BRATISLAVA. Na desaťročnej investícii do bratislavského Paroplynového cyklu (PPC) by mala skupina Penta zarobiť asi 113 miliónov eur.
Keď sa k dividendám pripočítajú aj ďalšie výnosy paroplynu a jeho zostatková hodnota, malo by ísť o 263 miliónov eur, čiže asi 7,9 miliardy korún.
Výhodnosť nebola istá
Skupina to vyčíslila v analýze, ktorú zverejnila v reakcii na vyhlásenie ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH). Ten v pondelok povedal, že skupina Penta zarobí na paroplyne 15 miliárd korún za dekádu.
Zdrojom zisku má byť podľa Lipšica zmluva, ktorou sa v roku 1999 Slovenské elektrárne zaviazali od paroplynu odoberať elektrickú energiu za ceny vyššie ako trhové.
„Jej výhodnosť či nevýhodnosť sa od začiatku odvíja hlavne od vývoja cien plynu a elektrickej energie na svetových trhoch,“ píše sa v analýze Penty.
Skupina argumentuje napríklad tým, že v rokoch 1999 a 2002 na zmluve elektrárne zarobili asi 1,5 miliardy korún a jej nevýhodnosť začali namietať až v roku 2003.
O zmluve vraj vedeli všetci
PPC získala v roku 2004 skupina Penta, no o podnik sa uchádzalo ďalších päť firiem. Penta zaň dala dve miliardy korún, hoci podľa Lipšica mal podnik niekoľkonásobne vyššiu hodnotu.
„Ostatní uchádzači nemuseli vedieť, že privatizér získava zmluvu, ktorá mu garantuje obrovský zisk,“ reagoval Lipšic na otázku, prečo ostatní investori nedali lepšiu ponuku ako skupina Penta.
Skupina toto tvrdenie spochybňuje, poukazuje pritom na neúspešný pokus predať PPC v roku 2002, keď sa oň uchádzalo viac ako osem uchádzačov.
Americké energetické koncerny El Paso a AES za paroplyn ponúkli zhodne asi 1,2 miliardy korún. Všetci záujemcovia v tom čase získali informačné memorandum, kde sa o zmluve s elektrárňami písalo.
„Už v roku 1999 tak mal prakticky celý energetický trh uvedené zmluvy k dispozícii v rámci informačného memoranda,“ tvrdí Penta.
Kontrakt závislý od súdu
Privatizačný poradca, ktorým bola Bank of America, vtedy odhadol, že štát by mohol za paroplyn získať jednu až 3,3 miliardy korún. Analýza pritom počítala so zmluvou, ktorá je podľa Lipšica výhodná pre privatizéra.
Zmluva s elektrárňami bola podľa Penty riziko aj preto, že jej účinnosť je nadviazaná na kontrakt s Bratislavskou teplárenskou. O ňom napríklad doteraz rozhoduje súd.
„Ak by bola zmluva s teplárňou vyhlásená za neplatnú, malo by to priamy dosah aj na účinnosť kontraktu s elektrárňami,“ dodal hovorca Penty Martin Danko.
