BRATISLAVA. Zvyšovanie miezd môže ohroziť chod veľkých štátnych nemocníc či ústavov. Ak nedostanú viac peňazí od zdravotných poisťovní, nebudú mať z čoho platiť energie, lieky či odvody do Sociálnej poisťovne. Peniaze z poisťovní sú ich najväčším a často aj jediným príjmom.
- Univerzitné nemocnice v Košiciach, Martine, Bratislave,
- Detské fakultné nemocnice v Košiciach, Bratislave, Banskej Bystrici,
- Fakultné nemocnice v Nitre, Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne, Prešove, Nových Zámkoch,
- Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku,
- Nemocnica Košice – Šaca– 1. súkromná nemocnica,
- NRC Kováčová,
- Národný ústav vo Vyšných Hágoch.
Zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v Asociácii fakultných nemocníc, by mali v apríli a júli zvýšiť mzdy všetkým zdravotníckym pracovníkom o päť percent. Prikazuje im to kolektívna zmluva.
Platy lekárov by mali zvýšiť platy o 40 či 60 eur mesačne, podľa atestácie. Okrem toho však majú nemocnice zvyšovať platy lekárom a sestrám podľa zákonov, ktoré schválili poslanci.
Dlhy sa môžu zvýšiť
„Rozhodnutie rozhodcu o kolektívnej zmluve považujem za absurdné a nekompetentné,“ povedal riaditeľ Národného ústavu vo Vyšných Hágoch Jozef Poráč. Dodal, že bez zvýšenia výnosov je to likvidačné.
Na zvýšenie miezd podľa kolektívnej zmluvy potrebuje tento ústav asi 100tisíc eur mesačne. Aby ho dokázal zabezpečiť, poisťovne by museli o osminu zvýšiť zdroje, ktoré dnes dostáva.
Ústav vo Vyšných Hágoch hospodári so ziskom. To bude podľa Poráča pokračovať až do 1. apríla, keď bude musieť vyplatiť vyššie mzdy.
Viaceré nemocnice otvorene hovoria, že keď budú musieť platiť vyššie platy, neostane im na lieky či na teplo. „Zdravotnú starostlivosť budeme schopní poskytovať dovtedy, kým nás budú dodávatelia ochotní úverovať,“ povedala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje.
Koncom januára táto nemocnica dlhovala 26 miliónov eur, najviac za lieky a pomôcky.
Zvýšenia dlhu sa bojí aj Detská fakultná nemocnica v Bratislave. „Už dnes prednostne uhrádzame faktúry za lieky, krv, zdravotnícky materiál a mzdy,“ vraví jej hovorkyňa Dana Kamenická. Na zvýšenie o päť percent potrebujú asi 51tisíc eur mesačne.
Nemocnice stále tvoria dlhy, aj keď ich štát vlani na jeseň sumou 300 miliónov eur oddlžil. Od druhej Dzurindovej vlády sa už do nemocníc naliala viac ako miliarda eur.
Aj poisťovne, ktoré mali vlani zisk 24 miliónov eur, tvrdia, že nemajú na vyššie mzdy dosť peňazí, lebo nedostanú viac ako vlani. „Ďalšie zvýšenie je možné, ak sa dofinancuje systém, napríklad zvýšením platby za poistencov štátu,“ tvrdí ZP Union.
Boja sa aj malé
O kolektívnej zmluve sa s odborármi sporí aj asociácia nemocníc, ktorá zastupuje menšie nemocnice. Nevedia sa na nej dohodnúť od roku 2010.
Ak by zmluva, o ktorej má rozhodnúť rozhodca, ako v prípade štátnych nemocníc, priniesla rast miezd o päť percent, malé nemocnice by nevedeli poskytovať zdravotnú starostlivosť. Tvrdí to šéf asociácie Marián Petko. „Nemali by žiadne prostriedky na nákup liekov či materiálu,“ povedal.
