O prácu má prísť 15-tisíc štátnych úradníkov, štátna správa totiž zamestnáva až 390-tisíc ľudí. Ďalšie tisícky pracujú v štátnych podnikoch.
Platy sa majú znížiť nielen v štátnej, ale aj súkromnej sfére. Priemerná mzda v krajine vrátane odmien je podľa OECD asi 1460 eur. Minimálna mzda je 751 eur, má sa znížiť o pätinu.
Nezamestnanosť sa podľa novembrových dát vyšplhala na 21 percent, v roku 2009 bola na úrovni 9,5 percenta.
Grécka ekonomika zostáva v recesii. Naposledy rástla v roku 2007. Gréci tvrdia, že nechcú diktát Európskej únie.
Ministri financií eurozóny majú v stredu definitívne rozhodnúť o novom balíku gréckej pomoci za 130 miliárd eur. Bez neho sa krajina nevyhne neriadenému bankrotu.
Dovtedy grécka koalícia s opozíciou musia presadiť nový balík úspor vo výške 15 miliárd eur, ktoré má krajina ušetriť v rokoch 2012 až 2014. Len v tomto roku by mali ušetriť 3,3 miliardy eur.
Stále chýba definitívna dohoda so súkromnými veriteľmi na odpísaní časti gréckeho dlhu.
Grécko musí 20. marca zaplatiť dlhopisovým investorom 14,5 miliardy eur. Politici tvrdia, že na to nemajú peniaze.
Keď sa v októbri 2009 stal premiérom Jorgos Papandreu, priznal, že deficit gréckych verejných financií nie je 6,5 percenta, ale 12,5 percenta HDP. Nakoniec z toho bolo 15,6 percenta pri neúnosnom dlhu krajiny okolo 150 percent HDP.
Úročenie gréckych dlhopisov okamžite narástlo. Keďže si krajina nedokázala požičať peniaze na trhu, v máji 2010 sa dohodla na medzinárodnej pomoci za 110 miliárd eur.
Grécko dostalo svoje verejné financie do neudržateľného stavu a krajine hrozí bankrot. Súkromní veritelia majú preto stratiť 70 percent z hodnoty gréckych bondov.
Gréci nerobili reformy takým tempom, ako sľúbili medzinárodným veriteľom. Tí im preto jednotlivé tranže pôžičky dohodnutej v máji 2010 uvoľnili so stále väčším oneskorením.
Vlani v júli zvýšili Gréci vek odchodu do penzie na 65 rokov až po hrozbách, že nedostanú ďalšie peniaze.