Počas štrajku lekárov bol v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave rizikový stav, rušili sa operácie. Aj po pol roku sú vzťahy medzi lekármi, ktorí štrajkovali, a tými, čo sa k štrajku nepridali, napäté, hovorí jej riaditeľ DANIEL ŽITŇAN. Tvrdí, že zvyšovanie platov sestier a lekárov v súlade so zákonom prehĺbi dlh nemocnice.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská odvoláva šéfov nemocníc. Nebojíte sa, že odvolá aj vás?
„To je riziko povolania, určité obavy tu sú.“
Prežili ste niekoľkých ministrov z viacerých strán. Máte recept na to, ako vyhovovať všetkým?
„Jediný recept na to je poctivá práca a zdravé deti. Toho sa držíme.“
Nie je za vami politická či iná podpora, ktorá by vás držala vo funkcii?
„Je to hlavne naša práca, nielen moja, ale pracovníkov celej našej nemocnice.“
Takže v ostatných nemocniciach majú horšie tímy?
„Nie, nemyslím si to. Sú to naozaj ťažké otázky, na ktoré mi neprináleží odpovedať. Nemôžem napríklad kritizovať prácu riaditeľa žilinskej nemocnice, lebo sú to dve rozdielne a neporovnateľné nemocnice.“
Ste taký dobrý, že vyhovujete pravici aj ľavici?
„To nemôže byť len politikou, na tom nemôže byť postavené riadenie nemocnice.“
Komunikujete s pravicou aj s ľavicou?
„Viac sa prikláňam k ľavicovým názorom.“
Nemocnice nemajú peniaze na vyššie platy sestier. Ako je to u vás?
„Peniaze nemáme. Ale je tu zákon a ten rešpektujeme. Rokujeme so sestrami a tak by som nechcel vopred hovoriť, koľko peňazí nám chýba.“
Ministerka uvoľní 50-miliónovú rezervu z rozpočtu, peniaze však prídu od júla. Dokážete dovtedy platiť vyššie mzdy?
„Z auditu, ktorý nechalo vypracovať minulé vedenie ministerstva vyplynulo, že ak by naša nemocnica mala hospodáriť vyrovnane, potrebovali by sme rozpočet zvýšiť asi o 10 miliónov eur ročne. K tomuto nikdy nedošlo. Zvyšovanie platov lekárov a sestier nám ešte zvýšilo personálne náklady. Platy zvyšujeme v súlade so zákonom, čo vedie k prehlbovaniu dlhu.“
Budete im môcť zvýšiť mzdy, ako to ukladá zákon?
„Áno. Musíme dodržať zákon, nie?“
Všetci musia, ale niektorí povedia, že nemajú peniaze a upravujú zmluvy.
„Upravovanie zmlúv sestier nie je šťastná cesta.“
Je to protizákonné?
„To nech posúdia odborníci. Ako riaditeľ som nastúpil do nemocnice v roku 2006 a v tom čase bola vždy v máji a júni polovica nemocnice zavretá, lebo chýbali sestry. Po rokoch máme stabilizovanú nemocnicu. Ešte nám síce chýba 20 až 30 sestier, ale už nemusíme zatvárať oddelenia. Ak by som znížil platy sestier alebo inak nedodržal zákon, zobral by som im motiváciu. Dosiahnem tým len to, že sa zníži počet sestier.“
O čom rokujete so sestrami?
„Ako nájsť tú správnu mieru.“
Skúste byť konkrétny.
„Nechcem o tom to konkrétne rozprávať, lebo túto otázku ešte nemáme doriešenú.“
Ale pravdepodobne máte nejaký kompromis, o ktorom hovoríte.
„Áno, máme, ale musíme dodržať zákon.“
Teda nechcete im znižovať úväzky...
„Nie, v žiadnom prípade. Ani meniť ich zaradenie na miesto úradníčok. To je už úplný nezmysel.“
Nechcete im znižovať úväzky, chcete im dať plat podľa zákona. Aká je tam ešte možná cesta?
„V detskej nemocnici je práca sestier náročná. Mladé dievčatá, ktoré ešte nemajú deti, nevedia s malými deťmi narábať tak zručne ako mamičky a skúsených sestier je málo. Sestry dosahujú často vysokoškolské vzdelanie a zvyšuje sa ich šanca na trhu práce. Vo firmách im dajú auto, telefón. Najviac možností majú v Bratislave, kde sídli asi 90 percent zdravotníckych firiem. Museli sme im zvýšiť mzdy a teraz ide o to, čo im dáme do základu, aby sme spĺňali zákon a čo do osobného ohodnotenia.“
Budete upravovať osobné ohodnotenie?
„Istotne.“
Môže to dospieť až k tomu, že im ho úplne zrušíte?
„Nie.“
Nenahradili by vám sestry, ktoré by od vás odišli, tie, čo by prišli z regiónov?
„Predpokladáme, že niekoľko sestier by prišlo. Majú k dispozícii nový internát, odkiaľ sa bosou nohou dostanú do nemocnice, ale nemôžeme sa na to spoliehať.“
Príchod sestier z regiónu by vám to teda nevykryl?
„Nie. Možno, keby sme porovnali, aký je plat sestry u nás a inde, tak by prišli.“
Aký je u vás plat sestry?
„Priemerný plat je 1095 eur, so všetkým, aj so službami.“
Sestry si vymohli plat pokojne, lekári vlani štrajkovali. Ako ste vnímali ich štrajk?
„Veľmi negatívne. Neviem si predstaviť, že by som opustil choré dieťa. Pre mňa je to nepochopiteľné. Ja sa s tým doteraz neviem zmieriť. To, čo sa odohrávalo, bolo niekedy na hrane. Opustiť dieťa v najťažšom období je neprijateľné.“
Ako to tu fungovalo, keď lekári neprišli do práce, potom si vypísali PN?
„Mne sa ešte teraz vlasy ježia, keď si na to spomeniem. Mali sme tu deti s ťažkým zdravotným stavom. Problémy sme mali najmä na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny, na Klinike detskej hematológie a onkológie a čiastočne na Klinike detskej chirurgie, ale chirurgiu by sme ako-tak vykryli. Akútnu starostlivosť sme poskytovali bez obmedzení. Museli sme odkláňať operácie, ktoré zniesli odklad. “
Keď po štrajku nastúpili lekári do práce, ako tu prvé mesiace vyzerali?
„Začiatky boli ťažké, ale napätie postupne odznelo. Najskôr sa aklimatizovala asi onkológia, postupne aj ďalšie pracoviská. “
Chceli lekári spolu slúžiť?
„Keď majú veľa práce, nemajú čas rozmýšľať o takýchto veciach.“
Človek by povedal, že lekári, ktorí zostali, by mali byť zvýhodnení...
„Doteraz tu sú narušené vzťahy medzi lekármi, ktorí štrajkovali a tými, čo neštrajkovali. Ďalšie rozjatrovanie tejto témy, uprednostňovanie jedných alebo druhých by nikomu neprospelo.“
Nemyslíte si, že je to nespravodlivé voči tým, ktorí zostali v nemocnici?
„Jedni bojovali za lepšie podmienky v zdravotníctve, druhí zachraňovali deti. Stres sme prežívali všetci. Našťastie ani jedno dieťa počas štrajku nezomrelo.“
Ako riešite nie najlepšie vzťahy v nemocnici? Snažíte sa nevšímať si to?
„Nie. Treba to čím skôr ukončiť, zabudnúť na všetko a ísť ďalej. Ľuďom dať prácu, motivovať ich.“
Čiže to neriešite.
„Nie je to až taký vypuklý problém, aby sme ho museli riešiť. Sme mnohonázorové pracovisko, sú ľudia, ktorí stále súhlasia so štrajkom a rovnako sú tu ľudia, ktorých štrajk sklamal. Ťažko povedať. Pre mňa osobne to bola obrovská trauma a neviem sa s tým zmieriť. Opustiť dieťa v najťažšom období, keď je vážne choré, zvlášť onkologického pacienta, alebo pacienta, ktorý potrebuje intenzívnu starostlivosť, je pre mňa neprijateľné.“
Stratégia rokovania s lekármi bola aj z pohľadu ministerstva zdravotníctva v poriadku?
„Istotne sa to malo robiť inak. Došlo to do štádia, do ktorého to nemalo dôjsť.
Čo sa malo robiť inak?
„Neviem. Od začiatku to asi bolo treba inak viesť, dať tomu vážnosť.“
Boj medzi sestrami a lekármi musí byť tiež citeľný.
„Sestry si vybojovali platy, majú ich garantované zákonom, a lekári to spochybňujú, dávajú na Ústavný súd. Sestry to dobre nevnímajú.“
Chápete lekárov, ktorí to dali na Ústavný súd?
„Zákon nebol dobre spravený.“
Na druhé zvýšenie platov lekárov máte peniaze?
„Nie. Asociácia fakultných nemocníc dala na súd rozhodnutie rozhodcu, na základe ktorého by sme mali zvýšiť platy o ďalších dvakrát päť percent. Neviem si to predstaviť. Platby zo zdravotných poisťovní neboli a ani dnes nie sú nastavené tak, aby pokryli náklady na zdravotnú starostlivosť. Prvé, čo v minulom období poisťovne spravili, že nám znížili platby.“
Odôvodnili to niečím?
„Myslím si, že zle narobil zdravotníctvu zákon, ktorý umožňuje zisk poisťovní.“
Ste za zákaz zisku zdravotným poisťovniam?
„Istotne.“
Koľko vám chýba peňazí?
„Potrebovali by sme zvýšiť príjmy zo zdravotných poisťovní asi o 30 percent.“
Ak ich nedostanete od štátu, čo budete robiť?
„Budeme musieť vydržať a budeme prehlbovať dlh.“
Aký je váš aktuálny dlh?
„Záväzky sú 17 727 086 eur. Prednostne uhrádzame faktúry za lieky, krv a zdravotnícky materiál a mzdy pracovníkom. Faktúry za energie uhrádzame po častiach.“
Koľko potrebujete na zvýšenie všetkých miezd?
„Ak by sme všetko splnili na sto percent, tak 430-tisíc eur mesačne navyše. “
A koľko z toho máte?
„Nič. Robíme každý mesiac miliónovú stratu.“
Čo hovoríte na možné zlučovanie oddelení?
„Toto je veľký problém. Naša nemocnica je špecifická a aj pre pacienta výhodná tým, že máme úzku špecializáciu.“
Čiže vy nemáte čo zlúčiť?
„Je možné, že nás náročná situácia k tomu donúti. Keby sme oddelenia zlúčili, znížime náklady. Ale je to najlepšie riešenie pre pacienta?“
V čom by to bolo horšie?
„Neurológ robí neurológiu a nerobí pediatriu. Neurológ sa nemusí venovať určitým základom genetiky alebo metabolických ochorení. Keby bolo všetko zlúčené, lekári by sa nemohli venovať čisto špecializácii, kde mimochodom dosahujeme vynikajúce výsledky, ale museli by sa zaoberať viacerými odbormi.“
Keby ste zlúčili oddelenia, minimálne by ste ušetrili na manažmente. Mali by ste len jedného primára.
„Nemôžeme bez súhlasu rektora Univerzity Komenského presunúť ani lôžko. Máme zviazané ruky.“
Keby ste odhliadli od rektora, vnútorné rezervy tu sú?
„Istotne sú. Niektoré oddelenia nemajú vysokú obložnosť (využitie lôžok v percentuálnom vyjadrení). Dnes je trend, že matky chcú byť hospitalizované s deťmi. V nemocnici máme asi 60-percentnú obložnosť detí, ale k tomu musíme pripočítať aj 20 – 30-percentnú obložnosť rodičov, ktorí nám takisto zaberajú miesto a to ešte nedokážeme vyjsť v ústrety všetkým rodičom, ktorí chcú byť počas hospitalizácie s dieťaťom v nemocnici.“
Neplánujete teda zrušiť lôžka.
„Neplánujeme, ale hovoríme aj o tejto alternatíve.“
Koľko lôžok by sa u vás dalo zrušiť, lebo sú nadbytočné?
„Ťažko povedať, že nadbytočné. Nie sú nadbytočné. K tomu nás bude nútiť len ekonomická situácia. Predchádza tomu aj rokovanie s ministerstvom zdravotníctva. Nemôžem teraz povedať, že zruším dve oddelenia.“
Koľko by ste dokázali oželieť?
„Maximálne 10 až 20 postelí by sme ušetrili.“
Boli ste tu počas viacerých vlád, ktorý minister bol podľa vás najlepší?
„Môj sen sa splnil, keď som s bývalým pánom ministrom Richardom Rašim otváral Rádiologické oddelenie, ktoré je na európskej úrovni.“
A čo očakávate od ministerky Zvolenskej?
„Pani ministerka má rozhodne veľa skúseností, ale má ťažkú úlohu. V jednom čase sa nakopilo veľa problémov, zvýšenie platov sestier, lekárov, kolektívna zmluva určuje zvýšenie dvakrát o 5 percent.“
Ministerka navrhuje nejaké riešenia. Budú stačiť?
„Všetko je to o dialógu. Aj my so sestrami teraz hovoríme a veríme, že sa dohodneme, aby boli spokojné a nešli do štrajku.“
Hrozí to?
„Zatiaľ myslím, že nie.“
Bol by horší štrajk lekárov či sestier?
„Štrajk sestier som nezažil. Neviem si ho predstaviť a ani by som ho nechcel zažiť. Detský pacient potrebuje sestru.“
V čom by bol horší?
„Horší by nebol, ale neviem, ako by sme zvládali kŕmenie, prebaľovanie pacientov a vôbec všetku starostlivosť, ktorú poskytujú sestry. Aj keď nám počas štrajku ostali len jeden - dvaja lekári, odkontrolovali terapiu a boli tu aj dva či tri dni v kuse. Bolo to strašné obdobie. Keby nám odišli sestry, neviem, či by sme našli toľko personálu, ktorý by ich zaskočil pri každodenných činnostiach.“
Aká by mala byť dohoda so sestrami? Aký by mal byť ideálny stav?
„Ideálny stav by bol, keby sme mali dosť peňazí na to, čo majú sestry dostať zo zákona. Hľadáme prienik.“
Viacerí riaditelia nemocníc hovoria, že zvýšenie o 10 až 15 percent by bolo v poriadku. Ale v niektorých nemocniciach je to aj 70 až 100 percent.
„U nás to tak nie je.“
O koľko sa u vás zvyšujú?
„Odhadom o 5 až 10 percent.“
Aj iní zdravotnícki pracovníci chcú vyššie mzdy. Ozývajú sa aj u vás.
„Istotne. A musíme to riešiť aj bez zákona. Keby nám odišli röntgenológovia, mali by sme veľký problém.“
Zvyšujete im teraz platy?
„Teraz ešte nie. Ale myslím, že u nás zarábajú viac ako inde.“
Je spravodlivé, že sú dva zákony, ktoré riešia len lekárov a len sestry?
„Takto sa to riešiť nemôže. Prikláňame sa k jednému zákonu, ktorý by komplexne riešil mzdové nároky pracovníkov v zdravotníctve.“
Kde vidíte priestor na získanie peňazí na platy?
„Je veľa súkromných nemocníc, ktoré si vyberajú čerešničky na torte. Nám ostáva najdrahšia zdravotná starostlivosť. Málo súkromných nemocníc rieši ťažké onkologické ochorenia. Treba spočítať, koľko stojí akútna zdravotná starostlivosť a koľko sociálna starostlivosť. Tá by sa nemala poskytovať v nemocniciach. “
Takže by sa mali nemocnice preriediť?
„Istotne.“
Exminister zdravotníctva Valentovič hovoril, že treba zrušiť 7000 lôžok, Uhliarik zrušil 3000 lôžok. Je priestor na to, aby skončilo 4000 lôžok?
„To je politická otázka. Každý starosta si bude svoje lôžka chrániť. Ak by ich zrušil, mal by politický problém a už ho nikdy nikto nezvolí.“
Nie je zdravotníctvo až priveľmi politické?
„Nedá sa to oddeliť.“
Keď ste rokovali s dnešnou ministerkou Zvolenskou, keď bola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a keď s Faktorom, keď tam bol, u koho to bolo jednoduchšie?
„Oficiálne som s pánom Faktorom nerokoval ani raz. Vo všeobecnosti s poisťovňami to neboli rokovania, ale skôr direktíva. Povedali nám, toto vám môžeme dať a koniec. Pani Zuzana Zvolenská bola konštruktívna a citlivo pristupovala k riešeniu problémov.“
S ktorou poisťovňou sa rokuje najlepšie?
„Mne sa zdá, ako keby to bolo rovnaké. Niektorá má o niečo lepšie ceny, ale iné podmienky sú neakceptovateľné a v tom vidím problém. Napríklad, ak nepodpíšeme zmluvu hneď, nemáme na výplaty pre zamestnancov a máme problém. Máme tu diktát poisťovní, neakceptujú naše argumenty. Napríklad ako jediní operujeme patologických novorodencov s odlúpnutou sietnicou. Ak túto operáciu nespravíme včas, v novorodeneckom veku, dieťa bude slepé. Ale my nemôžeme dieťa hospitalizovať na Oddelení patologických novorodencov, kde máme pre takéto deti optimálne podmienky, lebo nám to poisťovňa nezaplatí. Podľa nich má ležať na Klinike detskej oftalmológie, ktorá nie je prispôsobená na potreby patologických novorodencov. Máme nechať dieťa oslepnúť? Nie, prijmeme ho, operujeme ho, ale nikto nám za výkon nezaplatí. Jedna poisťovňa to tak robí. Problém je v tom, že hľadajú skôr spôsob, ako nezaplatiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a čo najviac vyškrtať.“
Takto postupujú všetky poisťovne?
„Veľmi sa to zhoršilo po povolení vytvárať zisk. Toto nám veľmi uškodilo. Väčší problém vidím skôr v správaní poisťovní ako v peniazoch.“
Prečo sa nemocnice zadlžujú?
„Lebo nemajú preplatené náklady.“
Takže to je dôvod, nie ich neefektivita?
„Možno by sme potrebovali regulačný úrad, ako majú napríklad energetici, čo by povedal, aké sú pri konkrétnych výkonoch oprávnené náklady a čo poskytovateľom musia poisťovne zaplatiť. A ,,čierna diera“ v zdravotníctve sú lieky a moderná technika. A nové diagnózy. Máme tu diagnózy, na ktoré sa ešte pred pár rokmi zomieralo. Kedysi sa nerobila transplantácia kostnej drene a deti zomierali. Dnes už majú svoje deti tí pacienti, ktorým sme v detskom veku transplantovali krvotvorné bunky.“
Pri prístrojoch sa často spomínajú predražené nákupy, najmä za Pavla Pašku.
„Ja som také tlaky nepocítil.“
Takže sa nakupuje v poriadku, za primerané ceny?
„Všetko sa nakupuje so súhlasom ministerstva a pokojne aj v budúcnosti prenecháme túto agendu ministerstvu.“
Prečo?
„Aby zmizli tieto podozrenia.“
Je pri nákupe silný lobing?
„Dnes sú elektronické aukcie. Neviem si predstaviť, ako by sa dali ovplyvňovať.“
A predtým?
„Istotne, aktívne nás oslovovali firmy a predstavovali nám svoje portfólio. Odborne to mohol posúdiť len odborník na dotknutom pracovisku.“
