Prečo ľudia nenávidia banky

Šéf najväčšej americkej banky JPMorgan Chase tvrdí, že denník The New York Times nenávidí banky. Z prieskumov verejnej mienky však vyplýva, že finančný sektor nenávidí verejnosť.

Šéf najväčšej americkej banky JPMorgan Chase Jamie Dimon tvrdí, že denník The New York Times nenávidí banky. Z prieskumov verejnej mienky však vyplýva, že finančný sektor nenávidí verejnosť.

NEW YORK, BRATISLAVA. Šéf najväčšej americkej banky JPMorgan Chase Jamie Dimon (na snímke) otvorene priznáva, že neznáša ako americké média informujú ľudí o udalostiach na newyorskej Wall Street. Komentátor denníka The New York Times Joe Nocera v najnovšom komentári opísal ako sa s Dimonom stretol v preplnenom výťahu. dimon-160x120.jpg

„Prečo The New York Times nenávidí banky?“ opýtal sa ho Dimon nahlas, aby ho počul každý naokolo.

Koncom februára šéf banky urazil aj ostatné média. Nepáčilo sa mu, že vydavateľstva platia svojim zamestnancom „sakramentsky dobre“. Platy v médiach tvoria podľa neho až 42 percent príjmov. „Najhoršie na tom je, že média nezarábajú. Banky platia daň 35 percent a vytvárajú zisk,“ povedal podľa serveru Bloomberg.com.

Odplata za kritické články

Jeho vyjadrenia boli brané skôr ako odveta. Novinári v článkoch kritizujú najziskovejšiu banku USA za nadmerne vysoké bonusy a platy zamestnancov. JPMorgan zamestnáva 26-tisíc ľudí a ich priemerný ročný plat sa v minulom roku pohyboval okolo 342-tisíc dolárov. Mzdy teda tvorili 34 percent jej príjmov.

Len na porovnanie: Americký novinár zarobí podľa štatistík amerického ministerstva práce 43 780 dolárov ročne alebo 20 až 60-tisíc podľa agentúry Payscale. Novinár v denníku The New York Times v priemere zarobí podľa Glassdoor.com 93-tisíc dolárov.

JPMorgan Chase vyplatila minulý rok svojmu šéfovi Jamiemu Dimonovi akcie a opcie v hodnote 17,3 milióna dolárov. Prémie za minulý rok predstavovali 23 miliónov dolárov plus ďalšie bonusy, ktoré neboli nikdy zverejnené.

Minulý rok v marci mu bol zvýšený základný plat o 50 percent - z milióna na 1,5 milióna dolárov ročne. K tomu sa mu v januári tohto roka podarilo predať akcie banky za štyri milióny dolárov. Celková suma za minulý rok je relatívne nízka, ak sa jeho príjmy porovnajú s prekrízovým rokom 2007. Vtedy na bonusoch, mzde a akciách získal 50 miliónov.

Banka s minuloročným ziskom 19 miliárd dolárov bola pritom jedným z tvorcom finančnej krízy v roku 2008. Jej dopady stáli americký rozpočet cez záchranné programy najmenej 38 miliárd dolárov.

Banky medzi odpadlíkmi

Kríza a jej dopad pocítili ľudia cez vyššiu nezamestnanosť. Tieto momenty sa pretavili aj do negatívnych postojov ľudí. Z prieskumnej agentúry Gallup patrí finančný sektor medzi päť najnenávidenejších sektorov v ekonomike.

Prieskum si robil aj spravodajský server Huffington Post, v ktorom banky skončili dokonca na prvom mieste. Nevyniká ani spomínaná JPMorgan Chase, ktorá obsadila podľa agentúry Harris Interactive deviatu najhoršiu povesť firmy v USA. Ešte horšie dopadli konkurenčné Goldman Sachs, Bank of America či Citigroup.

V novembri skupina aktivistov zvolala cez sociálnu sieť Facebook „Deň bankovej mobility“. Jej cieľom bolo klientov bánk presvedčiť, aby na znak nesúhlasu s praktikami bánk, vybrali svoje úspory zo svojich účtov. Do kampane sa za mesiac prihlásilo asi 650-tisíc ľudí.

Keď v októbri Bank of America predstavila nový päťdolárový poplatok za používanie debetnej karty, počet nových členov kampane sa v priebehu jedného dňa vyšvihol o ďalších 40-tisíc ľudí. Po tvrdej kritike verejnosti na margo Bank of America, spomínaná JPMorgan ani o poplatku nakoniec ani nestihla uvažovať. Zdôvodnila to svojským vyjadrením svojho šéfa. „Ak ste reštaurácia a nemôžete spoplatniť nápoje, tak zdvihnete cenu hamburgeru,“ povedal vtedy Dimon. O 31 dní neskôr Bank of America oznámila, že poplatku sa vzdáva.

Hľadanie viny

Od roku 2008 vyšli desiatky kníh, ktoré označili za vinníkov krízy práve banky. Príkladom je kniha Fool`s Gold od Gillian Tettovej, alebo dokumentárny a Oscarom ocenený film Inside Job. Oba popisujú špinavé praktiky v bankách.

Časopis Time zverejnil 25 vinníkov krízy. Medzi nimi sa ocitol aj bývalý šéf banky Countrywide Angelo Mozilo (na snímke).angelomozilo-160x120.jpg

Countrywide pomohol založiť ešte v roku 1969 a spoločnosť postupne vypracoval na najväčšiu hypotekárnu banku v USA.

Rozsiahle investície do rizikových hypoték, ktoré chudobní klienti prestali banke splácať, ale spôsobili, že hodnota akcií Countrywide sa prepadla a banku zachránila v roku 2008 len kúpa zo strany Bank of America.

Mozilo predal od novembra 2006 do konca októbra 2007 akcie Countrywide za približne 140 miliónov dolárov. Bola to prehnaná cena, pretože šéf Countrywide zatajil investorom, že banka čelí vysokému riziku v dôsledku stále väčšieho počtu nesplácaných hypotekárnych úverov. Pred rokom zaplatil rekordnú pokutu za podvádzanie investorov. Tá sa vyšplhala po dohode na 67,5 milióna dolárov.

V knihe 13 Bankers od Simona Johnsona a Jamesa Kwaka autori opisujú prepojenie bankového sektora s politikmi. henry-160x120.jpg

Príkladom je Henry Paulson (na snímke), bývalý minister financií za druhej vlády Georgea W. Busha. Pred politickou kariérou vzišiel z radov banky Goldman Sachs. Predajom akcií banky zarobil pol miliardy dolárov.

Keď sa rozhodovalo v kľúčových momentoch o záchrane bánk, podržal Morgan Stanley i domovskú Goldman Sachs. Stali sa z nich štandardné bankové domy. Goldman Sachs transformáciu dokonca využila a do hospodárskych výsledkov za posledný štvrťrok nezahrnula straty za december 2008. Takéto šťastie nemali bankári z Lehman Brothers, ktorí oporu vlády nedostali.

Banku potopil aj šéf Richard Fuld, ktorý si za svoje pôsobenie v Lehman Brothers prilepšil o pol miliardy dolárov. Bol známy aj pod prezývkou Gorila z Wall Street. Banka sa dokázala vysporiadať napríklad s ázijskou finančnou krízou, ale osudnou sa jej stál fenomén finančných derivátov a predaj toxických balíčkov s hypotékami.

"Každú noc sa prebúdzam a premýšľam. Čo som mohol urobiť inak? Môžem vám povedať, že táto bolesť mi zostane do konca života." Tak sa za najväčší americký bankrot, ktorý skoro položil celý finančný systém, ospravedlňoval pred Kongresom ešte pred rokom.

Padnú hlavy?

Dokázať vinu bude bankárom veľmi problematické. Banky podpisovali s klientmi varovanie, že ich investícia je riziková a keďže ide o radu, neberú za ňu zodpovednosť. Navyše vlády sú na bankách závislé. Pomáhajú im financovať investičné projekty a problémy s dlhom.

Riešením sú často finančné dohody, ktoré predstavujú len zlomok zo strát, ktoré spôsobila kríza. Tak ako to urobila koncom minulého roka americká banka Citigroup. Tá pristúpila k mimosúdnemu vyrovnania vo výške 285 miliónov dolárov s klientmi, ktorým toxické aktíva predala.

„Sme radi, že je táto záležitosť za nami a zameriame sa na prispievanie k hospodárskemu oživeniu, služby pre našich klientov a vyššiu zodpovednosť,“ uviedla podľa denníka The NY Times banka v stanovisku. Banka Goldman Sachs vlani na urovnanie obvinení z klamania investorov zaplatila 550 miliónov, banka JPMorgan urovnala podobný spor za 153,6 miliónov dolárov. Ani jedna však verejne nepriznala svoju chybu.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 394
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 10 530
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 119
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 866
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 487
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 350
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 959
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 794
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 216
  10. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 169

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

SVET

‘Na Ukrajine bojujú nadrogovaní zombíci‘ je hoax

Rusi uviedli, že tam bojujú bojovníci s nadľudskými schopnosťami.

Neprehliadnite tiež

Brusel rozdá stámilióny eur na energetické projekty, dva sú zo Slovenska

Peniaze z Bruselu získala firma Eustream na plynové prepojenie s Poľskom a na vypracovanie štúdie realizovateľnosti plynovodu Eastring.

Richter chce viac kontrolovať firmy, ktoré zamestnávajú cudzincov

Minulý týždeň médiá informovali o skúsenostiach srbského novinára, ktorý sa zamestnal v Samsungu. Pracoval bez povolenia a za mizerný plat.

Spotrebiteľská atmosféra na Slovensku sa zhoršila

Spotrebitelia vnímajú negatívnejšie najmä očakávanú infláciu, zhoršilo sa však ich hodnotenie väčšiny oblastí.

Rusko sa stalo najväčším svetovým producentom ropy

Rusko v decembri pumpovalo na trh v priemere 10,49 milióna barelov ropy denne.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop