Nové lieky na žltačku budú u nás preplácať poisťovne. Náklady na jednu liečbu môžu stúpnuť o 30-tisíc eur.
BRATISLAVA. Štát môže stáť liečba pacientov so žltačkou typu C od apríla viac ako doteraz, sťažujú sa poisťovne.
Za liečbu žltačky bežnej napríklad u drogovo závislých môžu poisťovne platiť viac z verejných peňazí pre rozhodnutie ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH).
Rozhodol sa sám
- Incivo od firmy Johnson & Johnson: zdravotná poisťovňa preplatí 9726 eur, pacient doplatí 10 eur.
- Victrelis od firmy MSD Idea: poisťovňa preplatí 3533 eur, pacient si doplatí 3,34 eura.
- Sú to nové lieky, Európska agentúra pre lieky (EMA) ich zaregistrovala v júli 2011.
- V čase rozhodovania ministra zdravotníctva bol jeden z liekov hradený iba v Británii a v Nemecku, druhý iba v Nórsku, Nemecku a vo Švédsku.
- Celý cyklus liečby jednéhopacienta so žltačkou typu C dnes stojí 17tisíc eur ,s týmito liekmi bude stáť 47tisíc eur. Zaradil totiž dva nové lieky na liečbu žltačky na zoznam tých, ktoré preplácajú poisťovne z verejných zdrojov. Na oba si priplácajú aj pacienti.
Uhliarik sa tak rozhodol napriek tomu, že mu to poradné orgány – kategorizačná komisia a rada, neodporučili. Zákon mu však umožňuje rozhodnúť sa aj bez ich súhlasu.
Poradné orgány označili nové lieky za vysoko nákladové pre nežiaduce účinky, dávkovanie či dĺžku liečby.
„K dispozícii sú iné porovnateľné lieky s nižšou nákladovosťou liečby,“ uviedla komisia v zamietavom stanovisku.
Bežne sa minister odporúčaním poradných orgánov riadi. Hovorkyňa Dôvery Monika Šimunová povedala, že sa len výnimočne rozhodne inak, ako mu odporučili.
Tento proces zaradenia nových liekov je mimoriadne neštandardný, povedal revízny farmaceut poisťovne Union Tomáš Tesař.
„S odporúčaním kategorizačnej rady som sa nestotožnil. V súlade so zákonom som rozhodol o zaradení oboch liekov, ktoré majú v porovnaní s dnešnou dostupnou liečbou omnoho vyššiu účinnosť,“ povedal Uhliarik.
Liečba bude drahšia
Minister tvrdí, že liečba novými liekmi sa bude týkať len niekoľkých desiatok pacientov, ktorí by nemali inú alternatívu iba transplantáciu pečene.
„Tieto lieky by sa pridávali k súčasnej liečbe všetkých našich pacientov,“ oponuje poisťovňa Dôvera.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je o účinkoch nových liekov taká presvedčená.
„Nie je možné posúdiť mieru pridanej hodnoty liekov oproti v súčasnosti odporúčaným postupom,“ tvrdí jej hovorkyňa Dana Gašparíková.
Poisťovne sa zhodli, že po zaradení nových liekov bude liečba jedného pacienta stáť 47-tisíc eur. Dnes je to 17-tisíc.
Poisťovňa Union počíta, že z verejných peňazí pôjde o päť miliónov eur ročne viac.
Dva schválené lieky sú úplne nové, Európska agentúra pre lieky (EMA) ich zaregistrovala len vlani v júli. V čase, keď minister rozhodoval, ich nepreplácali v žiadnom štáte V4, tvrdia poisťovne.
Nič za to vraj nedostal
Uhliarik aj firma, ktorá vyrába jeden z liekov, odmietli, žeby za jeho zaradením bola nejaká odmena.
„Nežartujte, ak farmaceutické firmy niekoho nemajú rady, som to ja,“ reagoval na možné podozrenia Uhliarik, s tým že nariadil zníženie liekov na druhú najnižšiu cenu v únii.
„Neponúkli sme žiadne peňažné alebo nepeňažné benefity. Takýto postup by bol v rozpore so zásadami našej spoločnosti,“ povedal Miroslav Dedík z firmy Merck Sharp & Dohme (MSD), ktorej liek minister zaradil medzi uhrádzané.
Reakcia ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika
Denník SME dostal tento týždeň od ministerstva zdravotníctva odpoveď, v ktorej bolo napísané, že minister zdravotníctva rozhodol o zaradení dvoch liekov na liečenie žltačky typu C do kategorizačného zoznamu, (teda, že ich budú preplácať poisťovne) na základe požiadavky hlavných odborníkov MZ SR na klinickú farmakológiu a tiež infektológiu a na základe záverov odbornej konferencie Manažment hepatitídy C, ktorá žiadala o zaradenie spomínaných dvoch liekov.
Pre redaktorku tohto denníka Veroniku Folentovú tieto slová znamenajú, že minister zdravotníctva sa rozhodol sám a pre istotu sa spýtala, či za svoje rozhodnutie nedostal úplatok.
Je nepatričné špekulovať, či redaktorku k vynechaniu týchto informácií viedlo nepochopenie celej problematiky, alebo ruka človeka, ktorá chráni zisky poisťovní.
Odborné argumenty najväčších špecialistov na problematiku žltačky typu C redaktorku nezaujímali.
Priestor na vyjadrenie dostali len zdravotné poisťovne, ktorým sa nepáči, že budú musieť za veľa peňazí zachraňovať svojim poistencom život. To bol totiž hlavný argument zástupcov poisťovní v kategorizačnej komisii, ktorá mi, ako poradný orgán, neodporučila zaradiť lieky do kategorizačného zoznamu. Vzhľadom na to, že ide o mimoriadne špecifickú problematiku, som sa tak, ako aj v iných prípadoch, obrátil na špičkových odborníkov na Slovensku. Na základe konzultácií s nimi som sa s odporúčaním môjho poradného orgánu nestotožnil. Urobil som to mnoho krát a urobili to určite aj mnohí ministri predo mnou.
V odpovedi, ktorú denník dostal, bolo tiež napísané, že hradená liečba sa môže indikovať len pri chronickej hepatitíde typu C genotypu 1 dospelým pacientom, u ktorých predchádzajúca liečba zlyhala. Liečba sa preto vzhľadom na prísnu indikáciu bude týkať len niekoľkých desiatok pacientov, ktorí by inak nemali inú alternatívu, iba transplantáciu pečene.
Čo by denník SME napísal, ak by o mesiac zomreli traja ľudia, ktorým sa dal zachrániť život len liekmi, ktoré poisťovne nepreplácajú a pacienti na ne nemali peniaze? Obstál by som, ak by som argumentoval, že lieky sú príliš drahé a poisťovne ich nechceli uhrádzať?
Mimochodom, obidve súkromné zdravotné poisťovne sú od 1.12.2011 legitímnymi účastníkmi kategorizačného procesu a do dnešného dňa ani jedna z nich nepodala žiaden návrh ani podnet na zefektívnenie liekovej politiky. Kde je ich spoluzodpovednosť za verejné poistné, ktoré od poistencov dostávajú?
O akej morálke a zodpovednosti by sme hovorili, ak v dnešnej dobe, kedy sú dostupné oveľa účinnejšie a modernejšie lieky, by sme pacientom ponúkli menej účinnú a oveľa nákladnejšiu liečbu?
Článok už v úvode navádza, že ide o chorobu, ktorú majú bežne drogovo závislí. Žltačka typu C je mimoriadne nákazlivá, nakaziť sa ňou dalo aj transfúziou a krvnými derivátmi podanými pred rokom 1992, ohrození sú tiež ľudia, ktorí si nechali urobiť tetovanie, piercing, akupunktúru či zubné ošetrenie za nedostatočne sterilných podmienok. Je 1000 krát infekčnejšia ako vírus HIV. Riziko hrozí u 2 % tiež zdravotníckym pracovníkom po poranení napríklad injekčnou striekačkou, ktorú použili u infikovaného pacienta...
Pani redaktorka Folentová, stačilo sa porozprávať s odborníkmi.
Ivan Uhliarik
Minister zdravotníctva
