Guvernér Českej národnej banky: Ďalšia pôžička Grékom stačiť nebude

Guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer hovorí, že ak Európa nechce pomôcť Grécku z európskych peňazí, malo by radšej odísť z eurozóny.

Miroslav Singer (43) sa v roku 2005 stal viceguvernérom Českej národnej banky a od júla 2010 aj jej guvernérom. V rokoch 1995 až 2001 pracoval na rôznych pozíciách vo finančnej a priemyselnej skupine Expandia. Potom nastúpil do spoločnosti Pricewaterh(Zdroj: MF DNES - MICHAL SVÁČEK)

Pred pár rokmi ste povedali, že si neviete zvyknúť na veľkorysé priestory v Českej národnej banke. Zvykli ste si už?

„Myslím si, že nie úplne. Ten architektonický duch z konca 30. rokov je pre normálny život trochu zložitý. Všetko je až príliš veľké. Na tú architektúru sa zvyká ťažko.“

Vás si do Českej národnej banky vybral pred šiestimi rokmi prezident Václav Klaus, vtedy ešte na pozíciu viceguvernéra. Určite zavážili vaše odborné znalosti, ale zrejme aj podobný svetonázor. Mýlim sa?

„S pánom prezidentom sme sa zase tak často nestretávali, ale svet je malý a vidíme, kto čo robí. Určite sme sa poznali, v rokoch pred vymenovaním sme sa stretli niekoľkokrát na prednáškach. Ale ja si pod svetonázorom predstavujem niečo viac ako prednášku o príčine prepadu tej či onej ekonomiky. Musím preto povedať, že poznám svetonázor pána prezidenta, ale nemyslím si, že on zase tak do hĺbky pozná ten môj.“

Podľa vašich názorov sa zdáte skôr euroskeptikom. Ak je to tak, boli ste ním od začiatku alebo vás o tom presvedčil vývoj v posledných rokoch?

„Ja to škatuľkovanie nemám veľmi rád. Oveľa radšej hovorím o realite. Priznám sa, že v čase, keď som šiel do centrálnej banky, som žiadny silný názor na euro nemal. Vtedy to človek vnímal tak trochu ako automatický proces. Bol som si vedomý problémov, ale nevedel som si predstaviť – a trúfnem si povedať, že ani v čase, keď som do banky prišiel –, že môžu byť až také veľké. Jednak preto, že nemáte v hlave čísla za všetky menšie európske ekonomiky. Nepripúšťate si, že je možné, aby krajina, ktorá je zadlžená, ako napríklad Grécko, mohla falšovať štatistiky, mohla sa až tak zadlžiť a až potom sa tým začne niekto zaoberať. To, že som mal pochybnosti, či sa česká ekonomika musí so zavedením eura ponáhľať, to platí. Je to skôr odraz toho, že v Česku už vtedy bola stabilná inflácia a relatívne slušná mena. To, že Česko by eurom získalo menej ako napríklad Slovinsko, ktoré malo sedempercentnú infláciu ešte pár rokov pred zavedením eura, je zrejmé.“

To, čo sa deje v eurozóne, dáva zrejme za pravdu tým, ktorí sú v otázke eura zdržanlivejší. Malo byť také aj Slovensko?

„Neviem. Nechcel by som hodnotiť rozhodnutie kolegov, s ktorými mám navyše taký dobrý vzťah. Slovensko bolo jednoducho menšie. Čím menšia ekonomická entita, tým menší zmysel má pre ňu samostatná mena. Bolo ťažké si predstaviť, aké veľké problémy môžu mať tí, ktorí hodnotili Slovensko, či môže vstúpiť do eurozóny. Mne sa naopak vtedy celkom páčila schopnosť politickej elity na Slovensku konzistentne držať nejaký cieľ, ktorý si vzala za svoj aj navzdory tomu, že sa vymenila vláda.“

Je česká spoločnosť momentálne nastavená tak, že euro nie je pre ňu témou?

„Treba si uvedomiť, že voľby rozhodujú voliči. Táto triviálna pravda znamená, že krajina, kde má priemerná domácnosť zrejme viac vkladov a iných finančných investícií než dlhov, má nepochybne záujem na mene, ktorá sa posilňuje, a na nízko inflačnom prostredí. Obe tieto veci máme viac-menej aj s českou korunou. Potom sú tu praktické veci. Eurozóna teraz rieši sama seba a my chceme tiež vedieť, ako bude vyzerať pred tým, než tam budeme vstupovať. Na druhej strane ani rozpočet nemáme zatiaľ v takom poriadku, aby nás tam mohli prijať. Dohromady to hovorí, že najbližšie dva až tri roky nebude vstup Česka do eurozóny ani politickou témou.“

Aj keď Česko nemá euro, chce sa od vás, aby ste sa podieľali na jeho záchrane. Je to podľa vás správne?

„Od nás sa po prvé chce, aby sme sa podieľali predsa len trochu v menšej miere než Slovensko, čo celú vec trochu zľahčuje. Je tu logika solidarity, ktorá mi však stále pripadá absurdná. Keď som pred šiestimi rokmi prišiel do centrálnej banky zo súkromnej sféry, stále platilo, že keď sa v Európe používalo často slovo solidarita, dalo sa očakávať, že nasleduje presun majetku od bohatších Európanov k chudobnejším. Teraz sa ten princíp dosť dramaticky porušuje a kedykoľvek zaznie slovo solidarita, očakáva sa, že chudobnejší Európania budú prispievať tým bohatším. To dlhodobo fungovať nemôže. Myslím si mimochodom, že podobné pocity musí mať aj Slovensko.“

Nedávno ste verejne pomenovali dôvody, prečo nie je dobré, aby Česko prispelo zo svojich devízových rezerv na pôžičku Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Cieľom pôžičky je pravdepodobne pomôcť eurozóne. Čo vám na tom najviac prekážalo? Falošná solidarita alebo to, že devízové rezervy budú príliš koncentrované v rukách jednej inštitúcie?

„Principiálne z hľadiska správy majetku to bola koncentrácia voči jednej inštitúcii. Predstava, že je teoreticky možné, že naša expozícia voči fondu dosiahne štvrtinu devízových rezerv, je nelákavá, nech by šlo o ktorúkoľvek inštitúciu. Keď počujem argumenty, že fond nikdy nestratil peniaze, tak musím pripomenúť slová pani Lagardovej. Nedávno povedala, že je načase, aby Grécku odpísali dlhy aj verejné inštitúcie. Asi medzi ne počíta aj MMF. Šéfka fondu v zásade povedala, že fond svoje peniaze nemusí dostať späť, čo je, mimochodom, veľká novinka pre jeho ázijských a ďalších akcionárov. Mne sa zdá, že príliš veľa vecí sa v Európe robí teraz preto, aby sa nejakým spôsobom vyriešila striktná interpretácia zákazu menového financovania zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). To je svojím spôsobom predovšetkým vnútronemecký problém. Akákoľvek centrálna banka by mala mať možnosť robiť niektoré operácie, keď sa domnieva, že hrozí rozklad finančného systému spojený s deflačnou špirálou.“

Aké kroky máte na mysli? ECB už poskytla bankám trojročnú pôžičku, nakupuje dlhopisy niektorých krajín.

„Aj to. Ale hovorím najmä o tom, že Európa požičia mimoeurópskej inštitúcii dvesto miliárd eur, aby tá mohla ísť za Číňanmi so žiadosťou, nech Európe požičajú eurá. A to je predsa nezmysel. Európa si nepotrebuje požičiavať eurá, Európa si ich tlačí a kontroluje.“

Považujete teda akciu fondu za nerozumnú?

„Celá táto akcia má za úlohu obísť to, že ECB nemôže použiť svoje eurá zákonne na to, aby podporila dlhopisy štátov, ktoré považuje za solventné. Úmyselne nespomínam tie, ktoré nie sú solventné. Ale ja som presvedčený, že existujú situácie, keď akákoľvek centrálna banka môže použiť peniaze práve týmto spôsobom, aby napríklad zabránila rozkladu svojho finančného systému s evidentne deflačnými dôsledkami. To sa stalo v 30. rokoch. Bol by som oveľa radšej, keby sa ten problém adresoval priamo a povedalo sa, že centrálna banka za určitých okolností môže požičať peniaze entitám, ktoré považuje za solventné a potom nemusí požičiavať bankám na tri roky.“

Pomerne otvorene prezentujete svoje názory. Myslíte si, že by ste ich podobne otvorene prezentovali, aj keby ste boli pod záštitou ECB?

„Musím sa priznať, že takto som o tom nikdy nepremýšľal. Myslím si, že aj v rámci ECB sú guvernéri, ktorí sa viac alebo menej prezentujú. Sme pod záštitou európskeho systému centrálnych bánk, nezabudnite, že ja tiež jazdím do Frankfurtu, aj keď nie tak často ako kolega zo Slovenska. Myslím si však, že asi nie, pretože by som bol viazaný rozhodnutiami, ktoré by sa urobili bez ohľadu na to, či by som s nimi súhlasil, alebo nie. Potom sa k tomu menej vyjadrujete. Keď neprejde môj názor, nebude to koniec sveta, človek musí byť lojálny k svojim kolegom a k väčšine a maximálne to nejako opatrne formulovať, ale skôr sa snažiť rozhodnutie predať.“

Je podľa vás problém, že ECB nakupuje talianske či španielske dlhopisy na sekundárnom trhu?

„Pozrite sa, pokiaľ ECB nevníma, že je to problém pre infláciu a je nezávislá, nech si robí v tomto zmysle, čo chce. Nákupy dlhopisov sú medzi nástrojmi centrálnej banky pre menej obvyklé okolnosti. Problém je trochu iný. ECB by podľa môjho názoru mala nakupovať index dlhopisov, ak nechce vytvárať pocit, že nakupuje dlhopisy iba tých horších štátov. Podobne ako to robí Fed alebo Briti, ktorí nakupujú dlhodobé dlhopisy, aby stlačili dlhodobú úrokovú mieru nižšie. Tým nútia ľudí a firmy investovať do produktívnych sfér, a nie držať peniaze na päťročných úložkách. My nemáme európsky dlhopis, ale to principiálne nie je problém. Tak si povedzme, aká by bola váha Nemecka, Francúzska a ďalších krajín v takom dlhopise, a nech ECB nakupuje tento mix. Nikto potom nemôže nikoho obviňovať z toho, že vytvára morálny hazard, pretože nakupuje dlhopisy tých, o ktorých solventnosti sa dá pochybovať. Bohužiaľ takto sa to v Európe nerobí a myslím si, že je to trochu chyba.“

Nebolo napríklad vlani na jeseň podstatnejšie to, že ECB nákupmi talianskych či španielskych dlhopisov pomohla udržať ich úročenie síce na siedmich percentách, ale bez jej zásahu by možno vyleteli na deväť percent?

„To určite, akcia pomohla. Ja iba hovorím, že tie peniaze sa mohli cieliť už dávno, na základe mechanizmu, ktorý nie je ad hoc a mohlo sa s tým pracovať civilizovanejšie. Keď niekto získa pocit, že ECB nakupuje iba problémové dlhopisy a medzi nimi sú to dlhopisy môjho štátu, potom je menej ochotný tomuto štátu umožniť ísť na primárny trh a riešiť problém finančnej sústavy trebárs aj priamo.“

Pokiaľ ide o trojročnú pôžičku ECB bankám, zjavne upokojila situáciu na dlhopisových trhoch v januári a vo februári.

„Jasne. To je tá akcia, ktorá znamená, že žiadny z fiškálne slabších európskych štátov nebude musieť zachraňovať likviditu svojho bankového systému. Bude musieť riešiť iba solventnosť. Dnes už tie rany pre banky nie sú o ľuďoch stojacich pred pobočkami bánk v radoch, ale o tom, že odchádzajú veľkí vkladatelia. K tomu na jeseň skutočne dochádzalo. Európsky finančný systém bol podľa môjho názoru na hrane rozkladu a som rád, že ECB zakročila. Iba si myslím, že tá situácia nebola nová a nečakaná, spelo sa k nej dva roky.“

Myslíte si, že by tieto opatrenia robila ECB aj vtedy, keby bol guvernérom ešte Trichet?

„To nedokážem povedať. O tých opatreniach nerozhoduje prezident ECB, ale viac ľudí.“

Keď ratingové agentúry znižovali v tomto roku ratingy v eurozóne, investori si to takmer nevšimli. Berú ratingovky ešte vážne?

„Reputácia ratingoviek touto krízou nebola posilnená, čo, mimochodom, znižuje nutnosť európskej ratingovej agentúry. Keď investori im menej veria a viac premýšľajú, sú potom asi ochotní menej sa viesť ich odporúčaniami. A potom je tu tá akcia ECB.“

Kvitujete názor, že by bolo dobré, keby sa vytvorila európska ratingová agentúra?

„Kvitujem postup, ktorý by viedol k tomu, že ratingové agentúry budú mať menšiu moc. My sme z tých ratingových agentúr urobili niečo, čo rozhodovalo o tom, aké budú rizikové váhy jednotlivých častí bankových súvah. To musíme zmeniť a potom nebudeme potrebovať európsku ratingovú agentúru. Musíme banky a ich dohľady urobiť viac zodpovednými potenciálne za to, ako merajú svoje riziká a ako to kontrolujú. Keď toto urobíme, význam ratingoviek poľaví, stále však budú dávať nejakú informáciu.“

Dá sa povedať, že celý problém s dlhovou krízou naštartovalo Grécko. Teraz dostane druhý balík pomoci za 130 miliárd eur.

„V posledných dvanástich mesiacoch Grécko potrebovalo asi dvadsať miliárd eur na to, aby pokrylo rozdiel na bežnom účte platobnej bilancie, čo je veľmi zjednodušene rozdiel medzi službami a tovarmi, ktoré vyvezie a službami a dovozmi, ktoré spotrebuje. Z toho povedzme päť miliárd tvoria úrokové platby na gréckych dlhopisoch. To znamená, že aj keby sa celý grécky dlh odpísal za nulu, Grécko bude potrebovať desať až pätnásť miliárd eur na to, aby každý rok pokrylo rozdiel medzi vývozmi a tým, čo zvonku spotrebúva. Otázka je, koľko by si vedelo z tejto sumy riešiť samo.“

Podľa vás je riešením odchod Grécka z eurozóny?

„Ak nemáme vôľu sami pomôcť Grécku, možno Portugalsku transfermi z európskych fondov, tak by sme mali urobiť tú druhú jasnú vec a povedať, že je tu nejaký jasný balík peňazí na riešenie situácie, ktorá bezprostredne nasleduje po odchode krajiny z eurozóny. Svoju konkurenčnú schopnosť si môže riešiť devalváciou. Keby sme toto urobili pred troma rokmi, ušetrili by sme pomerne veľa peňazí oproti tomu, čo teraz plánujeme. Bolo by to aj férovejšie voči Grékom. Dnes hovoríme Grékom, že sa majú osem rokov nejako pretĺkať, aby na konci skončili s dlhom k HDP, aký má dnes Taliansko a ktorý nepovažujem za dlhodobo udržateľný.“

Dá sa vyčísliť, čo by pre Grécko znamenal odchod z eurozóny?

„Veď tá grécka pomoc tiež nie je vyčíslená. Keby sa náklady na zotrvanie v eurozóne dali vyčísliť, neriešime tu ikstý núdzový grécky summit.“

Viete si sám seba predstaviť v pozícii guvernéra gréckej centrálnej banky po tom, čo by sa vrátili k drachme?

„Neviem si sám seba predstaviť v pozícii guvernéra gréckej centrálnej banky v žiadnej situácii a nemyslím to pejoratívne voči gréckej centrálnej banke, ale je to úplne mimo mojej fantázie. Rozumiem, kam smerujete, ale ja si to neviem predstaviť. Grécko je úplne iná kultúra, iná krajina.“

singer3.jpgKeď sa pozrieme na problémy, ktoré trápia eurozónu, nesúvisí to sčasti aj s tým, že ju riadia euroúradníci, ktorí často nemajú skúsenosti s finančnými trhmi?

„Aby som povedal pravdu, nemyslím si, že najlepšou životnou prípravou pre všetkých je celý život strávený v štátnom sektore. Nemyslím si, že je problém, ak niektorí majú takúto kariéru. Obávam sa však, že až príliš často v Európe je to skutočne o tom, že tí ľudia nikdy mimo štátnej sféry neboli.“

Súhlasíte s názorom, že obchodník na finančných trhoch musí najprv prerobiť, aby im porozumel?

„Myslím si, že hlavne na tých trhoch musíte najprv byť. Problémom je, že mnohí obchodníci, ktorí si pamätali krízu z 90. rokov, už často pri termináloch v prvom období terajšej krízy neboli. Bola tam nová generácia obchodníkov, ktorá považovala rast, ktorý vyspelé ekonomiky skutočne zažili, za automatický. To sa nepochybne odrazilo na tom, akí boli prekvapení, keď sa ukázalo, že tento ich predpoklad bol chybný. Nie je to o tom, že na recesii musíte nutne prerobiť, ale o tom, že prežitie toho maléru vám dáva skúsenosť do života. Je to tiež o tom, že tie maléry potom neprežijete na svojej pozícii. Buď neurobíte straty, tak vás povýšia a pri ďalšej kríze už pri terminále nesedíte, alebo prerobíte a odchádzate. Možno je to model, ktorý nie je úplne zdravý, ale ja si zase neviem predstaviť žiadny lepší. Asi ťažko možno straty odmeňovať.“

Potešila vás informácia, že česká koruna by mohla byť bezpečným prístavom pre investorov?

„Už sme to zažili asi v roku 2008. Nie, mňa by nepotešil taký scenár, pri ktorom sa k nám valia peniaze vysokým tempom.“

Viete si predstaviť, že by ste podobne ako Švajčiari zafixovali kurz koruny pri nejakej úrovni?

„Bavili sme sa o tom už niekoľkokrát, a to som v banke dlho, čo budeme robiť v situácii, ak by tlak na zhodnotenie koruny pokračoval. Našťastie to nikdy nepokračovalo tak dlho. Ale je jasné, že si viem predstaviť aj intervencie na menových trhoch, rovnako transakcie s dlhopismi. Jediný ultimátny cieľ centrálnej banky je stabilná cenová hladina.“

Záujem o českú korunu zrejme súvisí aj s tým, že Česko sa neponáhľa do eurozóny.

„Ja si myslím, že viac to súvisí s tým, že Česko nemá dramaticky evidentné problémy so svojím finančným systémom a súčasne sme menej vystavení problémom eurozóny ako jej členské krajiny.“

Viete si predstaviť, že by ste boli solidárni, keby sa dohodla koordinácia centrálnych bánk na podporu niektorej meny, povedzme napríklad jenu?

„To sú presne veci, ktoré nemôžu nastať. Česká centrálna banka so silou svojich rezerv skutočne nie je a trúfnem si povedať ani nikdy nebude požiadaná, aby sa zúčastnila koordinovanej akcie Fedu, Bank of England, ECB a švajčiarskej banky na podporu čohokoľvek. Viem si predstaviť, že by som za nejakých podmienok vedel pomôcť kolegom napríklad vo východnej Európe, pokiaľ by to bolo vierohodné.“

Spolupracujete s okolitými centrálnymi bankami?

„Áno, pomerne intenzívne sa stretávame. Ešte viac máme rovnaké pozície v oblasti dohľadu.“

Ako ste potom prijali krok rakúskej centrálnej banky, ktorá svojim bankám nariadila, aký majú mať ich dcérske banky pomer vkladov a úverov?

„Ja som si hlavne hovoril, že z komunikácie toho, ako to urobili, budú nešťastní najmä v budúcnosti, čo sa presne stalo. Zbytočne to šlo predčasne von. Takýchto problémov život prinesie veľa a práve tá dobrá komunikácia a dobré vzťahy vedú k tomu, že sú pomerne dobre vyriešené. Pre mňa to už ani nie je téma. Podstata ich rozhodnutia sa oproti prvému oznámeniu zmenila na odporúčanie.“

Banky musia do pol roka spĺňať prísnejšie požiadavky na kapitál. Nezaznamenali ste snahy o presun kapitálu z českých bánk do materských?

„Samozrejme, že z času na čas ako dohľad povieme, že nejaká dividenda sa vyplácať nebude a vlastníkovi sa to nepáči. Je to bežná súčasť praxe. Ale dôležité nie je, či zaznamenávame nejaké tlaky, lebo každý vlastník by si vyplatil najradšej celý zisk, ale či sme schopní im čeliť, a s tým problém nemáme. České banky majú v drvivej väčšine kapitálovú primeranosť podstatne vyššiu než na deviatich percentách.“

Banky postrácali úverové linky, aj preto im ECB pomáha. Týka sa to aj nášho regiónu?

„Týka sa to regiónu, pretože mnoho krajín v regióne má banky, ktoré sa financujú z úverových liniek materských spoločností a nie z vlastných úspor. To je logika rakúskeho odporúčania, čo nie je nezmyselné. Je postavené na tom, že banky by sa mali snažiť získavať vklady a z toho financovať úvery a nie na tom, že to budú donekonečna financovať rakúski sporitelia niekde inde. Akurát Čechov rovnako ako Slovákov sa to netýka, pretože u nás vklady prevyšujú úvery a banky v tomto zmysle žiadne vonkajšie zdroje pre svoj biznis nepotrebujú. My so Slovákmi sme v tomto regióne výnimkou.“

Dosiahli sme to tým, že sme pred desiatimi rokmi ozdravili banky, alebo tým, že ľudia u nás viac sporia, než si berú úvery?

„Je to odraz viac toho kultúrneho správania. Pokiaľ nám to niekto veľmi neznepríjemňuje, my radšej sporíme a nemáme radi veľa dlhov. A keď sa už zadlžujeme, chceme vidieť, že to splatíme. Vidno to aj na hypotékach. Česi nejdú do skutočne dlhých hypoték, teda takých, že dom splatíte o 30 rokov.“

Dá sa teda povedať, že české ani slovenské banky nebudú potrebovať peniaze z eurovalu?

„Nie, nezničili sme vlastnú sporiteľskú mentalitu na základe nezmyselných makroekonomických rozhodnutí. To, mimochodom, neznamená, že to v Česku zvlášť niekedy nepreháňame s tou šetrnosťou.“

Potrebuje eurozóna euroval?

„Potrebuje ho, pretože sa snaží vytvoriť menu bez toho, aby mala fiškálne pravidlá so schopnosťou transferu do regiónov, ktoré to práve potrebujú. Ani fiškálny kompakt nie je o tom, že by sa tu vytváral federálny fiškálny transfer. Jediná cesta, ako obísť neexistenciu jednotného federálneho rozpočtu, musí byť sprísňovanie pravidiel alebo nejaký pokus zvýšiť ich záväznosť a vytvoriť rezervný val. To inak nejde. Aby to malo šancu fungovať, euroval musí byť silný a veľký. Teraz všetci vedia, že ani budúci stav eurovalu by nezachránil ani Nemecko, ak by sa ocitlo v problémoch. Akurát neviem, či je to dlhodobo funkčné riešenie a či eurozóna nakoniec aj tak nebude konvergovať len k tým, čo sú si kultúrne podobní.

Je správne, že euroval nezískal bankovú licenciu?

„Viem si len ťažko predstaviť, ako dávam licenciu niečomu, čo chce tak riskantne požičiavať.“

Ako vlastne vidíte českú ekonomiku v tomto roku?

„Odhadujem osobne jej rast asi o nejakú veľmi nízku pozitívnu hodnotu. Ale nie je to ani tak o problémoch eurozóny ako o tom, že naše konzervatívne a šetrné obyvateľstvo neutráca a k tomu treba pridať aj to, že vláda konsoliduje verejné financie.“

Pripúšťate aj recesiu?

„V zmysle hospodárskeho poklesu dva štvrťroky za sebou určite, ale nemyslím si, že by sa to malo skončiť dlhším obdobím problémov.“

Európska komisia predpovedá na tento rok eurozóne recesiu, krajiny však musia šetriť. Je to v poriadku?

„Nedá sa nič robiť, keď si chcete požičiavať na trhu. Kto sa chce financovať z predaja dlhopisov, nemôže robiť to, čo považuje za správne z hľadiska ekonomického cyklu zvlášť v situácii, v ktorej je Európa, ale to, čo chcú investori. A investori chcú vidieť, že fiškálne konsolidujeme a dlhy neprevýšia určitú hranicu. Keby som bol špekulantom na dlhopisoch a vystúpil by taliansky predseda vlády s tým, že nebudú robiť rozpočtové škrty, lebo sú procyklické a zhoršia recesiu a naopak trochu peniaze do ekonomiky naženie, viem, čo by som robil pri obchodnom termináli.“

Čo by ste robili?

„Predával. Je to o tom, že my si tu môžeme teoretizovať o tom, že by bolo dobré, keby sme nemuseli niektoré veci robiť, ale je to asi podobné, ako keď žiak teoretizuje, že by nemusel ráno vstávať do školy.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 042
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 560
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 582
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 239
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 908
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 704
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 378
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 308
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 591
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 159

Téma: Dlhová kríza


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

PRIMÁR

S vekom lekára môže stúpať aj počet úmrtí pacientov

Lekárom nad šesťdesiat úmrtnosť pacientov stúpla.

Neprehliadnite tiež

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

Vláda chce rodinám zaplatiť sťahovanie sa za prácou

Niekoľkotisícový príspevok by mal ľudí motivovať, aby opustili svoje domovy a za prácou sa presťahovali tam, kde je.

Francúzsky miliardár dostal zelenú na prevzatie značky Christian Dior

LVMH je najväčším výrobcom luxusného tovaru na svete.

Vyhlásili tender na obnovu Gabčíkova

Celý projekt obnovy si vyžiada celkovo vyše 144 miliónov eur.