Hodnotí prácu novinárov, oni radu veľmi neberú. Podľa vydavateľov je bariérou pred politickým tlakom.
BRATISLAVA. Je to desať rokov odvtedy, čo politológ Grigorij Mesežnikov poslal Tlačovej rade Slovenskej republiky prvú sťažnosť na nepravdivé informácie v denníku Pravda.
Tlačová rada pochybenie etiky nenašla, vtedajší šéfredaktor Petr Šabata sa poďakoval za správu o spravodlivom náleze, politológ vyjadril sklamanie z ich postupu.
Podobných podnetov odvtedy pribudlo 152, medzi nimi aj sťažnosti na denník SME. V niektorých prípadoch rada, podobne ako iné tlačové médiá, noviny pokarhala, inokedy im dala za pravdu.
Syndikát a vydavatelia
- podporuje chráni právo verejnosti na pravdivé, overené a odborne fundované informácie,
- dohliada na dodržiavanie etických zásad novinárskej práce v periodikách vydávaných na Slovensku a posudzovanie sťažností na ich porušovanie,
- dohliada na dodržiavanie slobody tlače a voľného prístupu k informáciám,
- momentálne má sedem členov, doteraz prijala 153 podnetov, vlani vydala 16 rozhodnutí,
- funguje od apríla 2002, je výkonným orgánom Asociácie na ochranu novinárskej etiky, ktorú založili syndikát novinárov a združenie vydavateľov.
Sedem členov Tlačovej rady, najnovšie aj šéf internetového Piana Tomáš Bella, robí rozhodcu pri sťažnostiach týkajúcich sa novinárskej etiky a dodržiavania novinárskeho kódexu od apríla 2002.
Okrem toho chráni podľa štatútu právo verejnosti na pravdivé informácie, slobodu tlače či voľný prístup k informáciám.
Na založení Asociácie na ochranu novinárskej etiky, ktorá neskôr radu vytvorila, sa dohodli vydavatelia so Slovenským syndikátom novinárov.
Rozhodnutia rady sa nedajú vynútiť. Ak zistí chybu, zvyčajne noviny či časopisy pokarhá či vyjadrí znepokojenie a vyzve ich, aby rozhodnutie uverejnili. Už len samotná diskusia o etike je podľa členov rady dôležitá.
„Vydavatelia a šéfredaktori rozhodnutie rešpektujú, najmä keď im dá za pravdu. Neradi zverejňujú rozhodnutia o tom, že novinársku etiku porušili,“ hovorí Peter Kubínyi, šéf syndikátu novinárov.
Uverejniť aj kritiku považuje za dôležité, ak sa rozhodnutie nedostane do novín, rada sa stáva neviditeľnou.
Novinári radu neberú
„Tlačová rada je orgán, ktorého prácu nepoznám a nesledujem. A predovšetkým ani nemám žiadny dôvod sa oň zaujímať,“ hovorí Peter Vavro, šéfredaktor Hospodárskych novín.
Podobne radu za relevantného partnera nepovažuje ani šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb.
„Nie, Tlačovú radu vnímam ako prakticky neexistujúci orgán.“ Do života médií podľa neho zasiahla len minimálne.
„Vo svete to občas funguje, ale predpokladom sú všeobecne akceptované pravidlá a normy. To na Slovensku nefunguje a žiadna inštitúcia to nenahradí,“ dodáva Hríb.
Ide podľa neho o ďalšiu z inštitúcií, ktoré chceli nahradiť rolu svedomia a zodpovednosti novinárov.
Väčšina novinárov podľa Michala Arpáša zo Združenia vydavateľov periodickej tlače etický kódex ctí, za posledné dva roky si nepamätá vážny prípad porušenia.
„Najdôležitejšie je, že rada je samoregulačný orgán a je tým eliminovaný politický vplyv. Novinárska obec si reguluje etiku a to, ako by sa mala správať, sama,“ hovorí Arpáš.
Rada má podľa neho opodstatnenie i dôležitú úlohu.
Väčšina sťažností je podľa podpredsedu rady Júliusa Lörincza skôr na menšie regionálne médiá. Ide o mestské televízie či noviny samospráv.
Práve absenciu vážnych rozhodnutí, týkajúcich sa veľkých médií, rade vyčíta dlhoročný mediálny analytik Gabriel Šípoš.
Minister zákon neplánuje
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) radu berie ako vhodný a potrebný nástroj samoregulácie printových médií.
„Na druhej strane si myslím, že si doteraz nevybudovala taký rešpekt, aký by mala a mohla mať,“ hovorí Maďarič.
Zmeny či doplnenia právnej regulácie printových médií neplánuje a vznik podobnej organizácie pre televízie či rádiá je podľa neho na profesijných organizáciách.
Tlačová rada, ktorá doteraz riešila len tlačené médiá, pripravuje rozšírenie aj na elektronické.
Nedávno sa dohodla na spolupráci s Radou pre vysielanie a retransmisiu. Dopĺňať ju má, keď novinár neporuší zákon, ale etiku.
Wienk z rady odišla: Bol to stres
ZUZANA WIENK bola členkou Tlačovej rady v roku 2011.
Prečo ste odišli?
„Bola to pre mňa príliš stresujúca skúsenosť. Medzi mnou a zvyšnými členmi bol veľký rozdiel vo vnímaní toho, čo má Tlačová rada preskúmavať, na čo má mandát, ako to robiť a čo je porušením etiky. Stálo by to príliš veľa úsilia s nulovým efektom na reálny život.“
Ako podľa vás desať rokov rada fungovala?
„Rade sa, žiaľ, nepodarilo vybudovať dostatočnú spoločenskú rezonanciu, stať sa cez svoje rozhodnutia autoritou a posúvať etické vyzrievanie médií.“
Stačí ako regulačný orgán tlačených médií?
„Tlačová rada nemá nič spoločné s reguláciou. Každé odvetvie by malo mať orgán, ktorý prostrediu pomáha uvedomiť si chyby, poučiť sa, rozdiskutovať, čo je správne a čo nie. Nejde ani o postihy. Ide najmä o diskusiu a spätnú väzbu.“
Šípoš: Rada nemá váhu
Viac ako Tlačová rada urobili blogeri, myslí si analytik GABRIEL ŠÍPOŠ.
Ako fungovala Tlačová rada za desať rokov?
„Mala zanedbateľný vplyv na žurnalistickú etiku. Neriešila najzávažnejšie prípady, ale drobnosti.“
Stačí ako regulačný orgán tlačených médií?
„Oveľa väčší posun v etike spravila kritika novinárov zo strany blogerov, iných novinárov, občas aj politikov. V súčasnej podobe nemá rada význam. Jediné pozitívum vidím na regionálnej úrovni, kde je predsa len menšia šanca dovolať sa nápravy.“
Ako by sa mala zmeniť?
„Ak chce skutočne zmeniť etickú úroveň novinárov, nemôže reagovať na tri väčšinou malicherné sťažnosti raz za dva mesiace a ešte tie rozhodnutia napíše byrokratickým jazykom. Musí to robiť aktívne, z vlastnej iniciatívy a neustále. Niet divu, že väčšina novinárov radu nerešpektuje a ani ich jej práca nezaujíma.“
Lörincz: Chránime etiku
Podpredseda rady JÚLIUS LÖRINCZ plánuje rozšírenie jej pôsobnosti.
Rešpektujú médiá rozhodnutia rady?
„Niektoré áno, niektoré nie. Rada vznikla na ochranu etiky a slobodného prístupu k informáciám. Keď dostaneme prípad na prerokovanie, rozhodneme a v zásade by to médiá mali uverejniť. Nemôžeme ich k tomu zaviazať, nemáme zákon, sme samoregulačný orgán. Súvisí to s etikou. Nie je im to jedno, ale nie vždy to uverejnia.“
Má teda rada zmysel?
„Má, lebo sa o tých veciach hovorí. Ak sú sťažnosti, komunikujeme s redakciami, autori sa nad tým zamýšľajú.“
Čo by sa dalo robiť inak?
„Rada sa zaoberá len tlačenými médiami. Chodia nám aj sťažnosti napríklad na internetové. Musíme rozšíriť pôsobnosť. Je to otázka dohody aj s televíziami, k etickému kódexu sa už prihlásili. A vydavatelia by mali tlačiť na svoje médiá, aby zverejňovali naše rozhodnutia.“