Článok pokračuje pod video reklamou
Ministerstvo financií sa obáva, že konzultantské firmy si za pomoc pri čerpaní eurofondov na životné prostredie žiadajú priveľa.
BRATISLAVA. Mestá a obce, ktoré budujú za eurofondy environmentálne projekty, sa už mesiace zadlžujú.
Ministerstvo životného prostredia im totiž zadržiava časť platieb na manažment projektov.
„Celý projekt bežal bez problémov. Začiatkom októbra sme požiadali ministerstvo o záverečnú platbu a zrazu nám oznámili, že nám ju nemôžu preplatiť,“ opisuje situáciu starosta obce Oslany František Szalay.
Za európske peniaze obec kúpila multifunkčné auto na čistenie prašných ciest. Únia naň postupne prispela sumou 356-tisíc eur.
Poslednú platbu vo výške 38-tisíc eur však obec dodnes nedostala a musela na splatenie dlhu čerpať úver.
Ešte horšie je na tom menšia obec Pataš, ktorej necelých 30-tisíc eur zo záverečnej platby chýba v rozpočte už od leta.
„Rekultiváciu skládky odpadov sme skončili v júli, no posledné peniaze sme dodnes nevideli. Museli sme si zobrať pôžičku, aby sme túto sumu, ktorá predstavuje dvadsať percent nášho rozpočtu, nejako vykryli,“ hovorí starosta obce Ľudovít Kiss.
Benevolentné pravidlá
V podobnej situácii sú všetky samosprávy, ktoré v záverečných platbách žiadali preplatiť aj peniaze za externý projektový manažment.
Ten obciam pri čerpaní eurofondov bežne zabezpečujú súkromné poradenské firmy, ktoré vybavujú s úradmi všetku administratívu vrátane niekoľkoročných kontrol využitia peňazí.
„Kontrola ministerstva financií vzniesla pochybnosti o oprávnenosti výšky nákladov za externý manažment. Na ich žiadosť preto dočasne nezaraďujeme tento typ výdavkov do žiadostí o platbu,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková. Koľkých obcí sa to týka, nepovedala.
Hovorca ministerstva financií Martin Jaroš potvrdil, že pri kontrolách projektov v rezorte životného prostredia „nebolo získané primerané uistenie o overovaní hospodárnosti výdavkov za služby externého projektového manažmentu“.
Ak by sa pochybnosti preukázali, únia by peniaze žiadala vrátiť a náklady by znášal štátny rozpočet.
Ministerstvo životného prostredia preto postupne výdavky všetkých projektov preveruje.
„Chceme tak predchádzať nezrovnalostiam v deklarovaných výdavkoch a vzniku neoprávnených výdavkov, ak by sa toto podozrenie potvrdilo.“
Odsun na neurčito
Miroslav Švec, spolumajiteľ poradenskej firmy Premier Consulting, si myslí, že chybu spravilo ministerstvo, keď nestanovilo limit na výdavky na externý manažment.
Tie sa obvykle vyplácajú v percentách z hodnoty projektu a pri iných operačných programoch sa zväčša pohybujú od dvoch do piatich percent.
„Ministerstvo životného prostredia si však takéto pravidlá dopredu nestanovilo a niektoré poradenské firmy to zrejme zneužili,“ mieni.
Prijímateľom, ktorým ministerstvo dokáže pri obstarávaní manažmentu pochybenia, časť peňazí nepreplatí. Tí by ich však mohli vymáhať súdne, keďže tieto výdavky mali schválené v zmluvách.
Kedy začne ministerstvo peniaze opäť preplácať a koľkým prijímateľom na ne napokon siahne, Hudáková zatiaľ nevie.
„Prijímatelia si budú môcť nárokovať tieto výdavky po doriešení problematiky. Spolu s ministerstvom financií intenzívne pracujeme na vyriešení problému,“ napísala.
