1. Súkromní investori
Banky, poisťovne a ďalší investori stratia 53,5 percenta z nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia. V prepočte na čistú súčasnú hodnotu je to asi 75 percent. Investori vymenia staré dlhopisy za nové 30-ročné, ktoré im počas prvých dvoch rokov prinesú úrok dve percentá ročne, potom štyri percentá. Ak sa naplní dohoda, grécky dlh sa vďaka tomu zníži zhruba o 107 miliárd eur.
2. Hedžové fondy
Asociácia, ktorá sa s Gréckom dohodla na odpísaní časti dlhu, však nezastupuje celý privátny sektor. Hedžové fondy, ktoré majú dlhopisy poistené proti riziku bankrotu Grécka, nemusia na dohodu pristúpiť. Grécka vláda ich chce k výmene bondov prinútiť zákonom s doložkou, ktorá zabezpečí, že ak sa pre reštrukturalizáciu gréckeho dlhu rozhodne kvalifikovaná väčšina investorov, potom bude povinná pre všetkých.
3. Euroval
Grékom má pomôcť aj balík pomoci za 130 miliárd eur, pričom väčšiu časť z neho bude tvoriť pôžička z eurovalu. Krajiny eurozóny vrátane Slovenska, ktoré sú akcionármi eurovalu, budú za pôžičku ručiť.
4. Medzinárodný menový fond
Akou sumou prispeje fond do balíka pomoci za 130 miliárd eur, ešte nie je dohodnuté. Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho by fond mohol poskytnúť Grécku 13 miliárd eur a aj ďalších 10 miliárd, ktoré zvýšili z prvého balíka pomoci za 110 miliárd.
5. Slovensko
Na prvej gréckej pomoci sa nezúčastňujeme, na tej druhej sa budeme podieľať zárukami za pôžičku z eurovalu. Výška našej záruky bude vychádzať z pomoci za 109 miliárd, a nie 130 miliárd eur, čo sme dohodli vlani. Vyráta sa ako percento z rozdielu pomoci za 109 miliárd a príspevku menového fondu. Ak fond prispeju sumou 23 miliárd, naša záruka bude zhruba 911 miliónov eur.
6. Európska centrálna banka
Banka prerozdelí krajinám eurozóny na pomoc Grékom zisk, ktorý vznikne z rozdielu medzi nákupnou cenou gréckych bondov 38 miliárd a ich terajšou hodnotou 50 miliárd.
7. Grécko
Krajina bude pod trvalým dohľadom misie. Peniaze z pomoci jej budú chodiť na špeciálny účet. Čakajú ho škrty, reformy, privatizácia.
Zaručíme sa za Grékov
Ak menový fond požičia Grékom 23 miliárd, o čom sa špekuluje, Slovensko bude za pomoc Grécku ručiť takmer miliardou eur.
BRATISLAVA. Grécko predsa len získa druhý balík pomoci za 130 miliárd eur. Bude ho tvoriť pôžička z eurovalu, za ktorú budú ručiť krajiny eurozóny, a príspevok Medzinárodného menového fondu (MMF).
Len to by Grékom nestačilo, pomáhať budú aj súkromní investori, ktorí odpíšu z gréckeho dlhu viac, než boli pôvodné plány. Po niekoľkohodinových rokovaniach sa na tom v utorok nadránom dohodli ministri financií eurozóny.
Pre Slovensko to znamená, že sa stane jedným z ručiteľov za pôžičku Grécku z eurovalu. Ak MMF prispeje Grékom 23 miliárd eur, čo ešte nie je definitívne dohodnuté, naša záruka bude vo výške necelej miliardy eur. Uplatní sa vtedy, ak Gréci nebudú splácať pôžičku z eurovalu.
Kombinovaná pomoc
Rokovania o novej gréckej pomoci sa natiahli na niekoľko týždňov najmä z troch dôvodov.
Nové prepočty ukázali, že pôvodne kalkulovaná pomoc a reformy by neznížili Grékom verejný dlh z terajších 160 percent HDP na 120 percent do roku 2020, ale len na 129 percent.
Súkromní veritelia sa s Grékmi navyše naťahovali na podmienkach nových nevýhodnejších dlhopisov. A do tretice, Gréci len pred týždňom schválili v parlamente tvrdý balík úspor.
Ministri nakoniec vymysleli spôsob, ako dosiahnuť, aby sa dlh Grécka znížil na 120,5 percenta. Dohodlo sa, že súkromní veritelia dobrovoľne odpíšu
nie 50 percent, ale 53,5 percenta z nominálnej hodnoty gréckych bondov.
Verejný sektor zasa zníži vláde v Aténach úrok z prvej gréckej pôžičky na 1,5 percenta z dvoch percent. Nás sa to netýka, lebo sme pred necelými dvoma rokmi pôžičku Grékom odmietli.
Národné banky eurozóny sa zasa vzdajú úrokov z gréckych dlhopisov, ktoré držia. Európska centrálna banka im za to prerozdelí dvanásť miliárd, ktoré zarobila na gréckych bondoch. Naša centrálna banka grécke dlhopisy nevlastní.
Neistý výsledok
Problém je, že kontrolóri z Trojky si podľa Financial Times nemyslia, že pomoc Grékom bude stačiť.
Napríklad preto, že ministri financií pri svojom návrhu vychádzali zo scenára, že grécka ekonomika sa v tomto roku síce ešte prepadne o 4,3 percenta HDP, no už v ďalšom roku by sa mal jej prepad zastaviť. V roku 2014 by sa grécka ekonomika mala posilniť už o viac ako dve percentá.
Materiál hovorí tiež o tom, že ak by Gréci neurobili sľúbené škrty a reformy, dlh krajiny by sa v roku 2020 vrátil na 160 miliárd eur. Brusel však do Grécka pošle špeciálny tím najmä na kontrolu výberu daní.
Grécky minister financií Evangelos Venizelos v utorok v Aténach povedal, že krajina sa vďaka dohode vyhla scenáru nočnej mory.
Nemecký ekonóm Wolfgang Gerke si podľa agentúry DPA myslí, že pomoc Grékom nepomôže a nakoniec aj tak opustia eurozónu.
Finančné trhy v utorok na riziká až tak neprihliadali. Akciový index Dow Jones prelomil hranicu 13tisíc bodov, potom šiel trochu nadol.
Kurz eura k doláru tiež trochu lietal, keď sa najprv vyšplhal k úrovni 1,33, v utorok podvečer sa pohyboval okolo úrovne 1,325.
(of)
