Lukáš: Na Slovensku sa dá čakať zásah do rovnej dane

Český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš hovorí o slovenskej ekonomike.

BRATISLAVA. Slovenskej ekonomike sa v rámci Európy stále darí relatívne dobre. Nová vláda by však mala predovšetkým povzbudiť domáci dopyt a tým postupne znižovať deficit verejných financií.

Verejné investície by potom mohli financovať prostriedky uložené v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

Povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš.

- Novú vládu, ktorú prezident vymenuje už o niekoľko dní, čaká náročná úloha, aby za necelé dva roky dokázala znížiť schodok verejných financií, na čo potrebuje približne 1,2 miliardy eur. Kde by mala hľadať túto sumu?

"Treba vychádzať z toho, že na Slovensku bude dominovať jedna strana so sociálnodemokratickým zameraním. Ak vychádzame z tradície tohto politického smeru v rámci Európy, tak dominuje záujem hájiť pozície sociálne slabších občanov. Už od roku 2006 počas prvej vlády Roberta Fica sme pozorovali zvýšenie príjmov slabších sociálnych skupín. Na podobnú expanzívnu politiku je však v súčasnosti zúžený priestor. Celkovo v Európe momentálne dominujú reštriktívne ekonomické politiky. To znamená - škrtať výdavky za každú cenu. Čo prináša obmedzenie domáceho dopytu, pretože obyvateľstvo má nižšiu kúpnu silu. Ekonomika potom prichádza o jeden z impulzov, ktorý môže zvýšiť hospodársky rast. Napokon, vlani slovenskú ekonomiku potiahol predovšetkým export a nie domáci dopyt."

- Hospodársky rast, ktorý je pre Slovensko odhadovaný a ktorý by mal byť nižší ako 3 percentá z hrubého domáceho produktu (HDP), však nebude stačiť na potrebné zníženie schodku. Bude musieť nová vláda urobiť opatrenia na strane príjmov? Zvýšiť dane?

"To sa vôbec nedá vylúčiť. No myslím si, že Slovensku by skôr pomohli impulzy, ktoré môžu posilniť hospodársky rast. Čiže neznižovať za každú cenu výdavky, ale cez ne povzbudiť domáci dopyt, tým aj zvýšiť hospodársky rast, ktorý súčasne posilní príjmy štátneho rozpočtu cez vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH)."

- Aký typ výdavkov máte na mysli? Napríklad do infraštruktúry?

"Presne tak. Napokon aj budúci premiér už spomínal, že výstavba diaľnic, či dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach budú patriť medzi vládne priority. Tieto štátne investície vytvoria pracovné miesta, ktoré zvýšia kúpnu silu v ekonomike. Takýto impulz prinesie viac príjmov ako výdavkov a tým docieli splnenie záväzku voči Európskej únii (EÚ), ktorým je znižovanie deficitu verejných financií o spomínanú sumu viac ako jednej miliardy eur."

- To však nie sú opatrenia, ktorých účinok sa prejaví už za pár mesiacov. Z krátkodobého hľadiska sa tak asi nedá vylúčiť aj zvýšenie niektorých, napríklad spotrebných daní.

"To je pravda. Napríklad vyššia DPH by priniesla okamžitý efekt. Očakávam však, že zvýšenie daní nebude celoplošné. Nebude sa týkať širokej masy obyvateľstva, pretože to by negatívne ovplyvnilo domáci dopyt. Pozrite sa na Grécko. To je alarmujúci prípad. Hoci sa snaží plniť požiadavky EÚ a šetrí výdavky, hospodársky pokles je vysoký. Klesajú aj reálne príjmy a rastie nezamestnanosť. No dajú sa za takýchto podmienok reálne plniť zadané ciele znižovanie rozpočtového deficitu? Samozrejme, že nie."

- Na Slovensku je od roku 2004 rovná daň, ktorá v rámci Európy nemá veľa nasledovateľov. Myslíte si, že môže prejsť bez zmeny aj cez toto obdobie? Najmä ak badať trend zvyšovania progresivity zdanenia v neprospech lepšie zarábajúcich.

"Dá sa očakávať aj zásah do rovnej dane s cieľom získať dodatočné príjmy do rozpočtu. Napokon z pohľadu vlády ide o legitímny cieľ."

- Je podľa vás rovná daň vhodným daňovým systémom počas obdobia krízy?

"V čase zavedenia rovnej dane sa na Slovensku začalo obdobie rýchleho hospodárskeho rastu. K jeho akcelerácii až na úroveň 10 percent HDP prispela aj rovná daň. Napokon, aj v súčasnosti platí, že Slovensko v porovnaní s Európou prežíva lepšie časy. Hospodársky rast malo vlani najvyšší v rámci eurozóny. Okrem toho Slovensko patrí k menšine krajín v rámci eurozóny, ktoré plnia jedno z dôležitých maastrichtských kritérií, a tým je úroveň verejného dlhu v pomere k HDP. Na Slovensku je ešte stále pomerne hlboko pod hranicou 60 percent. Tieto čísla potvrdzujú, že rovná daň je úžasný nástroj v období konjunktúry. Na druhej strane, ak by Slovensko pristúpilo na radikálnu zmenu daňového systému, kladiem si otázku, kedy v budúcnosti by mohlo mať opäť politickú vôľu zaviesť ju späť. Som presvedčený o tom, že o rovnej dani snívajú v mnohých európskych krajinách, no chýba im práve politická vôľa."

- Spomínali ste verejný dlh na Slovensku, ktorý však v posledných rokoch rýchlo rastie. Parlament ešte vlani prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanú dlhovú brzdu. Je to dostatočná poistka proti zadlžovaniu?

"Myslím si, že áno. Vychádzam pritom aj z istej tradície nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Rozpočtová a finančná disciplína sa dodržiavala viac ako v iných porovnateľných krajinách. Mám na mysli napríklad Maďarsko alebo Poľsko. Preto vidím dlhovú brzdu ako dostatočný nástroj na udržanie verejných financií pod kontrolou. Nemám obavy o budúcnosť Slovenska z pohľadu finančnej stability."

- Ako hodnotíte v tejto súvislosti zámer, aby časť prostriedkov, ktoré sa akumulujú v rámci druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, podporilo slovenskú ekonomiku, tým, že by financovalo výstavbu diaľnic?

"Pokiaľ nie je na penzijné fondy vyvíjaný nejaký tlak, politický alebo iný, v súvislosti s takýmto investičným rozhodnutím, tak prečo nie. Potom je už len otázka, koľko by dokázali prostredníctvom takejto investície zarobiť pre sporiteľov. Pokiaľ slovenská vláda ponúkne fondom zaujímavý výnos na svojich štátnych dlhopisoch, ktoré by financovali výstavbu diaľnic, nevidím dôvod, prečo by si ich nemali kúpiť. Navyše, ak vezmeme do úvahy stále veľmi solídnu finančnú situáciu Slovensku a povesť ako dlžníka, tak by to mohol byť celkom úspešný model."

- Nastupujúci slovenský premiér Robert Fico sa netají tým, že je etatista, čiže zástanca silného štátu. Počas jeho prvej vlády získalo Slovensko späť pod vlastnícku kontrolu prepravcu ropy Transpetrol. V súčasnosti sa údajne rokuje o zmene vlastníckych pomerov v inej energetickej firme SPP so zahraničnými spoluvlastníkmi. Mala by sa nová vláda pokúsiť získať späť aj túto strategickú firmu?

"Nemám o tejto téme veľa informácií. Prvé, čo mi napadá, je, či by na takúto transakciu vôbec štát našiel dostatok financií."

- Ak by ich našiel?

"V čase, keď štát vlastnil všetky akcie SPP, tak to bol jeden z najväčších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu. Ak sa na to pozrieme čisto ekonomiky, kto by potom nechcel vlastniť takúto sliepku znášajúcu zlaté vajcia? V tomto prípade by nešlo o znárodnenie, najmä ak by sa podobná transakcia uskutočnila za veľmi transparentných podmienok pod dohľadom EÚ."

- Slovensko je stále jedinou krajinou, ktorá v rámci zoskupenia V4 má euro. Bolo zavedenie spoločnej meny správnym krokom?

"Slovensko malo smolu, že prijalo euro akurát v dobe, keď sa lámal chlieb a začínala sa ekonomická kríza. Politicky a ekonomicky však išlo o správne rozhodnutie. Napokon, Slovensko splnilo všetky maastrichtské kritériá. Začiatok krízy a najmä problémy s Gréckom i ďalšími krajinami spôsobili, že nebolo možné využiť všetky výhody spoločnej meny. Najväčším benefitom pre Slovensko bolo azda urýchlenie zahraničného obchodu a export je ťahúňom ekonomiky. Záväzok prijať euro si osvojili všetky krajiny V4, no len Slovensko dokázalo vďaka obdobiu ôsmich rokov silnej fiškálnej disciplíny tento cieľ aj splniť. V Českej republike aj neradi videli, že ich stále ešte mladší brat dosiahol niečo veľké skôr ako oni."

- Čiže aj ľutujú, že nezaviedli euro?

"Kdeže, teraz sú šťastní, no v čase, keď ho prijalo Slovensko, ich to mrzelo."

- Prežije podľa vás euro? A zostane eurozóna v rovnakej podobe ako teraz, vrátane Grécka?

"Grécko malo opustiť eurozónu už pred dvoma rokmi. Stále by to znamenalo nižšie náklady, ako si to vyžiada teraz. Myslím si však, že eurozóna prežije, no pravdepodobne v modifikovanej podobe, očistenej o finančne málo disciplinované štáty. Rozhodujúce však bude, ako dopadnú útoky ratingových agentúr a devízových obchodníkov na Španielsko a Taliansko. To rozhodne celú hru."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 750
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 991
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 228
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 360
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 339
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 913
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 621
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 556
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 462
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 862

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

KOMENTÁRE

Kde sme boli, keď sme ešte mohli zasiahnuť? A kde sme teraz

OSN varovala svet už v roku 2014.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

Neprehliadnite tiež

Holjenčíkovho nástupcu oslabia, vláda rozdelí funkcie

Nový predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví už nebude šéfom regulačnej rady.

Sberbank ruší kreditky aj niektoré účty. Chystá sa na spojenie s Primou?

Ľuďom prišiel list, že musia minuté peniaze z kreditky zaplatiť do dvoch mesiacov.

Prečo je pre ľudí dobré, že začali ceny opäť rásť?

Výška prídavkov a dávok by sa mala rozmraziť a ich suma by mala opäť začať rásť.

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop