BRATISLAVA. Investičné stimuly by mali u nás v najbližších rokoch vytvoriť tisíce pracovných miest. Také sú plány rezortu hospodárstva.
„Nové miesta budeme vytvárať aj cez zákon o investičnej pomoci. Máme rozpracovaných 32 projektov, prostredníctvom ktorých sa plánuje vytvoriť až 6000 nových pracovných miest,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Tvrdí, že tieto predpoklady by sa mohli naplniť do troch rokov. Detaily však rezort nespresnil.
Isté je len to, že dve tretiny z plánu tvoria miesta v podnikoch, ktoré už na trhu pôsobia a chcú sa rozširovať.
Samsung nevylúčili
- V rokoch 2009 až 2011 vláda schválila pomoc, ktorá má postupne vytvoriť vyše 6100 pracovných miest. Vyšla takmer na 180 miliónov eur.
- Z toho vláda Ivety Radičovej schválila pomoc na podporu pre 2680 pracovných miest. Vyšla takmer na 75 miliónov eur.
Takou firmou by mohla byť napríklad Tatravagónka. Ešte za vlády Ivety Radičovej požiadala o štátnu pomoc na výrobu podvozkov pre vagóny.
Za to pri Gelnici zamestná 350 ľudí. Zuzana Janečková z Tatravagónky zatiaľ nevie, že by sa zámery firmy významne posunuli.
„Dostali sme iba oznámenie, že projekt je spracovaný v súlade s požiadavkami,“ tvrdí Janečková.
Vylúčené nie je ani to, že nová vláda podporí galantský Samsung.
Firma žiada o 28-miliónovú pomoc od štátu na modernizáciu výroby. Ak ju nedostane, hrozí, že prepustí 950 zamestnancov.
„Poskytli sme spresňujúce informácie, tak máme za to, že sa o to zaujímajú,“ vraví Anton Ondrej zo Samsungu.
Dôležitejšie než dávať podnikom peniaze, aby zamestnávali ľudí, je vytvoriť také podmienky, aby tvorili miesta aj bez peňazí od štátu, vraví eximinister hospodárstva a poslanec za SaS Juraj Miškov.
„My sme investičné stimuly utlmovali,“ dodal.
Kto koľko stimuloval
Radičovej vláda schválila stimuly v hodnote takmer 75 miliónov eur. Celkovo za ne má 12 firiem vytvoriť pracovné miesta pre 2670 ľudí.
Počas posledných troch rokov sa u nás cez stimuly podporilo vyše 6100 miest. To je zhruba toľko, koľko sa chystá vytvoriť Ficova vláda v ďalších troch rokoch.
Zatiaľ nie je jasné, ako by mohla investičná pomoc vlády vyzerať v praxi. Otázkou je, či sa bude poskytovať v hotovosti, alebo skôr cez daňové úľavy. Meniť sa ešte majú aj zákony o pomoci firmám.
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že ten, kto podporu dostane, je zvýhodnený pred tým, kto ju nedostane.
Pre investorov treba skôr zvýšiť vymožiteľnosť práva či znižovať daňovo odvodové zaťaženie.
„Uplácanie investorov je vysoko nákladné s relatívne nízkym počtom vytvorených miest. Vláda navyše vstupuje s verejnými zdrojmi do rizika, že investícia bude neúspešná,“ dodal Ďurana.
Rátajú aj s eurofondmi
Štát sa chystá vytvárať prácu aj cez eurofondy. Prioritne majú smerovať do projektov pre mladých bez práce.
Vláda plánuje, že z nich na tieto účely nasmeruje 272 miliónov eur. Peniaze sa budú musieť presúvať z operačných programov informatizácia spoločnosti, vzdelávanie či doprava.
Prácu má nájsť 12 až 13-tisíc mladých ľudí. Presun musí schváliť Brusel.
