Vláda včera schválila trvalý euroval. Hlasovať o ňom bude parlament, no zrejme až po voľbách.
BRATISLAVA. Európski lídri neriešili v pondelok iba prísnejšie rozpočtové pravidlá, ale aj to, ako bude vyzerať nový euroval.
Dohoda je taká, že od júla 2012, teda o rok skôr, než bol plán, začne platiť takzvaný permanentný euroval. Jeho efektívna kapacita na úvery má byť na začiatku plánovaných 500 miliárd eur.
Nové hlasovanie
Pre Slovensko z dohody vyplývajú dve veci. Poslanci v parlamente budú zrejme po marcových voľbách hlasovať o trvalom eurovale.
Keď sa o ešte vlani v októbri hlasovalo o zvýšení kapacity toho súčasného eurovalu, padla Radičovej vláda. Strana SaS za to nehlasovala a jej šéf Richard Sulík viackrát zopakoval, že euroval nepovažuje za dobré riešenie. Dá sa preto predpokladať, že nepodporia ani trvalý euroval.
Z vyjadrení zástupcov Smeru aj SDKÚ tento týždeň vyplýva, že by ho podporiť mali.
Ak by aj Slovensko zaň nehlasovalo a ostatné štáty áno, trvalý euroval sa vytvorí. Treba naň 90 percent hlasov, my máme necelé percento.
Naše príspevky
Druhá vec je, že Slovensko by už tento rok malo do polovice júla poslať do eurovalu 131,8 milióna eur, čo je zhruba 0,2 percenta nášho HDP. Rovnakú sumu budeme posielať aj počas nasledujúcich štyroch rokov.
Sulík ešte vlani hovoril o tom, že náš príspevok do trvalého eurovalu môže byť vyšší, keďže sa počíta s kapitálom na zavolanie. V prípade Slovenska môže výška akcií splatných na vyzvanie dosiahnuť 5,1 miliardy eur.
Ak v tomto roku budeme do eurovalu posielať niečo vyše 130 miliónov eur, podľa Mikloša by sme mali mať na to ešte peniaze v štátnych finančných aktívach. Ak neskôr nebudú, na príspevok si požičiame.
Prípadná pôžička nám zvýši deficit verejných financií, no nie štátny dlh, keďže náš príspevok bude naším majetkovým vkladom. Dlh sa nám technicky zvýši vtedy, keď euroval prerobí a bude treba doložiť ďalšie peniaze.
Deficit však musíme do roku 2013 stlačiť pod tri percentá a potom ešte nižšie.
„To je otvorená otázka,“ odpovedal Mikloš na otázku, či o to viac budeme musieť konsolidovať naše verejné financie. Predpokladá však, že táto časť zvýšenia deficitu sa bude posudzovať inak, keďže príspevky by mala do eurovalu poslať celá eurozóna.
Kapacitu eurovalu môžu zvýšiť aj štáty mimo eurozóny, no minister financií Ivan Mikloš včera o takej krajine, ktorá by prejavila záujem, nevedel.
Rozdiely
Slovensko už ručí za pôžičky Írsku a Portugalsku z dočasného eurovalu. Pýta si ju aj Grécko, no podmienkou je, že sa dohodne aj so súkromnými veriteľmi na odpustení časti dlhu. Konečná dohoda stále nepadla.
Rozdiel medzi oboma eurovalmi, ktoré budú chvíľu súbežne fungovať, má byť ten, že pri trvalom bude Slovensko priamym veriteľom krajiny, ktorá požiada o pomoc. Členovia eurozóny ako veritelia majú mať spolu s MMF prednostné postavenie.