Naša dlhová brzda nám pred Bruselom nemusí stačiť

Postih nám hrozí, ak deficit neobmedzíme zákonom, ale aj vtedy, keď ho neznížime.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy (v strede) nedávno pochválili talianskeho premiéra Maria Montiho za úsporné balíky.(Zdroj: SITA/AP)

O debate, či naša dlhová brzda stačí, alebo nie, rozhodla fiškálna dohoda. Podľa nej nestačí.

BRATISLAVA. Ústavný zákon o dlhovej brzde síce máme, ale dohoda európskych lídrov z minulého týždňa ukazuje, že nebude stačiť.

Mali by sme zaviesť aj strop na deficit vrátane sankcií, keď ho niektorá vláda nedodrží. Najlepšie tiež cez ústavný zákon.

Ak tak neurobíme, môže nás iný štát zažalovať na Európskom súdnom dvore. Môžeme dostať sankciu do výšky 0,1 percenta HDP, to je teraz okolo 75 miliónov eur.

Strop pre deficit podporia

Naša dlhová brzda sa odvíja od výšky dlhu. Rovnako aj sankcie. Verejný dlh by nemal prevýšiť 60 percent HDP, no prvé sankcie začnú nabiehať už od 50 percent. Od roku 2018 sa to bude sprísňovať.

„Dlhová brzda, o ktorej hovorí fiškálny kompakt, sa odvíja od výšky štrukturálneho deficitu. Našou povinnosťou bude zaviesť aj takýto dlhový strop do našej legislatívy,“ hovorí zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko.

Podľa fiškálnej zmluvy by náš štrukturálny deficit nemal prevýšiť pol percenta HDP. Vlani sme ho mali okolo štyroch percent. Ako rýchlo ho máme dostať k nule, stanoví Brusel.

Štrukturálny deficit je rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy očistený o cyklické a jednorazové vplyvy, napríklad eurofondy a náklady na obsluhu dlhu. Ako sa vyčíslia cyklické vplyvy, povie Brusel.

Naši politici tvrdia, že s prijatím nového zákona či doplnením toho pôvodného problém nemajú. Poslanec KDH Anton Marcinčin povedal, že ide len o formálnu vec.

„Hrubý verejný dlh je však prísnejšie kritérium,“ hovorí poslanec SaS Jozef Kollár. Problém podporiť zmenu v ústavnom zákone nemá ani Smer.

„Nevidím veľký priestor na to, aby sa to neschválilo v podobe, v akej sa to prijme na európskej úrovni,“ povedal poslanec Ján Počiatek.

Pod tlakom Bruselu

Oveľa menšou formalitou bude presvedčiť Brusel, že vieme znížiť deficit verejných financií pod tri percentá HDP do roku 2013. Takú úlohu bude mať nová vláda bez ohľadu na to, či a kedy zmeníme našu dlhovú brzdu.

Inak už v tomto roku môžeme dostať sankciu 0,2 percenta HDP. Ďalšiu sankciu by nám mohli vystaviť dlhopisoví investori v podobe vyšších úrokov pri pôžičkách.

Slovensko sa v decembri 2009 za Ficovej vlády dostalo do procedúry nadmerného deficitu. Vtedy sme mali deficit okolo ôsmich percent, rovnako aj v roku 2010. Na podobnej úrovni bol podľa Inštitútu finančnej politiky aj štrukturálny deficit. V procedúre je však väčšina krajín Európskej únie.

Eurokomisia od nás žiada, aby sme do roku 2013 znižovali deficit o jeden percentuálny bod ročne. Ak to potvrdí aj Eurostat, vlani sme ho stlačili na 4,6 percenta HDP.

Radičovej vláda presadila rozpočet, ktorý ráta s rovnakým deficitom aj v tomto roku. To, že nie je ambicióznejší, odôvodnila voľbami.

Deficit budeme musieť znižovať aj po roku 2013. Cieľom je štrukturálny deficit pod pol percenta HDP. Ak ho nebudeme znižovať dohodnutým tempom, hrozia ďalšie sankcie, ktoré eurokomisia schválila v decembri. Najvyššia môže byť pol percenta HDP, ak štát opakovane neplní odporúčania Bruselu.

ico

Krajiny sa budú môcť navzájom kontrolovať

Ak nebudeme mať strop aj pre deficit, iná krajina nás môže za to zažalovať.

1. Prečo naša dlhová brzda nestačí?

Dlhovú brzdu síce máme, ale inak nastavenú, ako žiada zmluva o fiškálnom kompakte. Limituje výšku nášho dlhu, nie deficitu. V dobrých časoch to napríklad nenúti vládu, aby hospodárila vyrovnane alebo s prebytkami.

2. Môže nás iná krajina zažalovať na Európskom súdnom dvore?

Môže v prípade, ak neprijmeme zákon, najlepšie ústavný, o strope pre štrukturálny deficit spolu so sankciami za jeho nedodržiavanie. Mali by sme ho prijať do jedného roka, odkedy zmluva začne platiť, teda do konca roku 2013. Aj Slovensko môže zažalovať inú krajinu, ak dlhový strop neprijme.

3. Aké sankcie nám hrozia?

Ak neprijmeme zákon, sankcia je do jedného percenta HDP. Európsky súdny dvor nám dá najprv čas na nápravu. Slovensku hrozí tiež pokuta 0,2 percenta HDP, čo je asi 150 miliónov eur, za nadmerný deficit. Európska komisia nás na to upozornila v decembri 2009.

Sankciu dostaneme vtedy, ak nová vláda nepresvedčí Brusel, že vie do roku 2013 znížiť deficit pod tri percentá HDP. Potom ho musíme znižovať ďalej až k nule. Inak nám hrozia ďalšie sankcie vyplývajúce z balíka opatrení (Six-Pack), schváleného vlani v decembri v Bruseli.

4. Aký by sme mali mať štrukturálny deficit?

Krajiny, ktoré majú dlh výrazne pod 60 percentami HDP a udržateľné verejné financie, môžu mať deficit do jedného percenta HDP. Slovensko malo vlani dlh asi 45 percent, no Brusel naše verejné financie nepovažuje za dlhodobo udržateľné.

Chýba nám napríklad penzijná reforma. Preto sa na nás, aspoň zatiaľ, vzťahuje prísnejší strop 0,5 percenta HDP. Vlani sme mali štrukturálny deficit okolo štyroch percent. Ako rýchlo ho máme znižovať, povie Brusel.

5. Čo sa na zmluve nepáči ekonómom?

Niektorí tvrdia, že ani táto zmluva netlačí až tak na to, aby krajiny hospodárili v dobrých časoch s prebytkami. Hovorí o deficite, ktorý môže byť korigovaný o ekonomické cykly, čo sa vyčísľuje ťažko. Málo sa v nej hovorí o vymáhaní dodržiavania pravidiel.

Navrhuje sa v nej rovnaké tempo znižovania nadmerného dlhu pre všetky krajiny. Ak má niektorá dlh 70 percent HDP, má ho znižovať v priemere len o pol percenta ročne. Keď ekonomika rastie, vláda pre to nemusí nič urobiť.

6. Odkedy zmluva platí?

Mala by od januára 2013, ak ju ratifikuje aspoň dvanásť krajín eurozóny.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 459
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 388
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 387
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 013
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 912
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 086
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 992
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 514
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 907
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 543

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Po Trumpovej dcére chcú Číňania pomenovať obrúsky aj alkohol

Ivanka Trumpová zaujala čínske firmy, keď navštívila čínsku ambasádu vo Washingtone.

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fico chce potraviny, aké majú v Rakúsku, navrhuje summit V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop