Ekonóm Duronelly: Maďarsko potrebuje úver, inak zbankrotuje

Ekonomika krajiny visí na vlásku. Maďarsko nie je v situácii, aby si od neho nedokázali dodržanie európskych noriem vynútiť, myslí ekonóm PÉTER DURONELLY.

Péter Duronelly (nar. 1971) vyštudoval budapeštiansku ekonomickú univerzitu. Pracuje ako makroekonomický analytik a investičný riaditeľ Správcu fondov Budapest, patriaci k skupine Budapest Bank (dcérskej firmy General Electric). Je ženatý, má dve deti.(Zdroj: SME - TIBOR SOMOGYI)

Vie sa presne, čo Európska únia a Medzinárodný menový fond od Maďarska požadujú?

Nie som si istý, či už poznáme všetky podmienky únie. Vieme zhruba témy, ktoré úniu zaujímajú, a tie sú politické, týkajú sa právneho systému a fungovania štátu. Neviem, či je toho viac, keďže je únia v týchto veciach konkrétna a či je to základ pre rokovania, alebo zoznam, ktorý musí maďarská strana podpísať: či sa teda v podstate očakáva jej bezpodmienečná kapitulácia.

Čo je pravdepodobnejšie: o tomto chceme rokovať alebo tuto to podpíšte?

Mám podozrenie, že je to druhý prípad. Komunikácia či skôr absencia komunikácie medzi úniou a maďarskou vládou dospela do štádia, že sa od nej očakáva takáto kapitulácia.

Premiér Orbán povedal, že v jednom bode, zlúčení centrálnej banky a dozoru nad finančnými trhmi môže Maďarsko bez problému ustúpiť.

Bolo by zaujímavé poznať taktiku vlády, či si myslí, že ak začne od nuly a zájde niekam ďaleko, tak kompromis zdanlivo na pol ceste je pre ňu stále úspechom. Alebo si myslí, že v tejto veci nemá zmysel stavať sa na zadné, veď o rok sa aj tak skončí mandát súčasného šéfa národnej banky, ktorý premiérovi nesmierne prekáža, a potom si môže robiť, čo chce. Pre vládu je typické, že neznáša kontrolu akejkoľvek vonkajšej inštitúcie, akou je aj centrálna banka. Nezávislosť centrálnej banky je však pre úniu pre spoločnú menu kľúčová vec a vzbudzuje veľkú pozornosť. Je pre ňu oveľa dôležitejšia než napríklad nezávislosť úradu na ochranu hospodárskej súťaže.

Zaistí to nezávislosť banky? Únia mala v tejto veci aj ďalšie výhrady?

Barroso k tomu poznamenal, že sú, samozrejme, radi, že v tomto vláda ustúpi, no za smutné považujú vôbec to, že bolo treba túto otázku riešiť. Že treba vyvíjať tlak na členský štát únie, aby ctil únijné hodnoty. Orbán má pravdu, že samotná litera zákona neznamená väčšiu kontrolu vlády nad centrálnou bankou. Ten zákon však možno aplikovať všelijako a zapadá do série krokov smerujúcich k oslabeniu banky a diskreditácie jej vedenia.

Na jeseň 2008 sa o Maďarsku hovorilo, že je na pokraji štátneho bankrotu. V čom sa to líšilo od súčasnej situácie?

Je to úplne iné. Maďarsko na jeseň 2008 nebolo na pokraji bankrotu. Už len preto, lebo v roku 2008 už nemalo významné dlhy s končiacou lehotou splatnosti a rozpočet máva v druhej polovici roku dosť hotovosti. V roku 2008 mal veľké problémy bankový sektor. Ten dlhodobé pôžičky, ktoré poskytoval, financoval pomocou krátkodobých úverov. Keď v roku 2008 zamrzol medzinárodný finančný systém, prestalo to fungovať. Preto sme vtedy dostali pôžičku dvadsať miliárd eur najmä na obnovenie likvidity bankového sektora. Dnes je situácia taká, že v dôsledku poldruharočnej veľmi špecifickej ekonomickej politiky vlády a neochote konzultovať čokoľvek s kýmkoľvek, súkromný sektor financujúci viac ako polovicu maďarského štátneho dlhu už možno nebude ochotný pred sebou ďalej tlačiť splatné úvery štátu a ten sa dostane do situácie, keď nebude schopný splácať. Nový úver je teraz už naozaj na to, aby sa krajina vyhla štátnemu bankrotu.

O tomto maďarské médiá píšu, že má štát peniaze do jari?

Zhruba tak do apríla-mája. Maďarsko musí v roku 2012 splatiť asi 6,4 miliardy eur zahraničného dlhu plus úroky.

Orbán tvrdí, že sa Maďarsko dokáže financovať z trhu.

To nie je vôbec isté. Môže to fungovať len v prípade, že má úver od Medzinárodného menového fondu a všetci vedia, že ak by došlo v globálnej ekonomike k ďalším otrasom, tak má Maďarsko vďaka tomuto úveru rezervu, nejakú poistku, po ktorej môže siahnuť. Potom sú aj trhy ochotnejšie dávať. Ak úver nebude, ani trhy nebudú príliš ochotné. Úver od MMF a trhové financovanie nie sú navzájom alternatívami, jedno je naopak podmienkou druhého. Navyše dnes je Maďarsko schopné sa financovať z trhu len veľmi draho. Ak si vezmeme zhruba 80-percentný štátny dlh a jeden- či nulapercentný očakávaný rast HDP, je táto dlhová dráha neudržateľná. Maďarsko by sa dostalo do podobnej dlhovej špirály ako Portugalsko a potom už nebude mať problém s krátkodobou likviditou, ale s dlhodobou solventnosťou.

somi5222_res_res.jpgČo sa stane, ak sa vláda s MMF nedohodne?

To je to, čo si nikto naozaj nemyslí, že sa môže stať. Už len preto, lebo sa nikto neodváži pomyslieť, čo by nasledovalo. Znamenalo by to veľmi vysokú úrokovú mieru, pád forintu, prudký nárast kriminality, spoločenské napätie, pouličné nepokoje, stratu životných istôt, ktoré by priniesli pád politického systému alebo aspoň jeho zásadnú zmenu. Spomeňme si, čo sa stalo v Bulharsku, kde ľudia nedovolili poslancom vojsť do parlamentu. Otázka je, či majú vládni politici dostatočný zmysel pre realitu, aby to pochopili. Nevieme, či v tom vidia možnosť, alebo niečo, čomu sa chcú vyhnúť.

Čo vyrieši úver od MMF a dokedy?

Každopádne vyrieši financovanie v rokoch 2012 - 2013. Pravdepodobne pôjde o úplne tradičný úver, ktorý nám vnúti veľmi konkrétne ekonomické kroky. Peniaze budeme dostavať v balíčkoch a získanie každého nového balíčka bude podmienené splnením konkrétnych záväzkov. Maďarská ekonomická politika úplne stratí samostatnosť. Možno dodať, že po poslednom roku a pol to ani nebude príliš prekážať. Na politické heslá vlády však bude možné zabudnúť.

Čo bude v ďalších rokoch?

MMF bude v prvom rade požadovať kroky, ktoré zaistia likviditu a solventnosť veriteľa, aby mohol svoj dlh splatiť. MMF požičiava peniaze štátov a daňových poplatníkov, takže musí zaistiť aj splatenie pôžičky. To tiež znamená kroky, ktoré pomôžu krajine k stabilnej ekonomike a k rastu. To znamená zníženie štátnych výdavkov a zároveň štrukturálne reformy vedúce ku konkurencieschopnejšej ekonomike a naštartovaniu rastu schopného štát a štátny dlh ufinancovať.

V decembri minulého roka ste povedali, že sa vláda s MMF možno ani nechce dohodnúť.

Medzitým sa rad vecí zmenil, kurz forintu dočasne vzrástol na historické maximum, dopyt po maďarských dlhopisoch načas úplne zmizol a vláda dostala rad varovaní aj od súkromného sektora, že to takto nemôže ísť ďalej. Navyše si mnohí začali otvárať účty v zahraničí, čo znamená, že o budúcnosti Maďarska už nepochybujú len ľavičiari a liberáli v Európskom parlamente.

Ak by sa vláda nechcela s MMF dohodnúť, v čo v takom prípade dúfa?

Neviem. Existuje veľmi nebezpečný názor, že štátny bankrot je vlastne príležitosť ako v prípade Argentíny, ako sa zbaviť zahraničného dlhu. To však nikam nevedie, Argentína je dnes stále v oveľa horšej situácii, než bola pred bankrotom, život je tam oveľa ťažší a počítané v amerických dolároch jej HDP stále nedosiahol úroveň z roku 2001. Politický systém sa pritom úplne vymenil, rabovalo sa v obchodoch, na uliciach zomierali ľudia. Je to podobné, ako keď v roku 1945 niekto povedal, že je aj tak celá Budapešť rozbombardovaná, tak je to príležitosť postaviť lepšie mesto. Keby však dnes niekto prišiel s projektom „Postavme krajšiu Budapešť“, asi by nebolo najlepšie pozvať Američanov, aby tu urobili kobercový nálet, a potom Rusov, aby zvyšok rozstrieľali delami a každého vyrabovali. Len aby sa na zelenej lúke lepšie stavalo. Zaujímavé je, že pred dvoma rokmi ešte Maďarsko nemalo nijaký problém s trhovým financovaním. Považovali nás za dobrých dlžníkov. Každá dovtedajšia vláda dbala aj za cenu reštrikcií o to, aby dlh splácala. Ekonomická politika súčasnej vlády, jej vzťah k trhu a spochybnenie právnych istôt priniesli stratu dôvery aj tradičných maďarských veriteľov.

Ak sa o rok končí mandát šéfa národnej banky a vláda ho môže jednoducho vymeniť, prečo šla do konfliktu s úniou, aby ho mohla odvolať skôr? Chcela naozaj ovládnuť devízové rezervy banky pre prípad, že sa s MMF nedohodne?

To by nešlo tak jednoducho. Myslím, že ide skôr o to, že má vláda bytostný odpor voči akejkoľvek inštitúcii, ktorá jej politiku kontroluje a vyvažuje. Má však smolu, že nezávisle od jej parlamentnej väčšiny centrálnu banku chránia aj medzinárodné normy a Maďarsko nie je v takej finančnej situácii, aby si od neho nedokázali dodržanie týchto noriem a európskych hodnôt vynútiť.


Má nejaký reálny základ strach, že môže vláda siahnuť na bankové vklady?

V tom zmysel nie, že by to bol politický krok, ktorý by tu spôsobil zemetrasenie. Navyše má vláda aj jednoduchšie nástroje ako zvýšiť svoje príjmy vo forintoch. Napríklad ešte zvýšiť dane či naštartovať tlačiareň na peniaze, čo by sa dokonca dalo krátky čas robiť aj bez toho, aby to bolo Bruselu nápadné. Zmrazenie vkladov či dokonca ich zhabanie, čoho sa niektorí obávajú, by bolo politickou samovraždou. Nezabudnime, že maďarské ozbrojené sily nie sú príliš silné a naozaj hlbokú spoločenskú krízu sprevádzanú pouličnými nepokojmi a zrútením základných istôt by politický systém technicky nedokázal zvládnuť. Ak však niekto vychádza len z toho, čo všetko sa už stalo napríklad s penzijným systémom, že vláda dokáže bez opýtania urobiť čokoľvek, čo jej napadane, niet sa čo čudovať, že sa tu ľahko rozšíri akákoľvek panika a ľudia majú pocit, že je všetko možné.

Súvisí právna neistota aj s odlevom investícií z Maďarska?

Určite. Podľa správ, ktoré mám, drasticky upadol záujem o dlhodobé seriózne investície. Jedna popredná európska banka napríklad jednoducho zrušila plán na vybudovanie regionálneho strediska v Maďarsku.

Mantrou ekonomickej politiky vlády je, že príde rast a ten všetko vyrieši. Môže prísť rast bez zahraničných investícií?

Nielen že neprichádzajú zahraničné investície, ale aj maďarskí podnikatelia, ktorým vláda tak dôveruje, uvažujú práve pre tieto dôvody o tom, že svoje peniaze investujú radšej v zahraničí. Napríklad, že preložia svoje sídlo na Slovensko, kde sú daňové a právne pomery vypočítateľnejšie.

Záhadou pre svet zostáva spôsob uvažovania maďarskej vlády. Čím sa riadi, čo chce dosiahnuť?

Vedenie Fideszu vždy chcelo ísť svojou cestou, nemá rado kompromisy ani konzultácie, a práve preto mu chýba spätná väzba. Ak mám správne informácie, Orbán svojich partneroch v únii považuje za 26 impotentov, ktorí musia najprv všetko s každým konzultovať doma, potom prídu do Bruselu, kde musia tiež všetko s každým konzultovať, a preto jednoducho nie sú schopní nikdy nič rozhodnúť. Na rozdiel od Maďarska, kde vláda môže robiť, čo považuje za správne. Lenže pritom za touto vládou nestoja žiadne ekonomické know-how, žiadne reálne vedomosti o svetovej ekonomike a finančníctve, v rámci ktorých funguje taká malá otvorené ekonomika, ako je naša.

Keď niekto nič nekonzultuje, je to skôr vec povahy. Je však za vládnou politikou konzistentná politická ideológia? Fidesz o sebe tvrdí, že je konzervatívna strana.

V nijakom prípade to nie je konzervativizmus v západoeurópskom zmysle. Jej základom nie je západná kresťanská filozofia, na ktorej stoja európske konzervatívne strany. Vládna strana dospela od liberalizmu cez konzervativizmus až k nejakej národniarskej ľavici. Jej ideové zázemie je však zmätené. Ťažko ho pochopiť, chýbajú v ňom stabilné hodnoty a princípy, v dôsledku čoho nemá ani stabilnú stratégiu. Navyše vláde jednoducho chýbajú elementárne manažérske schopnosti, čo bol obrovský problém už predchádzajúcej Gyurcsányovej vlády.

Maďarský parlament je v Európe unikátny tým, že sa zdá, ako keby v ňom neexistovala žiadna pravicová protrhová strana.

Je to smutné, že to treba povedať, ale socialistická strana je ešte tou, ktorá proti trhu aspoň nijako výrazne nebojuje. Tiež poškodila ekonomiku tým, ako neschopne vládla, nikdy však nehlásala, že treba dôverovať štátu, a nie trhu, že je trh od diabla, neviedli proti trhu ideologickú vojnu. Je fakt, že výraznejšie protrhová sila v Maďarsku chýba.

V čom teda spočíva takzvaná neortodoxná ekonomická politika Orbánovej vlády?

Najskôr nemá nijaký pevný základ. Vláda má nejaké spoločenské a národné vízie, ale čo to znamená v ekonomike, ťažko povedať. Všetci vo vláde sa zhodnú, že treba ekonomický rast, nevidíme však nič, čo by mu malo pomôcť, ktoré odvetvia ekonomiky napríklad vláda považuje za strategické.

Naposledy premiér oznámil, že to bude poľnohospodárstvo.

Presne tak, to je posledná verzia, premiér práve bol na nejakej akcii súvisiacej s poľnohospodárstvom. V poľnohospodárstve sa však nič nedeje, nefunguje ani rozdeľovanie európskych dotácií. Nevieme, či sa tu budú stavať jadrové elektrárne, alebo sa naopak celá krajina zorie a všade sa bude pestovať biozelenina. Sú len rôzne chvíľkové nápady.

Vláda hovorí o obrate smerom na východ, odkiaľ chce získať nové investície. Ako to funguje?

Vláde sa nepáči finančná závislosť od moderného Západu a chcela by ho nahradiť financovaním z Východu, čo by jej viac vyhovovalo, lebo to zanemená menej transparentnosti, menej pravidiel, viac jednorazových dohôd. Lenže ani toto nezvláda. Rokovania v Saudskej Arábii napríklad úplne skrachovali, lebo tam prišli nepripravení a Saudom nemali čo ponúknuť. Mysleli si, že im požičajú len tak, aby im pomohli, to však, paradoxne, funguje len na Západe. Ak chcete peniaze od nedemokratických režimov, musíte im niečo dať. Nie náhodou sa čínsky kapitál príliš neangažoval pri riešení európskej finančnej krízy. Kde sa totiž objavil, znamenal také bezpečnostné riziko, že oň väčšinou radšej nestáli. V Grécku napríklad za čínske peniaze chceli prístavné kapacity. Takéto peniaze sú pre geopolitickú suverenitu krajiny veľmi nebezpečné a znamenajú oveľa horší druh závislosti, než peniaze zo Západu. Na druhej strane Číňanom neprekáža, čo robíte v domácej politike, či máte nezávislé súdnictvo.

Hovorí sa, že orbánovská ekonomická politika je pragmatickejšia, než by sa zdalo a slúži najmä straníckej klientele. Ak zvláštnymi daňami zaťažíme zahraničné obchodné reťazce, pomôže to majiteľom tých domácich ako Coop, ktorí majú blízko k Orbánovi.

Maďarský politický systém má korupčné už svoje základné mechanizmy. Financovanie strán napríklad nemôže fungovať transparentne. Preto nemôžu byť transparentné ani peniaze, ktoré strana dostáva, ani protislužby, ktoré strana za tieto peniaze poskytuje. Médiá hovoria, že tak, ako je Fidesz veľmi silne centralizovaná strana, aj ekonomické záujmové skupiny stojace za ním sú silne koncentrované. Všeobecný názor je, že existuje veľmi selektívny okruh ľudí, ktorí získavajú štátne zákazky a ktorým ekonomická politika pomáha aj tým, že z hry vytláča ostatných.

Maďarsku z Bruselu vyčítajú aj rovnú daň, ktorá nepomáha znižovať deficit. Na Slovensku sa však rovná daň osvedčila, prečo nie u vás?

U nás sa jednak rovná daň týka len príjmov, na Slovensku znamenala zjednodušenie celého daňového systému a sprevádzalo ju masívne zníženie výdavkov rozpočtu. Vláda tiež dokázala zvládnuť sociálne nepokoje, ktoré to sprevádzali. Proste stlačili reset a urobilo sa niečo úplne iné. Neviem, či je samotná rovná daň na Slovensku takým úspechom, pretože bola súčasťou balíčka a balíček bol úspešný ako celok. Možno by fungoval rovnako dobre aj s progresívnou daňou. V Maďarsku je rovná daň izolovaná a navyše znížila dane práve vrstve, ktorá to nepotrebovala, ľuďom žijúcim z platov z vyššími príjmami ako ja, ktorí zároveň aspoň tušia, že to nie je úplne v poriadku, lebo to napríklad rozpočtu bude chýbať. Opäť ide o absenciu stratégie. Vláda svoje rozhodnutia nedokáže reflektovať v spoločenskom kontexte a aj to, čo robí, robí polovičato. Daňový systém ako taký sa vôbec nezjednodušil.

Aké regionálne dosahy by mal prípadný maďarský štátny bankrot?

Tie dosahy by boli dočasné a obmedzené. Môže sa stať, že by to poškodilo poľský zlotý či rumunský lei, zvyšovali by sa úrokové sadzby, no nemyslím si, že by sa rozšírila taká nákaza ako v prípade Mexika v roku 1994 či Ruska v roku 1998. Trhy by to dokázali izolovať a navyše nezabudnime, že sa finančný systém na podobné prípady už pripravil. Poľsko má taký úver od MMF, ktorý môže použiť v priebehu jediného dňa, ak bude mať problém. V Rumunsku tiež prebieha napriek posledným nepokojom v uliciach úspešný program MMF. Makroekonomické údaje a údaje o stabilite ekonomiky sú priaznivé a dva roky po kríze bankový sektor funguje a vo veľkom poskytuje úvery. Na rozdiel od maďarského, kde sa bankový sektor zmenšuje.

Aká je šanca na uskutočnenie ďalšieho obľúbeného plánu premiéra Orbána, že bude Maďarsko ekonomickým motorom strednej Európy?

Vo svetle posledného roka a pol nulová.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 827
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 6 650
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 778
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 336
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 010
  6. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 959
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 878
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 836
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 753
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 210

Téma: Orbánovské Maďarsko


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Najlepšie fotky prírody

Finalisti súťaže Wildlife Photographer of the Year

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.

Neprehliadnite tiež

Čoskoro prijme Slovensko eurosmernicu ATAD, ktorá má prispieť k férovému zdaneniu

Cieľom smernice je aj uľahčiť výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami pri identifikácii a sledovaní podozrivých transakcií.

Eset odhalil novú špehovaciu kampaň

Novú špehovaciu kampaň zaznamenal Eset v siedmich krajinách.

Draghi: Nezamestnanosť mladých je vysoká, Európa to musí riešiť

Medzi hlavné príčiny vysokej miery nezamestnanosti mladých v niektorých krajinách eurozóny patria segmentácia pracovného trhu a slabé odborné vzdelávanie.

Uber v Londýne zrejme skončí, úradníci mu od októbra neobnovili licenciu

Rozhodnutie neobnoviť kontroverznej taxislužbe licenciu podporil aj starosta Londýna spolu s komunitou tradičných taxikárov.