BRATISLAVA. Chýba vám 50 eur pred výplatou? Stačí poslať SMS správu a peniaze vám pošleme na účet v priebehu niekoľkých minút. Aj takto sa snažia firmy, ktoré nepatria ani medzi banky, ani medzi nebankové inštitúcie, zaujať nových klientov.
Radšej nikdy neskúšať
Pôžičky SMS formou majú úspech hlavne u ľudí, ktorí sú vo finančnej tiesni. Na krku majú zvyčajne exekútorov a dlhy, ktorých sa chcú zbaviť za akúkoľvek cenu. Lákavá je aj predstava, že peniaze získajú bez osobného stretnutia, zdĺhavého overovania príjmov a firmy dokonca nehľadia ani do registra dlžníkov.
Za svoju „ústretovosť“ však žiadajú úroky a sankčné poplatky, ktoré hraničia s úžerou. „Spoločnosť nevyhodnotí finančnú situáciu klienta. Riziko premieta do vysokých úrokov, čím na pôžičke klient neúmerne prepláca,“ tvrdí Maroš Ovčarik z portálu Finančná hitparáda.
Jednou z firiem, ktorá SMS pôžičky poskytuje, je aj Ferratum Slovakia. Jej konateľmi sú občania Fínska a Česka, ale k ich kontaktu sme sa nedopátrali. Jediný je na operátorku, ktorá poskytuje základné informácie o pôžičkách.
„Ak si chcete požičať 50 eur na 15 dní, zaplatíte nám 12,50 eura,“ tvrdí do telefónu. Za dva týždne finančnej výpomoci si tak veriteľ účtuje 25 percent z úveru.
Na webstránke sme nenašli ani zmienku o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), teda celkových nákladov spojených s pôžičkou. Výpočtom sme dospeli k percentu 22 710.
Ak klient nestíha úver splatiť, môže požiadať o odklad na ďalších 15 dní opäť formou SMS. Môže tak urobiť trikrát, zakaždým však musí zaplatiť osem eur. Operátorka sa netají, že následne nastupuje exekútor. „Ale dá sa s nimi dohodnúť. Myslím, že v tom nie je problém,“ dodáva.
Zmluvné podmienky sú zmesou zložitých súvetí a rôznorodých poplatkov, sank〜cií a úrokov. Podrobným čítaním sa dá zistiť, že okrem poplatku osem eur môže veriteľ žiadať aj sankčný úrok vo výške deväť percent z dlžnej sumy.
Ak predĺženie splatnosti úveru klient neoznámil veriteľovi ani SMS správou, ten môže vyrubiť pokutu vo výške 18,5 percenta z dlžnej sumy ako porušenie zmluvy.
Pochybné firmy
Úvery cez SMS sa dajú získať napríklad aj cez SmsCredits.sk. Skrýva sa za ňou firma River Euro so sídlom v Žiline. V predmete činnosti má pritom služby v lesníctve a poľovníctve, reklamné, čistiace či upratovacie služby.
Vlastníkom firmy je skupina Viva Finance Limited pôvodom z Nigérie.
Pri 15dňovom úvere 50 eur žiada naspäť 8,55 eura, teda asi 17 percent. Aj tu má klient možnosť predĺžiť si splatnosť o ďalších 15 dní. Môže tak urobiť počas troch mesiacov. Zakaždým však musí zaplatiť úrok.
Podmienky sú viditeľne v neprospech dlžníka. Firma je napríklad oprávnená dlžníkovi zamietnuť ďalšie predlžovanie pôžičky bez zdôvodnenia a žiadať okamžité vyplatenie dlžnej sumy. Poskytovateľ tiež nenesie žiadnu zodpovednosť za straty, ak preruší prevádzku.
Podmienky takýchto firiem sa nepozdávajú ani právnikovi. „Zdá sa mi, že to skutočne zaváňa úžerou,“ tvrdí právnik Juraj Bizoň. Rozhodnúť o tom, či ide o úžeru, však môže len príslušný orgán činný v trestnom konaní, na ktorý sa obráti nespokojný klient.
Zákony na ochranu spotrebiteľa sú slabé
Európska únia nám už roky vyčíta chýbajúce zákony na lepšiu ochranu dlžníkov nebankoviek.
BRATISLAVA. Okrem firiem poskytujúcich SMS pôžičky majú ľudia na Slovensku problém aj s klasickými nebankovými spoločnosťami.
Chýbajúcu legislatívu, ktorá by zabezpečila väčšiu ochranu ich dlžníkov, nám vyčítala Európska komisia už pred dvoma rokmi.
Nepáčili sa jej vysoké úroky a rýchly postup pôžičkových firiem pri exekúciách majetku dlžníkov. Vláda následne poslala zdôvodnenie, ale to Bruselu nestačilo.
Pôvodný list Európskej komisie poukázal na praktiky spoločnosti Pohotovosť. Tá podľa Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa žiadala vyše 90-percentný úrok z omeškania a vedie u nás stovky exekúcií.
Spoločnosť už preverovala aj komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá pôsobí pri ministerstve spravodlivosti. Hovorca rezortu Peter Bubla potvrdil, že komisia podala podnet združeniam na ochranu spotrebiteľa s tým, že existujú dôvody na podanie žaloby voči Pohotovosti.
Komisia okrem toho preverovala za posledné dva roky stovky sťažností. Z analýzy komisie vyplýva, že niektoré nebankovky neprávom uplatnili záložné právo na byt či inú nehnuteľnosť. Postupovali v snahe nie pomôcť klientovi a dohodnúť sa s ním, ale s cieľom pripraviť ho o strechu nad hlavou.
Medzi porušeniami bola aj chýbajúca ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá umožňuje porovnávať náklady pôžičiek. Pri jej neuvedení sa podľa zákona berie pôžička ako bezúročná, teda klient by mal potom splácať úver bez poplatkov a úrokov.
Bežnou praxou sú aj dodatočné poplatky po splatení poslednej splátky bez toho, aby boli uvedené v zmluve.
Zmluvy s nebankovkami preveruje aj Slovenská obchodná inšpekcia. Minulý rok neprešlo kontrolou až 80 percent z nich.
Jozef Tvardzík, Adam Valček
