Naša dlhová brzda nám pred Bruselom nemusí stačiť

Postih nám hrozí, ak deficit neobmedzíme zákonom, ale aj vtedy, keď ho neznížime.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy (v strede) nedávno pochválili talianskeho premiéra Maria Montiho za úsporné balíky.(Zdroj: SITA/AP)

O debate, či naša dlhová brzda stačí, alebo nie, rozhodla fiškálna dohoda. Podľa nej nestačí.

BRATISLAVA. Ústavný zákon o dlhovej brzde síce máme, ale dohoda európskych lídrov z minulého týždňa ukazuje, že nebude stačiť.

Mali by sme zaviesť aj strop na deficit vrátane sankcií, keď ho niektorá vláda nedodrží. Najlepšie tiež cez ústavný zákon.

Ak tak neurobíme, môže nás iný štát zažalovať na Európskom súdnom dvore. Môžeme dostať sankciu do výšky 0,1 percenta HDP, to je teraz okolo 75 miliónov eur.

Strop pre deficit podporia

Naša dlhová brzda sa odvíja od výšky dlhu. Rovnako aj sankcie. Verejný dlh by nemal prevýšiť 60 percent HDP, no prvé sankcie začnú nabiehať už od 50 percent. Od roku 2018 sa to bude sprísňovať.

„Dlhová brzda, o ktorej hovorí fiškálny kompakt, sa odvíja od výšky štrukturálneho deficitu. Našou povinnosťou bude zaviesť aj takýto dlhový strop do našej legislatívy,“ hovorí zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko.

Podľa fiškálnej zmluvy by náš štrukturálny deficit nemal prevýšiť pol percenta HDP. Vlani sme ho mali okolo štyroch percent. Ako rýchlo ho máme dostať k nule, stanoví Brusel.

Štrukturálny deficit je rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy očistený o cyklické a jednorazové vplyvy, napríklad eurofondy a náklady na obsluhu dlhu. Ako sa vyčíslia cyklické vplyvy, povie Brusel.

Naši politici tvrdia, že s prijatím nového zákona či doplnením toho pôvodného problém nemajú. Poslanec KDH Anton Marcinčin povedal, že ide len o formálnu vec.

„Hrubý verejný dlh je však prísnejšie kritérium,“ hovorí poslanec SaS Jozef Kollár. Problém podporiť zmenu v ústavnom zákone nemá ani Smer.

„Nevidím veľký priestor na to, aby sa to neschválilo v podobe, v akej sa to prijme na európskej úrovni,“ povedal poslanec Ján Počiatek.

Pod tlakom Bruselu

Oveľa menšou formalitou bude presvedčiť Brusel, že vieme znížiť deficit verejných financií pod tri percentá HDP do roku 2013. Takú úlohu bude mať nová vláda bez ohľadu na to, či a kedy zmeníme našu dlhovú brzdu.

Inak už v tomto roku môžeme dostať sankciu 0,2 percenta HDP. Ďalšiu sankciu by nám mohli vystaviť dlhopisoví investori v podobe vyšších úrokov pri pôžičkách.

Slovensko sa v decembri 2009 za Ficovej vlády dostalo do procedúry nadmerného deficitu. Vtedy sme mali deficit okolo ôsmich percent, rovnako aj v roku 2010. Na podobnej úrovni bol podľa Inštitútu finančnej politiky aj štrukturálny deficit. V procedúre je však väčšina krajín Európskej únie.

Eurokomisia od nás žiada, aby sme do roku 2013 znižovali deficit o jeden percentuálny bod ročne. Ak to potvrdí aj Eurostat, vlani sme ho stlačili na 4,6 percenta HDP.

Radičovej vláda presadila rozpočet, ktorý ráta s rovnakým deficitom aj v tomto roku. To, že nie je ambicióznejší, odôvodnila voľbami.

Deficit budeme musieť znižovať aj po roku 2013. Cieľom je štrukturálny deficit pod pol percenta HDP. Ak ho nebudeme znižovať dohodnutým tempom, hrozia ďalšie sankcie, ktoré eurokomisia schválila v decembri. Najvyššia môže byť pol percenta HDP, ak štát opakovane neplní odporúčania Bruselu.

ico

Krajiny sa budú môcť navzájom kontrolovať

Ak nebudeme mať strop aj pre deficit, iná krajina nás môže za to zažalovať.

1. Prečo naša dlhová brzda nestačí?

Dlhovú brzdu síce máme, ale inak nastavenú, ako žiada zmluva o fiškálnom kompakte. Limituje výšku nášho dlhu, nie deficitu. V dobrých časoch to napríklad nenúti vládu, aby hospodárila vyrovnane alebo s prebytkami.

2. Môže nás iná krajina zažalovať na Európskom súdnom dvore?

Môže v prípade, ak neprijmeme zákon, najlepšie ústavný, o strope pre štrukturálny deficit spolu so sankciami za jeho nedodržiavanie. Mali by sme ho prijať do jedného roka, odkedy zmluva začne platiť, teda do konca roku 2013. Aj Slovensko môže zažalovať inú krajinu, ak dlhový strop neprijme.

3. Aké sankcie nám hrozia?

Ak neprijmeme zákon, sankcia je do jedného percenta HDP. Európsky súdny dvor nám dá najprv čas na nápravu. Slovensku hrozí tiež pokuta 0,2 percenta HDP, čo je asi 150 miliónov eur, za nadmerný deficit. Európska komisia nás na to upozornila v decembri 2009.

Sankciu dostaneme vtedy, ak nová vláda nepresvedčí Brusel, že vie do roku 2013 znížiť deficit pod tri percentá HDP. Potom ho musíme znižovať ďalej až k nule. Inak nám hrozia ďalšie sankcie vyplývajúce z balíka opatrení (Six-Pack), schváleného vlani v decembri v Bruseli.

4. Aký by sme mali mať štrukturálny deficit?

Krajiny, ktoré majú dlh výrazne pod 60 percentami HDP a udržateľné verejné financie, môžu mať deficit do jedného percenta HDP. Slovensko malo vlani dlh asi 45 percent, no Brusel naše verejné financie nepovažuje za dlhodobo udržateľné.

Chýba nám napríklad penzijná reforma. Preto sa na nás, aspoň zatiaľ, vzťahuje prísnejší strop 0,5 percenta HDP. Vlani sme mali štrukturálny deficit okolo štyroch percent. Ako rýchlo ho máme znižovať, povie Brusel.

5. Čo sa na zmluve nepáči ekonómom?

Niektorí tvrdia, že ani táto zmluva netlačí až tak na to, aby krajiny hospodárili v dobrých časoch s prebytkami. Hovorí o deficite, ktorý môže byť korigovaný o ekonomické cykly, čo sa vyčísľuje ťažko. Málo sa v nej hovorí o vymáhaní dodržiavania pravidiel.

Navrhuje sa v nej rovnaké tempo znižovania nadmerného dlhu pre všetky krajiny. Ak má niektorá dlh 70 percent HDP, má ho znižovať v priemere len o pol percenta ročne. Keď ekonomika rastie, vláda pre to nemusí nič urobiť.

6. Odkedy zmluva platí?

Mala by od januára 2013, ak ju ratifikuje aspoň dvanásť krajín eurozóny.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 736
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 12 130
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 878
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 471
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 422
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 154
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 550
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 422
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 366
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 105

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.

PLUS

Angela Merkelová: Krízová manažérka, ktorá ochránila Nemcov

Má dobré nervy a zvláda krízové situácie.

Neprehliadnite tiež

Fed sa chce zbaviť dlhopisov, ktoré nakupoval od krízy. Čo to prinesie?

Od októbra sa americká centrálna banka každý mesiac zbaví dlhopisov v hodnote 10 miliárd dolárov.

Do Prahy dorazili čínske bicykle ofo, ide o najväčšiu bikesharingovú službu na svete

Obyvatelia Prahy môžu zadarmo jazdiť na bicykloch od firmy ofo. Stačí im na to len mobilný telefón.

V Bratislave otvorili pizzeriu Domino´s, druhú najväčšiu sieť na svete

Pizzeria Domino´s má v hlavnom meste problém s doručovaním.