BRATISLAVA. Slovensko si požičalo od amerických investorov 1,5 miliardy dolárov na desať rokov. Ak by sme im predali všetky dlhopisy, o ktoré mali záujem, bolo by to dvojnásobne viac.
„Treba podotknúť, že sme dosiahli tento výsledok aj po nie najlepších informáciách, ktoré prichádzali z Európy,“ povedal minister financií Peter Kažimír.
Poliaci si požičali za menej
- v českých korunách: 12,5 mld. korún (asi 500 mil. eur)
- vo švajčiarskych frankoch: 425 mil. frankov (asi 350 mil. eur)
- v amerických dolároch: 1,5 mld. dolárov (1,2 mld. eur)
Výsledok tejto emisie pre nás znamená minimálne dve veci.
To, čo sme si chceli požičať v tomto roku, máme už asi na 90 percent vykryté. To, čo chýba, si požičiame od domácich investorov.
Väčšiu emisiu dlhopisov plánujeme na jeseň. Peniaze, ktoré takto získame, použijeme na krytie dlhu splatného v roku 2013.
Aj v budúcom roku si totiž musíme požičať sedem až osem miliárd eur.
Americkým investorom za pôžičku budeme platiť dvakrát do roka úrok. Ročne je to 4,375 percenta.
Šéf agentúry pre správu nášho dlhu Daniel Bytčánek tvrdí, že naše úrokové náklady pomôže znížiť asi na štyri percentá výmena dolárov za eurá, teda takzvaný menový swap.
„Je to veľmi štandardná a dobrá cena,“ tvrdí Kažimír.
Aj tak sme si však v USA požičiavali o niečo drahšie ako nedávno Poliaci.
„Poľsko roky chodieva na americké trhy, niekedy aj dvakrát do roka. Aj objem ich emisie je každoročne väčší,“ povedal Bytčánek.
Poľsko navyše ponúka dlhopisy aj bežným ľuďom, my sme našu prvú dolárovú emisiu ponúkli len inštitucionálnym investorom.
Samotnej emisii v dolároch predchádzalo niekoľko stretnutí s americkými investormi. Slovenskí zástupcovia boli za nimi v New Yorku, Bostone, San Franciscu, Los Angeles, ale aj v Londýne.
Naše úroky klesajú
Slovensko si nedávno požičalo aj české koruny a švajčiarske franky. „Máme úplne nových investorov, o ktorých sme doteraz vôbec nemali informácie a ktorí nám chýbali na jeseň,“ povedal Bytčánek.
Slovensko si v novembri nedokázalo požičať sto miliónov eur, problémy mali vtedy aj ďalšie krajiny. Teraz sa na európsky dlhopisový trh vracia nervozita. Napriek tomu úročenie našich dlhopisov vydaných v eurách klesá.
Podľa hlavného ekonóma Volksbank Vladimíra Vaňa je to sčasti preto, že sa znížila naša riziková prirážka.
Investori ocenili, že sme vlani znížili deficit pod plánovanú úroveň a nová vláda ho chce znižovať ďalej. Pomohol nám aj pokles úročenia nemeckých bondov.
Pomohli nám aj emisie v korunách a frankoch
Šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek hovorí, že nám pomohli aj skoršie emisie v českých korunách a švajčiaarskych frankoch.
Slovensko si požičalo na americkom trhu 1,5 miliardy dolárov. Čo vlastne presvedčilo amerických investorov, aby si kupovali naše dlhopisy? Poznajú vôbec Slovensko?
„Má to dve roviny. Investorov, ktorých sme navštívili, boli o Slovensku pomerne dobre informovaní. Páčilo sa im, čo Slovensko dosiahlo za posledných desať rokov, modernizácia krajiny, vstup do Európskej únie a dlhodobý pozitívny makroekonomický vývoj. Samozrejme, hovorili sme aj o našich problémoch, napríklad o nezamestnanosti. Dôveru v našu krajinu majú, to, čo ich ruší najväčšmi, je skôr situácia v eurozóne.“
Hovoríte, že ste s investormi pred emisiou boli v kontakte?
„Áno, volá sa to roadshow, strávili sme s investormi celý týždeň. Mali sme každý deň niekoľko dôležitých stretnutí. Boli sme v New Yorku, Bostone, San Franciscu, Los Angeles a v Londýne.“
Požičali nám toľko, koľko sme chceli?
„Ich reakcia na pripravovanú emisiu bola od začiatku pozitívna a to je dôvod, prečo bol dopyt až tri miliardy dolárov. Požičali sme si 1,5 miliardy na desať rokov, čo je presne toľko, koľko sme plánovali. Doteraz sme dlhopis v dolároch nemali, takže sa to ťažko porovnáva. Spravili sme prvý dôležitý krok na americkom trhu a každá ďalšia emisia bude ľahšia.“
Úrok, ktorý budeme investorom každý rok platiť, je 4,375 percenta. Úročenie slovenských desaťročných dlhopisov v eurách je 3,60 percenta. V cene pri dolárových dlhopisoch je iste zarátané menové riziko. Ako však hodnotíte ten rozdiel v úročení? Prečo sa nám oplatilo požičať si v dolároch?
„Keby sme robili domácu eurovú emisiu, otázne je, či by sa teraz dala upísať. Trúfam si povedať, že asi ani nie. Cena 3,60 percenta by sa určite nedala dosiahnuť. Desaťročný eurobond by bol minimálne na úrovni štyroch percent. Keď vymeníme doláre za eurá, čo znamená, že urobíme takzvanú swapovú operáciu, naše náklady budú približne štyri percentá.“
Úročenie našich dlhopisov na sekundárnom trhu sa znížilo. Prečo?
„Európska centrálna banka dodala nedávno na trh likviditu. S dlhopismi sa príliš neobchoduje, takže výnosy sa držia približne na úrovni 3,6 percenta, ale primárny trh je, bohužiaľ, niekde inde.“
Pomohli nám pri dolárovej emisii zvýšiť kredit emisie v českých korunách a vo frankoch? Vnímali aj toto investori?
„Áno, o oboch emisiách boli informovaní. Česká emisia bola vnímaná ako inovatívny krok, mala pozitívny ohlas v zahraničí. Pokiaľ ide o švajčiarsku emisiu, platí, že švajčiarski investori sledujú, aké má krajina emisie v dolároch a v Amerike sa sleduje aj švajčiarsky trh. Určite bolo dobré, že sme emisie spravili v takom poradí.“
Chystáte ďalšie emisie v inej mene ako euro?
„Tento rok už asi nie. Ale ukázalo sa, že to bola dobrá stratégia, máme úplne nových investorov, o ktorých sme doteraz vôbec nemali informácie a ktorí nám chýbali na jeseň. Náklady sú minimálne porovnateľné s eurovými dlhopismi a pri našich prvých dvoch emisiách dokonca sú trochu nižšie, ako by sme mali v eurách.“
Tento rok už máme v podstate vykrytý. Znamená to, že budeme robiť už len menšie aukcie a budeme sa dopredu financovať na budúci rok?
„V najbližšom období budeme pokračovať v aukciách dlhopisov a prípadne aj štátnych pokladničných poukážok. Ak bude situácia na trhu na jeseň minimálne taká ako teraz, prípadne lepšia, chceli by sme ďalšiu eurovú emisiu, ktorá by slúžila už na prefinancovanie budúceho roka.“
Koľko si budeme musieť požičať budúci rok?
„Približne toľko ako tento rok. Je to niekde medzi siedmimi a ôsmimi miliardami, presné číslo závisí od toho, aký budeme mať v tomto roku deficit, koľko zdrojov bude v štátnej pokladnici a od toho, koľko sa nám podarí predfinancovať na jeseň.“
