Chýbajú nám možnosti, cez ktoré by mimovládky čerpali dáta do svojich vlastných projektov.
BRATISLAVA, LONDÝN. Získať údaje o podnikateľoch cez web sa dá na Slovensku ľahšie ako v USA, Švédsku či Holandsku.
Ukázala to štúdia britského webu OpenCorporates, ktorý sa pokúša o prehľadné zverejňovanie dát o firmách. Porovnávala vyše sto registrov v 55 krajinách sveta, ktoré sú zapojené v iniciatíve Open Government Partnership.
Niektoré štáty sklamali
- OpenCorporates hodnotil, či je prístup k obchodným registrom bezplatný a podmienený registráciou,
- aké podrobnosti ponúka o štatutároch, manažmente firiem, ale aj ich hospodárení,
- britský web hodnotil aj použiteľnosť údajov, či je ich možné voľne šíriť a automaticky spracovávať.
Dáta o firmách sú najdostupnejšie v Česku, ktoré získalo 50 z možných sto bodov. Od júla sa však stane jednotkou Británia, kde vtedy začne platiť reforma verejných registrov. Slovensko sa posunie z tretej na štvrtú priečku.
Štáty mohli získať celkovo sto bodov. Štúdia s názvom "Uzavretý svet firemných údajov" preto kriticky pripomína, že žiadna z krajín nedopadla dobre, ale len priemerne.
Zabehnuté demokracie ako Nórsko, Holandsko, Švédsko či Taliansko skončili na chvoste rebríčka.
Maximálny počet bodov sme získali za bezplatný a ľahký prístup do obchodného registra.
Web OpenCorporates ocenil, že náš register zväčša poskytuje informácie o majiteľoch a štatutároch spoločností. V Dánsku či Švédsku tieto údaje register neposkytuje.
Štúdia nám vyčíta chýbajúce rozhrania, cez ktoré by mimovládky čerpali dáta do svojich projektov. Ide o projekty, ako napríklad web zNasichDani.sk, kde Aliancia Fair-play spojila údaje o verejných zákazkách s dátami z obchodného registra.
Zverejňovaním šetríme
OpenCorporates dáva za vzor Nový Zéland, kde sú na webe detaily o manažmente či finančné výkazy.
Podľa rebríčka Svetovej banky Doing Business je treťou najlepšou krajinou na podnikanie.
Štúdia považuje zverejňovanie údajov za kľúčové pre podnikateľské prostredie. Prehľadné zverejňovanie údajov o previazanosti firiem či manažérov by mohlo viesť k oslabeniu regulácie a štát by tak ušetril.
„Informácie sú nevyhnutné na pochopenie podnikateľov a sú rozhodujúce v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí,“ píše v štúdii OpenCorporates.
Priestor na zlepšenie vidí partner advokátskej kancelárie bnt Vladimír Kordoš napríklad v zbierke listín. Jej kvalitu nám vyčíta aj britská štúdia.
„Dnes možno na webe len zistiť, aké dokumenty sú v nej uložené, aj to nie pri každej firme,“ vraví Kordoš. V Česku sú dokumenty v zbierke dostupné on-line bez registrácie či platenia.
Fico chce pokračovať
Kordoš by privítal aj insolvenčný register. „Bolo by možné sledovať priebeh konkurzných konaní.“ Tým by sa zvýšila transparentnosť podnikania i bankrotov.
Insolvenčný register požaduje aj Podnikateľská aliancia Slovenska. „O platobnej disciplíne môže veľa povedať aj počet platobných rozkazov,“ vraví jej šéf Róbert Kičina.
Bývalá šéfka justície Lucia Žitňanská z SDKÚ presadila zverejňovanie súdnych rozhodnutí na webe, sú tam aj platobné rozkazy. Zatiaľ však neexistuje aplikácia, ktorá by ich prepojila s registrom firiem.
Najväčšie zverejňovanie vládnych dát rozbehla Radičovej vláda, no celú reformu nestihla presadiť. S insolvenčným registrom či zverejňovaním ďalších vládnych databáz počíta aj Ficova vláda.
Dôležité dáta na webe nie sú
OpenCorporates označuje štyri oblasti údajov o firmách za kľúčové. Slovensko veľkú časť z nich nezverejňuje.
1. Či firma existuje, aké má identifikačné číslo, kedy bola zaregistrovaná a kde má sídlo sa dá bezplatne a bez registrácie zistiť cez Obchodný register.
2. Register síce prezradí mená štatutárov, no oficiálni manažéri firmy môžu byť podľa OpenCorporates iní. Aj ich mená by preto mali byť na webe.
3. Zbierka listín s finančnými výkazmi, výročnými správami či zápisnicami z valných zhromaždení síce existuje, na webe je často neaktuálna a na kópiu listiny sa čaká aj niekoľko dní. Štúdia odporúča zverejňovať dáta v podobe, v akej by sa dali spracovávať automaticky.
4. Aj údaje o majiteľoch sú zväčša súčasťou Obchodného registra, no pri akciovkách ide skôr o výnimku. Kľúčové pre boj s korupciou je určenie pravých majiteľov firiem, čo môže viesť aj k pochopeniu konkurencie medzi podnikateľmi a ich biznisu.
Databázy treba spájať opatrne
Vizuálny obchodný register foaf.sk spája registre dlžníkov s databázou firiem. Štát by sa podľa jeho spoluautora JÁNA SUCHALA mal vyhnúť tvorbe vlastných aplikácií a radšej zverejňovať dáta v kvalitnej podobe.Keď dnes chce niekto pospájať viacero databáz o podnikateľoch, má to na Slovensku jednoduché?
„Za Radičovej vlády sa to výrazne zľahčilo, najmä na ministerstve spravodlivosti. Stále by to však mohlo byť oveľa lepšie. Prepojenosť databáz je väčšinou veľmi problematická a miestami si vyžaduje dokonca ručné zásahy, čo je veľmi prácne.“
Čo by sa malo zmeniť v prístupe štátu k zverejňovaniu dát?
„Štát by najmä nemal tvoriť aplikácie. Treba zverejniť dáta v nejakej štandardizovanej podobe a tvorbu aplikácií nechať mimovládkam. Keď sa do nich totiž pustí štát, nezvykne to dopadnúť dobre. Veľký problém je aktualizácia dát. Keď chcete poskytnúť aplikáciu s aktuálnymi dátami, musíte väčšinou pravidelne kontrolovať všetky dáta.“
Je vôbec Slovensko pripravené, aby sa zverejňovali štátne databázy a verejnosť si ich mohla ľubovoľne kombinovať?
„Treba dávať veľký pozor, čo sa zverejňuje a čo všetko sa z toho dá pospájať. Je to jedna veľká neznáma nie len pri vládnych dátach, ale dátach na webe všeobecne. Z tých dát sa budú dať vydedukovať veci, ktoré by ľudia možno nezverejnili. A druhý problém je, že ľudia majú veľkú tendenciu vykladať si ich po svojom. Napríklad keď vidia prepojenia na firmu s dlhom v Sociálnej poisťovni, hneď ju označujú za pochybnú. Pritom môže ísť o omyl poisťovne alebo chybu v účtovníctve.“
Štúdia OpenCorporates označuje za problém, že niektoré databázy neposkytujú plnohodnotné dáta a odkazujú na obrázky, ktoré nie sú čitateľné automatom.
„Na toto sme narazili aj my, keď sme robili pre Transparency projekt Otvorené zmluvy. Dáta sme ťahali z Centrálneho registra zmlúv, kde nie všetky zmluvy sú v textovej podobe. Štát by mal preto dáta zverejňovať v štandardizovaných formátoch určených na strojové spracovanie alebo aspoň v rovnakej štruktúre.“
Ako vám v práci pomohol súbor databáz na data.gov.sk?
„Nejde o žiadny posun, tam sú databázy, ktoré už sú zverejňované. Zdalo sa mi to ako narýchlo zbúchaný projekt, aby to sprístupnili ešte pred odchodom Radičovej vlády. Čo robí Aliancia Fair-play alebo Transparency, to sú kvalitatívne oveľa lepšie veci.“
