SME
Piatok, 26. február, 2021 | Meniny má ViktorKrížovkyKrížovky

Exšéfka RM-Systému: V kupónke väčšinu investorov podviedli

Kapitálový trh porazilo skupovanie akcií do rúk prominentov, ktorí podniky len tunelovali.

Darina Huttová (52) je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1990 sa venuje finančnému právu. V rokoch 1993 až 2003 riadila činnosť RM-Systému Slovakia, a. s. Vedie odbornú konzultačnú, vzdelávaciu a mediačnú spolDarina Huttová (52) je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1990 sa venuje finančnému právu. V rokoch 1993 až 2003 riadila činnosť RM-Systému Slovakia, a. s. Vedie odbornú konzultačnú, vzdelávaciu a mediačnú spol (Zdroj: ARCHÍV Dariny Huttovej)

Ľudia, ktorí majú len akcie z kupónky, by mali platiť za služby, ktoré si objednajú, hovorí DARINA HUTTOVÁ, odborníčka na kapitálový trh a bývalá šéfka RM-Systému Slovakia.

Kedy sa začali spoplatňovať účty majiteľom cenných papierov na Slovensku?

„Snaha o spoplatnenie účtov majiteľov cenných papierov sa datuje už od polovice deväťdesiatych rokov. Každá takáto snaha sa však končila nešťastne. Dôvod je prostý, bola tu snaha účtovať služby, ktoré si nikto vopred neobjednal za vopred známe ceny.“

Ľudia, ktorí investovali peniaze do kupónovej privatizácie, netušili, aký problém budú mať neskôr s vedením účtu?

„Kupónová privatizácia priniesla tri milióny majiteľov akcií. Nikto im nepovedal, aké akcie a v akej podobe nadobudnú. Ani to, aké s nimi budú mať náklady. Zákon o cenných papieroch bol prijatý v decembri 1992, a to už bolo po prvej vlne kupónovej privatizácie. Zákonom sa rozhodlo o dematerializovanej podobe akcií a ich povinnom vedení na účtoch v Stredisku cenných papierov. Akcionárom nikto nepredložil ponuku na takúto službu ani vopred neoznámil cenu za vedenie účtov.“

Boli ľudia lepšie informovaní o tom, do čoho investujú a koľko budú za vedenie účtu platiť pri druhej vlne privatizácie, dlhopisovej?

„V nej bez toho, aby boli vopred informovaní o kvalite akcií, ktoré mohli získať výmenou za dlhopis, nadobudli

info
Poplatky
Kto je za nimi
  • Ak sa chcete zbaviť bezcenných akcií a neplatiť poplatky v rozmedzí 9,60 až 198 eur, môžete ich previesť na Fond národného majetku,
  • prevod umožňuje okrem pôšt aj firma RM–S Market, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Danubia Holding,
  • v čase, keď sa zavádzali poplatky, boli vo vedení Centrálneho depozitára (CDCP) ľudia, ktorí mali k nej blízko,
  • v v skupine pôsobil aj súčasný šéf CDCP Rastislav Pavlík.

akcie podnikov. V tých podnikoch sa pre nedostatočnú likviditu zbavoval svojej účasti priamo Fond národného majetku (FNM). V ponuke boli aj podniky v konkurze a tie, ktoré boli zrelé na likvidáciu. O hodnote akcií ľudí nikto nepoučil. Dnes majú možnosť akcie dať FNM. Vráti fond dlhopis občanom, ktorých poškodil? Asi nie.“

Má sa ľuďom dnes účtovať poplatok za prevod akcií, ktoré takto získali?

„Som presvedčená, že občanom, ktorí majú iba akcie z kupónovej privatizácie, či už z prvej, alebo z druhej vlny, sa má dať najprv príležitosť zbaviť sa akcií, ktoré v oboch vlnách nadobudli. Až potom sa má účtovať cena, keď nevyužijú dosť dlhú lehotu na prevod akcií.“

Je systém, spoplatňujúci účet, na ktorom sú akcie v nominálnej hodnote nad 35 eur správny?

„Rozhodne nie je správne účtovať cenu za vedenie účtu podľa menovitej hodnoty akcií. Tá je pri bezcenných akciách irelevantná.“

Aký je ideálny systém spoplatnenia týchto účtov? Je správne, ak sa poplatky vyrubujú ako percento hodnoty cenných papierov, hoci sa s niektorými z nich neobchoduje niekoľko rokov?

„Myslím, že sa nedá postaviť ideálny systém spoplatnenia, len ak sa zvolí symbolická cena. Stoja tu proti sebe nároky Centrálneho depozitára cenných papierov (CDCP), ktorý vedie evidenciu, a nároky občana, s ktorým sa manipulovalo. Lehota na prevod akcií by mala byť tri roky a potom sa dajú zaviesť poplatky. Treba však o tom adresne informovať.“

Realita je taká, že sa zaplatenie poplatkov žiada aj od ľudí, ktorí už nežijú...

„Mala by sa vytvoriť množina účtov osôb, ktoré zomreli a nie je od nich možné vymáhať úhradu. Očakávať obnovu dedičského konania tiež nemožno. Hodnota cenných papierov je totiž nulová a pod hranicou nákladov spojených s obnovou konania o znovuobjavenom dedičstve.“

Kto inicioval zmenu cenníka CDCP tak, aby sa poplatky účtovali aj majiteľom, ktorí majú na účte menej ako 200-tisíc korún?

„Zmenu cenníka iniciuje predstavenstvo CDCP. Dáva sa na schválenie dozornej rade.“

Vedenie depozitára tvrdí, že poplatky mu majú slúžiť na vyrovnané hospodárenie, lebo je v zlom stave. Čo ho do takého stavu doviedlo?

„Nemôžem hodnotiť súčasný stav ekonomiky depozitára. Jediná vec, ktorá môže zaťažiť jeho hospodárenie, sú záväzky z prehraných súdnych sporov. Všetko ostatné je už vecou dobrého hospodárenia. Vedenie účtov samotných určite nespôsobuje stratu v hospodárení.“

Ako sa dajú zlikvidovať bezcenné akcie, aby to čo najmenej zaťažilo ľudí?

„Určite sa musí zmeniť komunikácia s majiteľmi účtov, ktorých sa to týka. V prvom rade treba dávať informácie, ktoré sú zrozumiteľné. Jasne ľuďom dávať rady, ako postupovať.“

Narážate na to, že ľudia v majú zmätok v informáciách, ktoré dostávajú?

„Posledné zaslanie výpisov majiteľom účtov svedčí o neproduktívnom informovaní a zbytočnom plytvaní. Letáčik s otázkou k bezcenným akciám ma rozosmial, ale ostatných majiteľov zrejme zmiatol. Denne odpovedáme na množstvo telefonátov, čo sa tým myslelo, či sú všetky akcie bezcenné a čo majú robiť. Ľudia potrebujú vedieť presný postup, ako majú zistiť hodnotu akcií v listinnej podobe, ako zistia hodnotu akcií v zaknihovanej podobe. Potrebujú zreteľnú komunikáciu a nie hlúpe zdôvodňovanie, prečo vzniká chaos na niektorých poštách alebo v RM-S Markete.“

Mala by sa lehota na prevod akcií predĺžiť? Má sa za vedenie účtu platiť?

„Bolo by vhodné ju predĺžiť do konca roku 2013. Oznámiť ľuďom, že v ďalšom období bude za vedenie účtu taká a taká cena, a to pravidelným informovaním v médiách. Občan má platiť za služby, ktoré si objedná, a za ceny, ktoré vopred pozná a súhlasí s nimi. To je základ správneho fungovania obchodného vzťahu.“

Vedenie CDCP sa mení každé volebné obdobie. Viete o tom, že by niektorí ľudia podpísali nevýhodné zmluvy s dodávateľmi?

„CDCP je štátnou akciovou spoločnosťou ovládanou štátom. Sto percent akcií je v rukách Burzy cenných papierov v Bratislave. Tú ovláda Fond národného majetku, ktorý v nej má 75 percent akcií. Žiaľ, vplyvom štátu a politickej moci sa depozitár stal organizáciou, ktorej štátny vplyv nepomohol, rovnako ako nepomohol ani burze cenných papierov. S politickým vplyvom sa presadili aj ekonomické záujmy v dodávateľoch. Konkretizovať by to však mali členovia predstavenstva. Mne osobne prekážali dodávatelia právnych analýz, kde sa analyzovalo analyzované a dodávka IT služieb.“

Bola kupónová privatizácia pre ľudí na niečo dobrá, alebo na nej len prerobili a po rokoch na nej zarába finančná skupina?

„Niektorí občania dokázali aj zarobiť, ale netýkalo sa to tých, ktorí investovali svoje body do investičných privatizačných fondov. Len málo finančných skupín sa totiž vyrovnalo s investormi do fondov. Zarobili tí, ktorí investovali priamo do strategických výrobných podnikov. Väčšinu podviedli.“

Mohli vlastníci akcií na kupónke zarobiť viac, alebo ich na túto možnosť kompetentní zabudli upozorniť, napríklad pri podniku Nafta Gbely?

„Kurzy akcií z prvej vlny, ktoré boli obchodované na regulovaných trhoch, dosiahli cenové maximum v marci 1994. Jedna akcia Nafty Gbely dosiahla cenu 3400 korún. Kupónová privatizácia nebola ideálna, ale žiadna politická a ani ekonomická autorita nepresadila lepší a hlavne rýchlejší model prechodu na súkromné vlastníctvo podnikov.“

Do akej miery kupónová privatizácia a jej nešťastné pokračovanie ovplyvnili dôveru občanov v investovanie a kapitálový trh?

„Kapitálový trh začal upadať po roku 1997. Porazilo ho skupovanie akcií do rúk politických prominentov s chuťou ovládnuť podnik nie pre jeho rozvoj, ale pre možnosť ho obrať o vytvorené hodnoty. Vytunelovanie podnikov sa skončilo konštatovaním majoritného akcionára, že projekt investície nevyšiel. Myslím, že to bol najčastejší argument, ktorý sa používal pred políciou, čo vyšetrovala úpadky niektorých podnikov.“

Začne niekedy kapitálový trh u nás fungovať?

„Ak neprídu silné daňové stimuly pre podnikateľov, ktorí budú verejne upisovať akcie na burze či vydávať dlhopisy zameniteľné za akcie prednostne pred získavaním peňazí z bankových úverov, kapitálový trh sa nespamätá. Burza bude môcť robiť nanajvýš vstupný kanál na iné trhy. Štát burze nasľuboval na jej oživenie všeličo a nesplnil nič. Iba dosadil do orgánov svojich ľudí a presadil svojich dodávateľov. Keby republika bola v inom stave, možno by to bol aj úsmevný príbeh. Dnes nám ostáva len nádej, že ešte nie je všetkým dňom koniec.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Si maturant? Vyber si kvalitu a príď študovať pod Zobor!
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  4. Študuj ekonómiu na špičkovej škole a odštartuj svoju kariéru!
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  6. Študuj perspektívne programy!
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  9. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  10. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  1. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  2. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  3. Dáma s pávím pierkom
  4. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  5. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  6. Získaj náskok pred štartom
  7. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  8. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  9. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  10. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 18 101
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 12 614
  3. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 8 880
  4. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 7 061
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 838
  6. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 545
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 155
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 998
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 143
  10. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti 4 796
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podnikateľ Michal Suchoba.

Ministerstvo spravodlivosti finišuje so žiadosťou o vydanie.

12 h

OĽaNO by volilo podstatne menej ľudí.

9 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Zavolajte mi vedcov

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

U Matoviča nepožívajú vedci a odborníci vyšší status ako v režime Fica.

16 h

Neprehliadnite tiež

Budova Astórie v Bratislave.

Budova je roky opustená.

9 h
Ilustračné foto.

Koruna sa prepadla na 26,10 Kč/euro.

10 h
Terasy podnikov musia byť opäť zatvorené.

Obsadenosť podnikov navrhujú stanoviť na 50 percent.

16 h
Veronika Remišová.

"Naším spoločným cieľom je, aby sa eurofondy využívali transparentne," hovorí vicepremiérka.

16 h