladov pre ľudí, ktorí používajú bankové služby.“

V Maďarsku, ktoré má najvyšší bankový odvod v únii, zahraničné banky začali rušiť niektoré pobočky, resp. inak obmedzovať služby. Tamojšie banky kritizujú aj to, že krajina zaviedla daň z finančných transakcií na národnej úrovni. Je pre nás v tomto Maďarsko akýmsi mementom?

„Niektorí ľudia na Slovensku môžu zastávať názor, že by sme tiež mohli používať jednoduché veci typu transakčnej dane. Ministerstvo financií sa snaží vyhýbať zjednodušujúcim, populistickým riešeniam. Chceme skôr nachádzať riešenia, ktoré sú založené na dohode s bankami, majú prínos aj pre rozpočet, no nezačnú ubíjať bankový sektor a znižovať rast ekonomiky.“

Premiér viackrát povedal, že sa stále zvažuje transakčná daň na národnej úrovni.

„V súčasnej dobe sa pravdupovediac zvažuje všetko. Do konca roku 2013 musíme znížiť deficit pod tri percentá. A k tomuto záväzku sa hlásime. Otázka potom je, čo je reálne a tam už vstupujú pragmatické prístupy.“

Aká ja v tomto pozícia Slovenska?

„My preferujeme, aby sa transakčná daň zaviedla minimálne na úrovni Európskej únie alebo eurozóny. Pre Brusel by to bola otázka priameho príjmu pre rozpočet, ktorý je napätý.“

Väčšie európske banky majú svoje dcéry alebo pobočky aj mimo Európy. Aké veľké je riziko, že by transakcie robili mimo Európy?

„Samozrejme, že parciálne úniky by mohli nastať a aj pravdepodobne nastali, banky by sa snažili optimalizovať svoje náklady a presúvať niektoré transakcie inam. Pripomeniem však, že Európska únia je tak dôležitá v rámci globálnej ekonomiky, že nie je možné presúvať všetko inam. Banky by išli do značnej miery aj proti sebe.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 635
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 279
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 523
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 6 831
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 071
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 949
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 948
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 499
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 486
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 461

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.

Neprehliadnite tiež

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.

Spor medzi štátom a vysokými školami vyriešia až súdy

Či bolo všetko v poriadku, posudzuje aj Úrad pre verejné obstarávanie. V niektorých prípadoch už dal za pravdu školám.

Analytici z prognóz nepoľavujú, ekonomika má rásť vyše trojpercentným tempom

Analytici komerčných bánk predpovedajú slovenskému hospodárstvu v tomto roku medziročný rast o 3,2 percenta.

Od marca sa menia pravidlá osobného bankrotu, bude dostupnejší

Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop