BRATISLAVA. Politické strany často v predvolebnom boji využívajú vysokú nezamestnanosť a obviňujú sa, kto je za ňu zodpovedný.
Predseda Smeru Robert Fico hovorí, že nezamestnanosť je u nás najvyššia za posledných osem rokov a na úradoch je evidovaných už takmer 400-tisíc ľudí bez práce.
Ministerstvo práce, ktoré vedie Jozef Mihál z SaS, oponuje tým, že rast nezamestnanosti bol najvyšší práve za Ficovej vlády. Aký bol teda vývoj nezamestnanosti od roku 2002, a čo ju ovplyvnilo?
Čo sa stalo?
Na jeseň 2002, keď nastúpila druhá Dzurindova vláda, bolo podľa údajov ústredia práce asi 480tisíc nezamestnaných.
Takých, ktorí neboli napríklad na péenke a mohli okamžite nastúpiť do práce, ak by ju mali, bolo 450-tisíc. Ich počet sa v ďalších rokoch výrazne znižoval.
Pomohli tomu najmä tri veci. Naša ekonomika rýchlo rástla a vláda robila reformy, zaviedla napríklad rovnú daň.
„Vďaka vstupu do Európskej únie v rokoch 2004 až 2006 vzniklo 136-tisíc nových pracovných miest,“ pridal ďalší dôvod prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Veľa ľudí našlo prácu aj v zahraničí, lebo sa otvoril pracovný trh, dodal.
Fico reformy nepripravil
Nezamestnanosť klesala aj v prvých rokoch Ficovej vlády. Počet ľudí bez práce sa v auguste 2008 znížil na 220tisíc, takých, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, bolo 192-tisíc.
„Efekt reforiem Dzurindovej vlády sa prejavil aj na začiatku Ficovej vlády. Tá však takéto reformy pre nasledujúcu vládu nepripravila,“ povedal šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Už koncom roka 2008 sa situácia na trhu práce začala zhoršovať. Hypotekárna kríza v USA prerástla v ďalších mesiacoch do svetovej krízy.
„Časť podnikov krízu neprežila, počet bankrotov sa zvýšil a znamenal aj zánik väčšieho počtu pracovných miest,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Takisto podniky, ktoré krízu prežili, hľadali vnútorné rezervy. Počet nezamestnaných sa koncom roka 2009 vyšplhal na 380-tisíc .
„Rok 2009 najlepšie ukázal limity vládnych opatrení,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík. Najlepšie, čo môže vláda pre podnikateľov podľa neho urobiť, je vytvárať transparentné prostredie.
„Podnikatelia hovoria o zhoršovaní podnikateľského prostredia. Necítia rozvojový impulz ako v roku 2004,“ povedal Kičina.
Počet ľudí bez práce rástol aj vlani
Nezamestnanosť rástla aj za Radičovej vlády. Koncom minulého roka dosiahla 13,59 percenta. „Pre tvorbu nových miest je na Slovensku zvyčajne potrebný rast ekonomiky približne o 3,5 percenta,“ povedal Koršňák.
Vlani rástla o tri percentá, tento rok podľa rezortu financií porastie len o 1,1 percenta. Časť podnikov je v najímaní ľudí stále opatrná pre dlhovú krízu v eurozóne. Nezamestnanosť podľa ekonómov dosiahne 14 percent.
Čo po voľbách?
Riešenie nezamestnanosti si strany dali ako hlavnú prioritu pred voľbami. Najčastejšie sa skloňuje zjednodušovanie administratívy či pomoc malým a stredným podnikateľom.
O konkrétne riešenia je však v programoch núdza.
Takmer štvrtina mladých nemá prácu
Z našich škôl vychádza priveľa ekonómov a málo technických odborníkov.
BRATISLAVA. Najväčší problém s prácou majú u nás mladí ľudia do 25 rokov. Európske štatistiky píšu, že až 35,6 percenta mladých ľudí bolo u nás v decembri minulého roku bez práce. Horšie sú na tom už len krízou zmietané Grécko a Španielsko.
Nechcú byť technikmi
Podľa firiem a odborníkov si za to môžu mladí ľudia aj sami. Napríklad bratislavský Volkswagen, ktorý práve náboruje nových ľudí, tvrdí, že často nemajú vhodnú kvalifikáciu.
„Kvalitných absolventov technických odborov je na pracovnom trhu stále nedostatok. Schopnosť či neschopnosť nájsť si zamestnanie súvisí práve s druhom vzdelania, ktoré si zvolili,“ povedal hovorca Volkswagenu Vladimír Machalík.
Dodal, že mladí často neovládajú cudzí jazyk, nevedia sa pri pohovore predať a často ani čo chcú vlastne robiť.
Podobne to vidí aj šéf agentúry Trenkwalder Luboš Sirota: zo škôl má vychádzať menej ľudí s humanitným vzdelaním, stredné školy by mali vychovať viac študentov v praktických odboroch s maturitou.
Štát by mal byť zase poruke a ponúknuť kvalitnú rekvalifikáciu, čo sa nedeje.
„Napríklad mnohí rekvalifikovaní vodiči vysokozdvižných vozíkov videli, obrazne povedané, vysokozdvižný vozík iba cez okno a potom pohoria na praktickej skúške u potenciálneho zamestnávateľa,“ dodal Sirota.
Zarobia a oddýchnu si
Štatistiky zhoršuje aj väčšia fluktuácia mladých, myslí si Antonio Canfora, šéf strojárskej firmy Maccaferri Central Europe v Brezovej pod Bradlom.
„Za šesť mesiacov si v zahraničí zarobia toľko, koľko na Slovensku za rok. Keď sa vrátia, nemusia sa ponáhľať hľadať si prácu,“ dodal Canfora.
Problémom mladých bez práce sa aktívne zaoberá aj Európska komisia. Jej predseda José Manuel Barroso dokonca napísal našej premiérke list, v ktorom píše o vytváraní špeciálnych tímov na pomoc mladým bez práce.
Daniela Krajanová
