BRATISLAVA. Negatívny výsledok vlaňajšieho hospodárenia by tak mal byť oproti plánu nižší približne o tretinu. V medziročnom porovnaní by mala minuloročná strata Slovenskej pošty klesnúť ešte viac, pretože v roku 2010 vykázala stratu takmer 13 mil. eur.
"Na zníženie plánovanej straty v roku 2011 mali vplyv dva faktory, a to zvýšenie výnosov hlavne z oblasti nepoštových služieb a súčasne zabránenie prepadu výnosov z poštových služieb, kde sa nám podarilo dodržať plán. Veľmi radikálny dopad malo znižovanie nákladov," povedala v stredu pre agentúru SITA generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva Slovenskej pošty Marcela Hrdá.
Štátna akciovka celkové výsledky za uplynulý rok zatiaľ nezverejňuje, pokým nebude vykonaný audit jej účtovnej závierky. "Pre rok 2012 je v tejto chvíli naplánovaná strata 8,5 mil. eur, ale táto hodnota ešte neobsahuje kompenzáciu za poskytovanie univerzálnej poštovej služby," dodala šéfka Slovenskej pošty.
Slovenská pošta predpokladá pokračovanie poklesu tržieb z doručovania listových zásielok približne o 5 % až 8 %. Podľa spoločnosti to však ani tak nesúvisí s úplným otvorením domáceho poštového trhu a zrušením poštovej výhrady, ako s konkurenčnou súťažou.
"Nemyslím si, že je to spôsobené liberalizáciou. Je to spôsobené štandardným bojom, ktorý bude každý rok kolísavý," uviedla Hrdá. Nový zákon o poštových službách od začiatku tohto roka umožňuje, aby listy a reklamné zásielky do 50 gramov i úradné zásielky okrem Slovenskej pošty doručovali aj ostatné zaregistrované poštové firmy.
Na základe poštového zákona má vzniknúť kompenzačný fond, do ktorého budú všetci poštoví operátori prispievať časťou zo svojich výnosov. Z týchto peňazí bude financovaná univerzálna poštová služba, pričom Slovenská pošta má licenciu na jej poskytovanie s platnosťou do konca tohto roka. Poštový regulačný úrad následne pripravil vyhlášku o spôsobe výpočtu a úhrade čistých nákladov univerzálnej služby, ktorá začne platiť 1. marca.
"Do kompenzačného fondu budú prispievať všetky podniky, vrátane Slovenskej pošty, ktorá bude najväčším prispievateľom. Pokiaľ hodnota, ktorú vloží Slovenská pošta a ostatné poštové podniky, nebude pokrývať hodnotu nákladov spojených s poskytovaním univerzálnej služby, tak musí zo zákona dofinancovať fond do potrebnej výšky štát," povedala ďalej Hrdá pre agentúru SITA.
Poštový regulačný úrad vypracovaním spomínanej vyhlášky podľa nej postupuje plne v súlade s poštovým zákonom a pripravuje sekundárnu legislatívu, v ktorej rozpracováva to, čo je v zákone.
Riaditeľka Slovenskej pošty považuje za filozofickú otázku, prečo by mali alternatívni doručovatelia prispievať do kompenzačného fondu, keď univerzálnu službu si objednáva štát. "Prečo sa ostatní operátori neuchádzajú o poskytovanie univerzálnej poštovej služby, keď je to také výhodné," spýtala sa Hrdá.
Počas stretnutia s médiami Hrdá tiež uviedla, že okrem Slovenskej pošty je na domácom trhu zaregistrovaných 23 poštových operátorov, z toho 21 je aktívnych. Žiadny z nich však podľa nej zatiaľ neprejavil záujem o poskytovanie univerzálnej služby, keďže sa sústreďujú najmä na veľkých zákazníkov a väčšie mestá.
Šéfka Slovenskej pošty zároveň kritizovala to, že poskytovanie hybridnej pošty na Slovensku začalo fungovať ešte tri roky pred úplnou liberalizáciou domáceho poštového trhu. Podľa nej Slovensko v tom bolo výnimkou a poškodilo to štátnu spoločnosť, a tá sa aj preto dostala do straty.