BRATISLAVA. Takýto krok podľa IFP pre časť dôchodcov nezabezpečuje ani zachovanie kúpnej sily priznaných dôchodkov.
"Valorizácia o pevnú sumu je z ekonomického pohľadu extrémne netradičný spôsob indexácie, pretože dôsledky takejto valorizácie sú veľmi ťažko zrozumiteľné a obhájiteľné," uvádza sa v komentári inštitútu. Pokiaľ chce podľa IFP štát zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a garantovať dôchodcom neklesajúcu životnú úroveň, najvhodnejším riešením je indexácia o infláciu, ideálne dôchodcovskú.
Inštitút vypočítal, ako by kúpyschopnosť penzistov ovplyvnila valorizácia dôchodkov o pevnú sumu, ktorá je stanovená ako priemerný starobný dôchodok vynásobený mierou inflácie. Ak penzista podľa prepočtov inštitútu v roku 2011 poberá dôchodok na úrovni 57 % priemerného starobného dôchodku, za 10 rokov by kúpna sila tohto dôchodku vzrástla o 18,6 %.
"Naopak, v prípade človeka s dôchodkom na úrovni trojnásobku priemeru kúpna sila dôchodku klesne o 17,7 %," tvrdí IFP. Dôchodcovi s nadštandardne vysokou penziou sa tak prudko zníži životná úroveň. Aby dosiahol nemennú úroveň, musel by si to uvedomiť a začať šetriť už z prvých vyplácaných dôchodkov.
Ako upozorňuje IFP, v roku 2008 Ústavný súd SR rozhodol o neústavnosti spôsobu valorizácie dôchodkových dávok v roku 2005. Podľa tejto valorizácie sa dôchodky nad určitou sumou nevalorizovali vôbec. Dôchodky nad touto hranicou teda reálne stratili na kúpnej sile.
"Nechceme tým prejudikovať protiústavnosť valorizácie o pevnú sumu, z ekonomického pohľadu však možno pozorovať silnú podobnosť oboch týchto spôsobov valorizácie - v oboch prípadoch dochádza k poklesu reálnych disponibilných príjmov určitej skupiny selektívne vybraných dôchodcov," uvádza sa v komentári.
V súčasnosti sa dôchodky upravujú o percento, ktoré vzniká spriemerovaním medziročného rastu priemernej mzdy a medziročnej inflácie za prvý polrok predchádzajúceho roka. Vláda Ivety Radičovej pritom vlani v auguste schválila návrh, aby sa v rokoch 2013 až 2016 dôchodky zvyšovali o rovnakú pevnú sumu.
Tá mala závisieť od dôchodcovskej inflácie a priemerného starobného dôchodku. Od roku 2017 sa mali penzie upravovať smerom nahor podľa dôchodcovskej inflácie, teda percentuálne. Takýto vládny návrh však parlament pre predčasný pád vlády nestihol schváliť.