SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Lukáš: Na Slovensku sa dá čakať zásah do rovnej dane

Český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš hovorí o slovenskej ekonomike.

BRATISLAVA. Slovenskej ekonomike sa v rámci Európy stále darí relatívne dobre. Nová vláda by však mala predovšetkým povzbudiť domáci dopyt a tým postupne znižovať deficit verejných financií.

Verejné investície by potom mohli financovať prostriedky uložené v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

Povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš.

- Novú vládu, ktorú prezident vymenuje už o niekoľko dní, čaká náročná úloha, aby za necelé dva roky dokázala znížiť schodok verejných financií, na čo potrebuje približne 1,2 miliardy eur. Kde by mala hľadať túto sumu?

Skryť Vypnúť reklamu

"Treba vychádzať z toho, že na Slovensku bude dominovať jedna strana so sociálnodemokratickým zameraním. Ak vychádzame z tradície tohto politického smeru v rámci Európy, tak dominuje záujem hájiť pozície sociálne slabších občanov. Už od roku 2006 počas prvej vlády Roberta Fica sme pozorovali zvýšenie príjmov slabších sociálnych skupín. Na podobnú expanzívnu politiku je však v súčasnosti zúžený priestor. Celkovo v Európe momentálne dominujú reštriktívne ekonomické politiky. To znamená - škrtať výdavky za každú cenu. Čo prináša obmedzenie domáceho dopytu, pretože obyvateľstvo má nižšiu kúpnu silu. Ekonomika potom prichádza o jeden z impulzov, ktorý môže zvýšiť hospodársky rast. Napokon, vlani slovenskú ekonomiku potiahol predovšetkým export a nie domáci dopyt."

Skryť Vypnúť reklamu

- Hospodársky rast, ktorý je pre Slovensko odhadovaný a ktorý by mal byť nižší ako 3 percentá z hrubého domáceho produktu (HDP), však nebude stačiť na potrebné zníženie schodku. Bude musieť nová vláda urobiť opatrenia na strane príjmov? Zvýšiť dane?

"To sa vôbec nedá vylúčiť. No myslím si, že Slovensku by skôr pomohli impulzy, ktoré môžu posilniť hospodársky rast. Čiže neznižovať za každú cenu výdavky, ale cez ne povzbudiť domáci dopyt, tým aj zvýšiť hospodársky rast, ktorý súčasne posilní príjmy štátneho rozpočtu cez vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH)."

- Aký typ výdavkov máte na mysli? Napríklad do infraštruktúry?

"Presne tak. Napokon aj budúci premiér už spomínal, že výstavba diaľnic, či dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach budú patriť medzi vládne priority. Tieto štátne investície vytvoria pracovné miesta, ktoré zvýšia kúpnu silu v ekonomike. Takýto impulz prinesie viac príjmov ako výdavkov a tým docieli splnenie záväzku voči Európskej únii (EÚ), ktorým je znižovanie deficitu verejných financií o spomínanú sumu viac ako jednej miliardy eur."

Skryť Vypnúť reklamu

- To však nie sú opatrenia, ktorých účinok sa prejaví už za pár mesiacov. Z krátkodobého hľadiska sa tak asi nedá vylúčiť aj zvýšenie niektorých, napríklad spotrebných daní.

"To je pravda. Napríklad vyššia DPH by priniesla okamžitý efekt. Očakávam však, že zvýšenie daní nebude celoplošné. Nebude sa týkať širokej masy obyvateľstva, pretože to by negatívne ovplyvnilo domáci dopyt. Pozrite sa na Grécko. To je alarmujúci prípad. Hoci sa snaží plniť požiadavky EÚ a šetrí výdavky, hospodársky pokles je vysoký. Klesajú aj reálne príjmy a rastie nezamestnanosť. No dajú sa za takýchto podmienok reálne plniť zadané ciele znižovanie rozpočtového deficitu? Samozrejme, že nie."

- Na Slovensku je od roku 2004 rovná daň, ktorá v rámci Európy nemá veľa nasledovateľov. Myslíte si, že môže prejsť bez zmeny aj cez toto obdobie? Najmä ak badať trend zvyšovania progresivity zdanenia v neprospech lepšie zarábajúcich.

Skryť Vypnúť reklamu

"Dá sa očakávať aj zásah do rovnej dane s cieľom získať dodatočné príjmy do rozpočtu. Napokon z pohľadu vlády ide o legitímny cieľ."

- Je podľa vás rovná daň vhodným daňovým systémom počas obdobia krízy?

"V čase zavedenia rovnej dane sa na Slovensku začalo obdobie rýchleho hospodárskeho rastu. K jeho akcelerácii až na úroveň 10 percent HDP prispela aj rovná daň. Napokon, aj v súčasnosti platí, že Slovensko v porovnaní s Európou prežíva lepšie časy. Hospodársky rast malo vlani najvyšší v rámci eurozóny. Okrem toho Slovensko patrí k menšine krajín v rámci eurozóny, ktoré plnia jedno z dôležitých maastrichtských kritérií, a tým je úroveň verejného dlhu v pomere k HDP. Na Slovensku je ešte stále pomerne hlboko pod hranicou 60 percent. Tieto čísla potvrdzujú, že rovná daň je úžasný nástroj v období konjunktúry. Na druhej strane, ak by Slovensko pristúpilo na radikálnu zmenu daňového systému, kladiem si otázku, kedy v budúcnosti by mohlo mať opäť politickú vôľu zaviesť ju späť. Som presvedčený o tom, že o rovnej dani snívajú v mnohých európskych krajinách, no chýba im práve politická vôľa."

Skryť Vypnúť reklamu

- Spomínali ste verejný dlh na Slovensku, ktorý však v posledných rokoch rýchlo rastie. Parlament ešte vlani prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanú dlhovú brzdu. Je to dostatočná poistka proti zadlžovaniu?

"Myslím si, že áno. Vychádzam pritom aj z istej tradície nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Rozpočtová a finančná disciplína sa dodržiavala viac ako v iných porovnateľných krajinách. Mám na mysli napríklad Maďarsko alebo Poľsko. Preto vidím dlhovú brzdu ako dostatočný nástroj na udržanie verejných financií pod kontrolou. Nemám obavy o budúcnosť Slovenska z pohľadu finančnej stability."

- Ako hodnotíte v tejto súvislosti zámer, aby časť prostriedkov, ktoré sa akumulujú v rámci druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, podporilo slovenskú ekonomiku, tým, že by financovalo výstavbu diaľnic?

Skryť Vypnúť reklamu

"Pokiaľ nie je na penzijné fondy vyvíjaný nejaký tlak, politický alebo iný, v súvislosti s takýmto investičným rozhodnutím, tak prečo nie. Potom je už len otázka, koľko by dokázali prostredníctvom takejto investície zarobiť pre sporiteľov. Pokiaľ slovenská vláda ponúkne fondom zaujímavý výnos na svojich štátnych dlhopisoch, ktoré by financovali výstavbu diaľnic, nevidím dôvod, prečo by si ich nemali kúpiť. Navyše, ak vezmeme do úvahy stále veľmi solídnu finančnú situáciu Slovensku a povesť ako dlžníka, tak by to mohol byť celkom úspešný model."

- Nastupujúci slovenský premiér Robert Fico sa netají tým, že je etatista, čiže zástanca silného štátu. Počas jeho prvej vlády získalo Slovensko späť pod vlastnícku kontrolu prepravcu ropy Transpetrol. V súčasnosti sa údajne rokuje o zmene vlastníckych pomerov v inej energetickej firme SPP so zahraničnými spoluvlastníkmi. Mala by sa nová vláda pokúsiť získať späť aj túto strategickú firmu?

Skryť Vypnúť reklamu

"Nemám o tejto téme veľa informácií. Prvé, čo mi napadá, je, či by na takúto transakciu vôbec štát našiel dostatok financií."

- Ak by ich našiel?

"V čase, keď štát vlastnil všetky akcie SPP, tak to bol jeden z najväčších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu. Ak sa na to pozrieme čisto ekonomiky, kto by potom nechcel vlastniť takúto sliepku znášajúcu zlaté vajcia? V tomto prípade by nešlo o znárodnenie, najmä ak by sa podobná transakcia uskutočnila za veľmi transparentných podmienok pod dohľadom EÚ."

- Slovensko je stále jedinou krajinou, ktorá v rámci zoskupenia V4 má euro. Bolo zavedenie spoločnej meny správnym krokom?

"Slovensko malo smolu, že prijalo euro akurát v dobe, keď sa lámal chlieb a začínala sa ekonomická kríza. Politicky a ekonomicky však išlo o správne rozhodnutie. Napokon, Slovensko splnilo všetky maastrichtské kritériá. Začiatok krízy a najmä problémy s Gréckom i ďalšími krajinami spôsobili, že nebolo možné využiť všetky výhody spoločnej meny. Najväčším benefitom pre Slovensko bolo azda urýchlenie zahraničného obchodu a export je ťahúňom ekonomiky. Záväzok prijať euro si osvojili všetky krajiny V4, no len Slovensko dokázalo vďaka obdobiu ôsmich rokov silnej fiškálnej disciplíny tento cieľ aj splniť. V Českej republike aj neradi videli, že ich stále ešte mladší brat dosiahol niečo veľké skôr ako oni."

Skryť Vypnúť reklamu

- Čiže aj ľutujú, že nezaviedli euro?

"Kdeže, teraz sú šťastní, no v čase, keď ho prijalo Slovensko, ich to mrzelo."

- Prežije podľa vás euro? A zostane eurozóna v rovnakej podobe ako teraz, vrátane Grécka?

"Grécko malo opustiť eurozónu už pred dvoma rokmi. Stále by to znamenalo nižšie náklady, ako si to vyžiada teraz. Myslím si však, že eurozóna prežije, no pravdepodobne v modifikovanej podobe, očistenej o finančne málo disciplinované štáty. Rozhodujúce však bude, ako dopadnú útoky ratingových agentúr a devízových obchodníkov na Španielsko a Taliansko. To rozhodne celú hru."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  2. Škola môže vyzerať aj inak!
  3. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  4. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  5. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  6. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  10. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 271
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 277
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 816
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 041
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 669
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 378
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 917
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 515
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 497
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 415
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Osobnosti

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Česká republika
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Volkswagen Slovakia začal pripravovať testovanie zamestnancov vo vlastnej réžii

Štát umožnil firmám nad 4 000 zamestnancov, aby urobili testovanie vo vlastnej réžii.

Karosérie prichádzajú už nalakované z Mladej Boleslavi.

Nemecké ministerstvo financií pripravuje nové kompenzácie pre firmy

Merkelová aktuálne tlačí na to, aby sa v novembri zaviedli plošné karanténne opatrenia.

Nemecký minister financií Olaf Scholz.

Chovatelia pre celoplošné testovanie pripravujú záložné tímy

Jednou z možností je aj povolanie dôchodcov, bývalých poľnohospodárov, no alternatív je viac.

Ilustračné foto.

Eurokomisia navrhla pravidlá pro minimálnu mzdu v krajinách Európskej únie

Primeraná minimálna mzda môže podľa eurokomisie pomôcť znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Komisár EÚ pre obchod a podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.