Transakčná daň môže ušetriť milióny

Smer je pri zavedení dane z finančných transakcií opatrný. Ešte pred pár týždňami hovoril o jej podpore.

Nový francúzsky prezident François Hollande je tvrdým zástancom spoločných európskych dlhopisov a zavedenia dane z finančných transakcií.(Zdroj: TASR)

Ak by sa potvrdili odhady Európskej únie, na dani by vybrala polovicu európskeho rozpočtu.

BRUSEL, BRATISLAVA. Niekoľko dní pred francúzskymi voľbami premiér Robert Fico vyhlasoval, že zavedenie dane z finančných transakcií by bolo správne, morálne a etické.

Zdaňovaním transakcií by sa obmedzili špekulácie na finančných trhoch a pre zadĺžené krajiny by sa našiel nový príjem.

Jeho výrok odznel v čase, keď diskusie o téme uviazli pre tvrdý odpor Británie a Švedska na mŕtvom bode.

Po zvolení tvrdého zástancu dane Françoisa Hollanda za francúzskeho prezidenta, Fico rétoriku zmiernil. „Vieme si predstaviť diskusiu o transakčnej dani aj o eurobondoch,“ odkázal cez hovorkyňu Beatrice Hudákovú.

Peniaze do rozpočtu

info
Daň z finančných transakcií
Fakty
  • Za obchod s akciami a cennými papiermi by sa mala platiť daň vo výške 0,1 percenta,
  • Za obchody s finančnými derivátmi inštitúcie platiť sadzbu 0,01 percenta,
  • Francúzsky prezident François Hollande navrhuje len jednu sadzbu vo výške 0,05 percenta

V apríli minister financií Peter Kažimír na pôde Európskej komisie presviedčal, že ak sa daň nepresadí v celej Európskej únii, bude ju chcieť aspoň v eurozóne.

V stredu jeho hovorca Radko Kuruc odkázal, že si rezort počká na výsledky rokovaní a potom zaujme stanovisko.

Transakčná daň pritom nie je novinka. V minulosti sa používala na reguláciu akcií, neskôr kurzov mien.

Dnes má vyriešiť dlhové problémy. Európska komisia verí, že by z nej mohla získať ročne 57 miliárd eur.

„Mohla by znížiť aj odvody z národných rozpočtov do európskeho rozpočtu o polovicu,“ hovorí ekonóm Zdeněk Kudrna.

Ak sa na rozpočtové obdobie 2014 až 2020 očakáva, že členské krajiny budú odvádzať do európskeho rozpočtu 1,05 percenta hrubého národného dôchodku (HND), po zavedení dane by sme ušetrili.

Hrubý národný produkt sa líši od HDP tým, že sa z príjmov za tovary a služby odpočítajú zisky zahraničných firiem na našom území a pripočíta sa profit slovenských firiem v zahraničí.

Len vlani sme odviedli do európskeho rozpočtu 704 miliónov eur, daňou by sme ušetrili asi 350 miliónov eur.

Bolo by to v prípade, že sú prepočty komisie správne, pre zavedenie dane nedôjde k odchodu finančných inštitúcií z Európy do Ázie, ako to tvrdí britský priemiér David Cameron, a platenie dane nebudú firmy obchádzať.

Slovensko – čistý príjemca

Ak by sa daň zaviedla, Slovensko by sa stalo jej čistým príjemcov. Kapitálový trh je u nás minimálny, teda výnos z dane by sa blížil k nule.

Väčšinu príjmov z transakčnej dane by „vytvorili“ Británia a Luxembursko, ktoré sú centrom obchodníkov. Neboli by to však ich peniaze, ale peniaze únie.

ico

Nová daň by mohla Slovensku pomôcť

Ekonóm ZDENÉK KUDRNA z Rakúskej akadémie vied si myslí, že banky pre špeciálnu daň z finančných operácií neodídu z trhov únie.

Ak by sa v Európskej únii našiel súhlas na zavedenie dane z finančných transakcií, ako by sa to dotklo Slovenska?

„Rozpočtový efekt by bol badateľný až v rokoch 2020 až 2027. V každom prípade by to podkopalo logiku čistých príjemcov a platcov, ktorá komplikuje vyjednávanie v únii. Z návrhu vyplýva, že daň by mohla znížiť odvody z národných rozpočtov do európskeho o polovicu. Ak by transakčná daň slúžila na financovanie únie, aj Slovensko by teda zo svojho rozpočtu prispievalo do spoločného rozpočtu menej.“

kudrna-160x120.jpg

Prečo až od roku 2020? Veď tú daň možno zaviesť skôr?

„Teoreticky môže dôjsť k zmene aj skôr. Daň z finančných transakcií existuje už v Británii a nie je problém ju zaviesť. Ak predáva niekto balík akcií, potrebuje na to potvrdenie investičných bánk, ktoré transakciu zúradujú. V tom to prípade hovoríme o tzv. kolku, ktorý má fixnú hodnotu bez ohľadu na veľkosť transakcie. Transakčná daň je však principiálne iná - za obchody s finančnými derivátmi sa bude platiť 0,01 percenta, za obchod s akciami 0,1 percenta. Technicky sa to dá zrealizovať cez noc na národnej úrovni. Na nadnárodnej úrovni, ako sa táto daň plánuje, to je väčší problém. Príkladom je francúzska banka, ktorá má pobočku v USA a obchoduje v Londýne. A začína sa tak zložitejšia debata, ktorá sa týka benefičného vlastníka. Teda nevieme, kde je pôvod banky a kde sa má daň platiť. Otvára sa tak zložitý právny a technologický priestor, ktorý musí únia vyriešiť, a to bude trvať niekoľko rokov. Bolo by neštandardné, ak by sa odvody menili počas prebiehajúceho rozpočtového obdobia.

Obávate sa, že daň vyženie finančné inštitúcie mimo Európy?

Je to prehnaná obava. Ak niekto chce zdaniť kapitál, tento argument sa objaví vždy. Veľká závislosť medzi veľkými finančnými inštitúciami a štátom je oveľa vyššia predovšetkým v období krízy, keď sú v neistej situácii. Regulárne inštitúcie na ne majú páky, ktoré nemali pred krízou. Jednoducho veľkí hráči sa nebudú môcť sa len tak zbaliť a odísť. Banky teraz nie sú v pozícii, aby boli arogantné, pretože inak hrozí, že sa na ne znásobí politický tlak. Predstava, že všetci utečú, je naivná, ale tiež je naivné myslieť, že všetci ostanú. Ak sa odhaduje z dane príjem 57 miliárd eur, tak to bude zrejme trocha nižšie číslo, ale myslieť si, že to bude blízko nule, je naozaj naivné.

Francúzsko chce spoločnými európskymi dlhopismi financovať projekty v oblasti infraštruktúry. Ako by to vyzeralo?

Najschodnejšie sa to dá zvýšením kapitálu Európskej investičnej banky (EIB), ktorá následne môže vydávať viac dlhopisov. Kto príde s projektom, ktorý bude banka ochotná financovať, tak mu poskytne úver, subjekt to banke bude splácať a banka to následne bude splácať investorom, ktorí dlhopisy kúpili. Keďže EIB má najlepší rating, môžu si na trhu požičať za najlepšiu možnú cenu – má kapitál a financuje konzervatívne projekty. Kapitál požičiava aj ostatným krajinám či Svetovej banke, ktorá si na trhu nemôže požičať.

Teda ako by to vyzeralo, ak by Slovensko chcelo takto financovať diaľnice?

Národná diaľničná spoločnosť pripraví projekt, ktorý zašle EIB s požiadavkou financovania. EIB bude zrejme chcieť štátne záruky, následne poskytne úver, ktorý bude NDS postupne splácať.

Teda možnosť, že z eurobondov by EIB poslala balík peňazí na Slovensko, zrejme nehrozí.

To nie, bude to viazané na konkrétne projekty. Potom to závisí od rýchlosti vypracovania projektu a schválenia štátnych záruk. Nevylučujem však aj iný scenár. Ďalšou možnosťou je, že sa zriadi spoločná agentúra, cez ktorú budú dlhopisy vydávať všetky vlády v rámci eurozóny. Ide o tzv. federálne riešenie. Je však vykonateľné len ratifikačným procesom.

Jozef Tvardzík

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  10. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  3. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  5. Už aj seniori presadajú do SUV
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  7. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  8. Bratislava gets a new public space and park
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  10. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 586
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 4 067
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 544
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 974
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 722
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 371
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 139
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 101
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 686
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 615

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to v prípade brancov začala aktívne robiť.

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

Neprehliadnite tiež

Taliani pestujú rajčiny, Poliaci čerešne. Kde rastie najviac ovocia a zeleniny v Únii?

Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie.

Cena pôdy v Česku prudko rastie, analytici sa boja investičnej bubliny

Vysoký dopyt, ktorý tlačil ceny hore bol vyvolaný aj európskymi dotáciami, ktoré dávali poľnohospodárom väčšie možnosti.

Putin, Merkelová, Macron. Pozrite sa, koľko zarábajú svetové politické špičky

Singapurský premiér zarába ročne 1,4 milióna eur a je najlepšie plateným štátnym zamestnancom na svete.

Americkému akciovému trhu sa nedarilo, klesli aj burzy v Európe

Akciový trh USA poškodili zlé správy o hospodárení firiem, európske akciové trhy oslabili v dôsledku teroristických útokov.