BRATISLAVA. Ostro sledovaný údaj, ktorým je deficit verejných financií, dosiahol vlani na Slovensku päť percent HDP. Tak to budú zrejme vidieť investori, ak sa pozrú na štatistiky Eurostatu.
Ak sa od toho odrátajú dlhy nemocníc a železníc vytvorené v rokoch 2008 až 2010, ktoré tam vtedy zarátané neboli, deficit sa za rok znížil zhruba z ôsmich percent na 4,1 percenta HDP. Lepšie napríklad hospodárili samosprávy. Tvrdí to štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Rozhodne oficiálny údaj
Aj to vytvára predpoklad na nižší deficit v tomto roku, než s akým počíta rozpočet. Ak by ho nová vláda nemenila, deficit by podľa Tvarošku dosiahol asi 4,4 percenta namiesto plánovaných 4,6 percenta.
„Bola by to dobrá správa, keby to bola pravda,“ spochybnil čísla poslanec Smeru a zrejme budúci minister financií Peter Kažimír. Riziko vidí napríklad v tom, že finančná správa nefunguje, preto očakáva pokles výberu niektorých daní.
Rizikom sú podľa neho aj nepokryté rozpočtové nároky vo viacerých rezortoch. „Napríklad v zdravotníctve na vyššie platy lekárov a zdravotných sestier, ďalej v hospodárstve na investičné stimuly pre rôzne firmy,“ vymenoval Kažimír.
Tvaroška tvrdí, že rozpočet počíta s rezervou na zdravotníctvo vo výške sto miliónov eur. Túto sumu môže budúca vláda použiť podľa neho bez toho, aby to zdvihlo deficit.
V rozpočte je aj 200 miliónov eur pre železnice na výkony vo verejnom záujme. To má zabrániť tomu, aby tvorili ďalšie dlhy.
Tvaroška nepredpokladá, že by sa problémy daňového systému významnejšie prejavili na príjmoch štátneho rozpočtu.
Čo sa sleduje
Keďže Slovensko je odkázané na pôžičky od investorov, aby mohlo splácať staré dlhy, aj rýchlosť, akou znižujeme deficit, ovplyvňuje, za aký úrok nám požičajú peniaze.
Finančné trhy podľa šéfa agenúry pre správu nášho dlhu Daniela Bytčánka vzali napríklad negatívne to, keď sme pred koncom roka ustúpili z ambície znížiť deficit v tomto roku na 3,8 percenta. Radičovej vláda po vyslovení nedôvery predložila rozpočet s deficitom 4,6 percenta.
„Cítili sme to na financovaní štátneho dlhu,“ povedal Bytčánek.
V pondelok máme ďalšie dve aukcie dlhopisov. Bytčánek nečaká žiadny problém. „Programové vyhlásenie vlády ukáže, ktorým smerom sa pohnú úrokové rozpätia na našich dlhopisoch,“ povedal.
Slovensko sa zaviazalo, že na budúci rok zníži deficit na 2,9 percenta, na čo musí vláda podľa posledných prepočtov rezortu financií nájsť 1,2 miliardy eur.
Poslanec Smeru Ján Počiatek už povedal, že na výdavkoch by vedeli ušetriť približne tretinu z tejto sumy. Zostáva asi 800 miliónov eur. Predseda Smeru Robert Fico už avizoval, že chcú viac zdaniť lepšie zarábajúcich a firmy s vysokými ziskami.
„Pre zahraničných pozorovateľov nebude ani tak dôležité, či nová vláda bude zdaňovať banky alebo bohatých, ale to, či tieto kroky zastavia nárast dlhu k HDP,“ povedal David Marek, hlavný ekonóm Patria Finance.
Krajiny typu Slovenska podľa neho musia mať ambíciu znížiť deficit aspoň pod jedno percento, ak nie úplne vyrovnať verejné financie, aby zadlžovanie zastavili úplne.
Tvaroška: Deficit je nižší, ako sa čakalo
Štátny tajomník ministerstva financií VLADIMÍR TVAROŠKA tvrdí, že odchádzajúca vláda znížila fiškálny deficit viac, ako bol plán.
Máme už potvrdený deficit za minulý rok?
„Áno, v zásade máme jasné čísla za minulý rok. Keď neberieme do úvahy vplyv zadlžovania nemocníc a železníc v predchádzajúcich rokoch, deficit sa znížil z 8,1 na 4,1 percenta HDP. Ak tam pridáme zadlžovanie, ktoré sa udialo v rokoch 2008 až 2010 a tieto dlhy započítame do roku 2011, deficit dosiahne asi päť percent HDP.“
Investori však budú vidieť tých päť percent. Môže to ovplyvniť cenu, za ktorú si požičiavame na trhoch?
„Aj tých päť percent je lepšie číslo, ako všetci očakávali. Doteraz sa hovorilo skôr o 5,5 percenta.“
Rozpočet na tento rok je nastavený na deficit 4,6 percenta HDP. Ak by nová vláda neurobila žiadne iné opatrenia, je reálne, že taký zostane, alebo bude iný?
„Ak by sa nová vláda rozpočtu nedotýkala, skutočný deficit by bol nižší ako plánovaných 4,6 percenta.“
O koľko?
„Nemáme ešte dokončenú aktuálnu makro prognózu. Je však evidentné, že tie čísla budú o niečo lepšie, ako boli v posledných prognózach ministerstva financií. Vieme tiež, že budeme napríklad platiť menej do rozpočtu Európskej únie a lepšie sa vyvíjajú aj niektoré rozpočtové položky.“
Neobávate sa však toho, že nefunkčnosť informačného systému daňovej správy sa podpíše pod nižšie daňové príjmy?
„Takéto výrazné negatíva to mať nebude. Áno, faktom je, že štát bude musieť platiť niektoré sankcie. Pred niekoľkými týždňami bola veľká mediálna debata o tom, aké budú straty na DPH, na tom, že štát nestíha platiť nadmerné odpočty. Je to 30-tisíc eur. Áno, je to veľa peňazí, je to škoda, ale pri miliardách, ktoré sú v štátnom rozpočte, to nijako výrazne nezakýva štátnymi príjmami.“
Koľko peňazí musí nová vláda nájsť, aby sme na budúci rok dostali deficit pod tri percentá HDP?
„V súčasnosti dokončujeme prípravu východísk rozpočtu na roky 2013 až 2015. To je, samozrejme, technokratický podklad, od ktorého sa bude odvíjať samotná tvorba rozpočtu. Východiská ukazujú, že bude potrebné získať opatreniami asi 1,2 miliardy eur na to, aby sme mali deficit na budúci rok 2,9 percenta HDP. Ak vláda bude chcieť financovať niektoré priority, napríklad zvyšovanie platov, tak bude musieť získať viac.“
(of)
