BRATISLAVA. Kríza v Európe, spomalenie dynamiky rastu susedných krajín a stagnujúca exportná sila. To sú hlavné dôvody, ktoré sa podpísali pod pochmúrne vyhliadky zástcupcov 75 slovenských firiem na tento rok.
Vyplýva to z prieskumu audítorskej firmy Deloitte, ktorý oslovil finančných riaditeľov zo Slovenska, Chorvátska, Česka, Poľska, Maďarska a Rumunska.
Škrtať sa bude všade
Pre firmy je prioritou stabilizácia svojho postavenia na trhu. Dosiahnuť ju plánujú škrtaním nákladov. „Budú vyjednávať s dodávateľmi nižšie ceny a šetriť na správe a réžii firmy. Želané výsledky však nedosiahnu,“ tvrdí Branislav Zlatý, manažér finančného poradenstva Deloitte.
Manažéri by sa podľa neho mali zamerať na inovácie a vývoj nových produktov. To považuje za jediné spôsoby, ktorými si môžu udržať a zvyšovať svoje marže.
- zákon o kolektívnom vyjednávaní,
- povinnosť platiť náhradu mzdy pri prvých desiatich dňoch pracovnej neschopnosti,
- zákon o spotrebnej dani z energií,
- finančné náročné a prácne vykazovanie dodržiavania zákonov o BOZP, PO a životnom prostredí,
- daň z mobilných frekvencií pridelených na akýkoľvek účel v prípade, že užívacie právo bolo zaplatené,
- daň z certifikatov na emisie CO2.
Zdroj: Deloitte Slovensk
Spoločnosti sa budú snažiť zvýšiť aj hotovosť. Chcú ju v neistých časoch použiť ako železnú rezervu a chrániť sa pred tlakmi krízy. „Dokonca uvažujú, v akej mene budú držať hotovosť a v akej konkrétnej banke,“ tvrdí Zlatý.
Najnižšiu prioritu majú pre firmy nové investície. Ich návratnosť je totiž dlhodobá a znamená pre ne vyššie riziko.
„Nechcú sa púšťať do veľkých projektov. Ale na druhej strane kríza vyvoláva aj príležitosti,“ tvrdí Jozef Hýbl, manažér audítorských služieb v Deloitte.
Stredoeurópske firmy môžu nájsť príležitosť pri privatizácii v zadlžených krajinách, napríklad v Grécku. Potenciál na investície je aj vo finančnom sektore. Banky musia do leta splniť prísnejšie kapitálové požiadavky, preto rozpredávajú aktíva.
Dlhy nebudú problém?
Svojej platobnej neschopnosti sa firmy neobávajú. Až 80 percent finančných riaditeľov tvrdí, že nebudú mať problém so splácaním dlhov.
Súvisí to s nízkymi sadzbami pri úveroch od bánk a prísľubmi Európskej centrálnej banky, že historicky najnižšie úroky ešte niekoľko rokov ponechá.
„Platí to samozrejme pre lídrov trhu. Horšie podmienky majú v bankách malé a stredné podniky,“ tvrdí Zlatý.
Tretina finančných riaditeľov považuje predčasné voľby pre ich podnikanie za bezvýznamné. Sústreďujú sa na tlmenie dosahov krízy.