Ficov kabinet hľadá cestu, ako rozvíjať bratislavské letisko. Privatizáciu odmieta, pravdepodobný je jeho prenájom na dve či tri desaťročia.
BRATISLAVA. Keď sa v roku 2006 ujala moci prvá vláda Roberta Fica, ako prvé zrušila predaj Letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
Štát mal vtedy za jeho akcie zinkasovať v prepočte asi 300 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov malo investovať do jeho rekonštrukcie španielske konzorcium Abertis, v ktorom bola aj skupina J&T.
Šesť rokov po stopnutí privatizácie druhá Ficova vláda pripustila, že letisko môže spravovať investor.
„V prípade výhodnosti pre letisko je možná nejaká forma strategického partnerstva, ale nie privatizácia,“ odpísal SME tlačový odbor Úradu vlády.
„Štát za žiadnych okolností nesmie stratiť vplyv na majetok letiska,“ hovorí štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini.
Nevyhnutné investície
- letisko malo získať konzorcium Abertis (J&T) za 300 miliónov eur,
- ďalších 150 miliónov eur malo investovať do obnovy,
- počítalo sa s rekonštrukciou pristávacích dráh,
- konzorcium TwoOne (Penta) chcelo do rozvoja investovať až 230 miliónov eur,
- Fico v roku 2006 privatizáciu stopol,
- jeho vláda rozhodla o výstavbe nového terminálu, ten letisko preplatilo najmenej o 20 miliónov eur.
Minister dopravy Ján Počiatek (Smer) v rozhovore pre SME nekonkretizoval, akú podobu by mohlo mať partnerstvo s investorom.
„Rozhodnutie padne v najbližších mesiacoch,“ reagoval včera hovorca rezortu Martin Kóňa.
Vláda sa pohráva aj s myšlienkou, že by si najala špičkových manažérov zo zahraničia.
„Otázka je, či sme ako štát schopní ich zaplatiť a či verejnosť znesie, že budú musieť mať vyššie platy, ako je u nás štandard,“ povedal v rozhovore pre SME Počiatek.
Táto možnosť však nerieši nevyhnutné investície, ktoré si aeroport bude v najbližšej dekáde vyžadovať. Radičovej kabinet ich vyčíslil na 350 miliónov eur, z čoho má až 230 miliónov smerovať do obnovy vzletovopristávacích dráh a parkovísk pre lietadlá.
Radičovej vláda chcela letisko prenajať na 30 rokov. Štát by ho vlastnil, ale riziká podnikania a investície by znášal partner. Za letisko by štátu platil ročné nájomné.
Túto možnosť chce analyzovať aj Smer. Za hranicami nejde o nič ojedinelé, firma Hochtief tak spravuje letiská v Budapešti či Düsseldorfe.
Prenájom pripúšťa aj štátny tajomník Pellegrini. „Ak by štát nemal peniaze alebo by letisko nedostalo úver, budeme musieť hľadať taký spôsob financovania, aby bola zachovaná jeho prevádzka,“ dodal.
Tesne pred voľbami '10 otvoril Robert Fico prvú časť nového terminálu so slovami,
že "je výkladnou skriňou jeho vlády."
Najmenej dvadsať rokov
Šéf poradenskej firmy Wood&Company Michal Staroň vidí viacero alternatív: Od nájdenia zahraničných manažérov cez jednoduchý prenájom až po koncesiu, ktorá by obsahovala aj záväzok investícií do letiska.
„Pri záväzku preinvestovať prostriedky do majetku štátu treba v prípade bratislavského letiska počítať so zmluvou minimálne na 20 rokov,“ vraví Staroň. Wood&Company v minulosti radila rezortu dopravy v oblasti verejno-súkromných partnerstiev (PPP).
Jedna ideálna možnosť sa podľa Staroňa vybrať nedá. „Pri každom riešení je skôr dôležité, za akých podmienok sa bude realizovať,“ dodal.
Letisko M. R. Štefánika vykazuje v uplynulých rokoch prevádzkový zisk. Znamená to, že si samo zarába na prevádzku a štát ho nemusí dotovať.
Predvlani však dosiahlo celkovú stratu 4,8 milióna eur. Sú za ňou vysoké odpisy nového odletového terminálu.
