BRATISLAVA.
Tie prišli práve v čase, kedy americký FED druhé kolo kvantitatívneho uvoľňovania a žiadna iná centrálna banka nedodávala do globálneho finančného systému novú likviditu, bez ktorej ceny akcií a dlhopisov začali kolabovať.
Tento stav vydržal niekoľko mesiacov a prinútil centrálne banky opäť zakročiť, v priebehu posledných mesiacov pristúpili k uvoľneniu politiky všetky popredné centrálne banky – ECB znížila úrokové sadzby z 1,5 % na 1,0 % a naliala stovky miliárd eur na medzibankový trh, Bank of England a Bank of Japan znovu spustili nákupy štátnych dlhopisov, FED predĺžil periódu minimálnych úrokových sadzieb do konca roka 2014 a People's Bank of China začala znižovať povinné rezervy.
Toto masívne globálne uvoľňovanie, ktorého sme v súčasnosti svedkami, sa naďalej stupňuje, cez víkend sa činila People's Bank of China, ktorá po prvý krát v tomto roku znížila povinné minimálne rezervy pre banky o 50 bázických bodov, pre veľké banky budú po novom 20,5 %, pre malé 18,5 %.
Je to ďalším dôkazom problémov v Číne, kde v súčasnosti praská obrovská realitná bublina, poháňaná zadlžovaním samospráv a developerov, a ceny nehnuteľností už naberajú smer nadol.
Dopady sa snaží čínska centrálna banka zmierniť uvoľnením ďalších prostriedkov pre banky na požičiavanie, čím môže zatlačiť nahor inflačné tlaky, v súčasnosti je medziročná úroveň inflácie v krajine na úrovni 4,5 % p.a.
Vývoj povinných minimálnych rezerv pre veľké banky v Číne
A tak vo vidine ďalšej novej likvidity, tentokrát z Číny, začali finančné trhy v pozitívnej nálade, paneurópsky akciový index EuroStoxx 50 si včera pripísal 1,19 %, trhy v USA ostali z dôvodu štátneho sviatku zatvorené.
K pozitívnej nálade prispelo aj očakávanie odklepnutia druhého balíčka pre Grécko, ku ktorému napokon došlo v nočných hodinách.
Grécko dostane 130 mld. eur od eurovalu a MMF, národné centrálne banky odpustia zisky z dlhopisov, ktoré kúpili pod cenu a úroky na pôžičky Grécku od krajín eurozóny sa znížia.
Zároveň by malo dôjsť k reštrukturalizácii súkromného dlhu, súkromní veritelia by mali odpísať 53,5 % z istiny gréckeho dlhu, čo je viac ako 70 % čistej súčasnej hodnoty.
Tieto opatrenia by mali do roku 2020 znížiť grécky dlh k HDP na úroveň 120 %, ohľadom čoho sme bez toho, aby ECB vytvorila vyššiu infláciu, skeptickí. Euro zareagovalo na túto správu v nočných hodinách pozitívne a dnes ráno o 9:15 sa obchoduje na úrovni 1,3240 dolára za euro.
Predovšetkým s participáciou na dobrovoľnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu je problém, a tak to v súčasnosti vyzerá, že reštrukturalizácia nebude až tak dobrovoľná.
Naznačuje to aj víkendová výmena gréckych dlhopisov vo vlastníctve ECB za dlhopisy s rovnakými podmienkami s tým rozdielom, že tých nových sa netýka „doložka o spoločnom vyjednávaní.“
Táto klauzula umožňuje kvalifikovanej väčšine držiteľov dlhopisov (presné percento určí Grécky parlament) dohodnúť sa na reštrukturalizácii dlhu, ktorá bude záväzná pre všetkých.
Síce ňou grécke dlhopisy vybavené nie sú, grécky parlament môže rozhodnúť od ich retrospektívnej implementácii, čo sa pravdepodobne aj udeje.
Ostatne naznačuje to aj krok ECB, ktorá by sa do toho nepúšťala, keby sa nič také nechystalo.
Problém s týmto riešením je z nášho pohľadu nasledovný, „doložka o spoločnom vyjednávaní“, ktorú je možné schváliť aj retrospektívne, sa netýka pôžičiek, ale len dlhopisov, teda netýka sa MMF (ktorý má aj tak štatút nadriadeného veriteľa) a ani krajín eurozóny, a ECB je schopná sa z nej vyzliecť, čo robí zo súkromných veriteľov najpodradnejších veriteľov, ktorí nesú ďaleko vyššie straty súvisiace s reštrukturalizáciou dlhu, ako keby sa mali zúčastniť všetci veritelia.
To má z nášho pohľadu potenciál negatívne zasiahnuť dopyt po dlhopisoch problémových krajín, keďže týmto smerom môžu nabrať smer udalosti aj pri ďalších problémových krajinách. Dlhopisové trhy ale zatiaľ ostávajú pokojné. Pokojne sa začalo aj dnešné obchodovanie, ktoré neprinesie žiadne nové ekonomické dáta.
autor je analytikom spoločnosti X-Trade Brokers