Fiškálna únia a s ňou rozdelenie Európy sa blíži

Prvý tohtoročný summit má upresniť dohodu, ktorá má skrotiť dlžníkov v Európskej únii. Slovensko sa k nej pridá, viacerí váhajú.

Aj v Bruseli na summite čaká lídrov európskych krajín protest proti úsporným opatreniam.(Zdroj: SITA/AP)

BRUSEL, BRATISLAVA. Štrajky, ktoré sú v Európe čoraz početnejšie, zažijú v pondelok lídri krajín Európskej únie spoločne v Belgicku.

Ich prvý tohtoročný summit na riešenie hospodárskej krízy privítajú v Bruseli generálnym štrajkom, ktorý výrazne skomplikuje život v meste.

Koľko ich bude?

Po dramatickom decembrovom summite nie je atmosféra veľmi optimistická. Hoci na konci minulého roka lídri hovorili o historickej dohode, eurozónu neochránila.

Tento mesiac agentúra S&P znížila rating deviatim zo 17 krajín eurozóny vrátane Francúzska a agentúra Fitch sklamala päť krajín v piatok.

Kým v decembri jasné nie fiškálnej dohode povedala len Británia, teraz váhajú viacerí. Najvýraznejšie Česko, ktorého vláda hovorí o vypísaní referenda (ako Íri) a prezident Václav Klaus sa chce vyhnúť jej podpísaniu.

Napriek tomu sa v pondelok očakáva konečná verzia dohody o fiškálnej únii, ktorej ambíciou je zefektívniť úniu v čase dlhovej krízy.

Slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá na summite podporí fiškálnu úniu, je mierna optimistka. Krajín, ktoré sú už rozhodnuté podpísať, bude podľa nej viac než dvanásť, čo je minimálny počet, aby začala platiť. Ak to nebude jasná väčšina z 27 členských štátov, bude to však málo presvedčivé.

ps.jpg
Poklepať základný kameň fiškálnej a politickej únie – to je úloha ďalšieho z „historických“ summitov, ktorý dnes v Bruseli zasadne, píše Peter Schutz.

Veštenie z kávy

Diskusia bude o tom, ako dosiahnuť uplatňovanie sankcií. Nemci chcú, aby štáty, ktoré porušia pravidlá, na Európskom súdnom dvore žalovala Európska komisia, a nie členské štáty. To sa však podľa expertov nedá, keďže komisia môže zastupovať len 27 štátov únie.

Poliaci (podľa Daily Telegraph aj Švédi a Česi) podmieňujú svoju podporu tým, aby sa mohli zúčastňovať aj na summitoch krajín eurozóny, hoci nie sú jej členmi.

Slovenský veľvyslanec pri Európskej únii Ivan Korčok verí, že summit nebude trvať do rána, ako sa v poslednom čase stávalo takmer vždy, no odhadovať to „po dvojročnej skúsenosti s krízovými rokovaniami eurozóny je ako veštiť z kávy“.

Vládnu obavy, ako sa zachová maďarský premiér Viktor Orbán, ktorému eurokomisia vyčíta sporné zákony.

Malý dôraz na rast

Mnohí únii vyčítajú, že sa príliš sústreďuje na úsporné opatrenia a málo na hospodársky rast, čo zaznievalo aj na ekonomickom fóre v Davose. Lídri chcú preto hovoriť aj o opatreniach na podporu zamestnanosti a podnikania.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová chce, aby sa nevyužité eurofondy v krajinách v kríze presunuli na podporu malých a stredných podnikateľov. Economist napísal, že by to bola „jedna z najsľubnejších dohôd eurokrízy“

ico

Dohoda má brzdiť dlžníkov

Fiškálna únia prináša dlhovú brzdu, ktorú už Slovensko má, a strop pre štrukturálny deficit.

1. Dlhová brzda ako základ

Hlavnými bodmi dohody sú dlhová brzda, ktorú Slovensko už schválilo, a automatické sankcie pre krajiny v prípade nadmerného deficitu. Nemecku sa podľa magazínu Spiegel nepodarilo presadiť, aby maximálny dlh zakotvili všetky členské štáty do ústavy.

2. Európska únia sa delí

Jasné „nie“ povedala fiškálnej dohode Británia. Či sa k nej niekto pridá, zatiaľ nie je jasné. Únia sa však už isto rozdelí na tých, čo môžu byť pri rozhodovaní o eurozóne, a tých, čo budú bokom. Aby začala dohoda platiť, stačí 12 podpisov. Tí, čo nepodpíšu, však nemôžu žiadať o pomoc z eurovalu.

3. Pokuty za nadmerný deficit

Krajiny by mali znižovať deficit z povolených 3 percent každý rok o pol percenta HDP. Slovensko by malo začať znižovať štrukturálny deficit od roku 2013. Za prekročenie by podľa návrhu nasledovala pokuta, najviac 0,1 percenta HDP. V prípade Slovenska by to teraz bolo asi 90 miliónov eur.

4. Len časť riešenia krízy

Okrem dlhovej brzdy v dohode nie je oproti súčasnej európskej legislatíve skoro nič nové. Umožňuje tiež dočasné výnimky zo sankcií, napríklad pri vážnej recesii. Viacerí si preto myslia, že dohoda je pri riešení hospodárskej krízy len okrajová vec. Dôležitejšie podľa analytikov bude navýšenie prostriedkov v eurovale a vyriešenie situácie Grécka. Luxemburský premiér Jean Asselborn fiškálnu dohodu rovno označil za „stratu času a energie“.

Ela Rybárová

ico

Berlín žiada kontrolu nad gréckym rozpočtom

Nemecko stupňuje tlak na Grécko. Výmenou za druhý záchranný balík žiada kontrolu nad gréckymi výdavkami.

BRATISLAVA. Nemecko tlačí na Grékov, aby sa vzdali suverenity pri rozhodovaní o svojom štátnom rozpočte. Kontrolu nad veľkými výdavkami z rozpočtu a nad výberom daní by mal rozpočtový eurokomisár.

Štátne príjmy by boli pritom prioritne použité na obsluhu dlhu a až potom inak. Berlín tým podmieňuje druhú pomoc Grécku.

Budú potrebovať viac

Grécko s tým však nesúhlasí a podľa víkendových vyjadrení ani Brusel. Exekutíva má zostať v rukách gréckej vlády, ktorá sa zodpovedá priamo svojim občanom aj inštitúciám. Grécka ministerka školstva Anna Diamantopoulová návrh označila za „výplod chorej mysle“.

Vláda v Aténach bude podľa všetkého potrebovať vyššiu pomoc ako pôvodne zamýšľaných 130 miliárd. Vo svojej správe to tvrdí takzvaná trojka zložená zo zástupcov eurokomisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.

Podľa správy, z ktorej citoval britský denník Financial Times, majú náklady na druhý grécky balík dosiahnuť 145 miliárd eur. Grécka ekonomika sa vyvíja výrazne horšie, než boli odhady.

Viac by Grékom zrejme pridali krajiny eurozóny. Na prvej pomoci Grécku za 110 miliárd sa Slovensko nezúčastňuje.

Predbežná dohoda

Podmienkou na druhý balík je dohoda so súkromnými investormi, koľko odpíšu zo svojich gréckych pohľadávok. Bez nej Atény nedostanú ani 14,5 miliardy eur na splatné dlhopisy v marci.

Už niekoľko týždňov sa objavujú správy, že sú blízko dohody a potom to niektorá zo strán dementuje. Grécky minister financií povedal, že dohodu uzavrú tento týždeň.

Podľa nedeľných informácií dospeli k predbežnej dohode. Investori by mali vymeniť dlhopisy za nové 30­ročné s priemerným úrokom 3,6 percenta. Pôvodne chceli úrok nad štyri percentá.

Známy americký ekonóm Nouriel Roubini však predpokladá, že Grécko do roka vystúpi z eurozóny a neskôr zrejme aj Portugalsko, ktoré čerpá pomoc z eurovalu.

Marianna Onuferová

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 522
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 9 103
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 977
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 907
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 244
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 204
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 174
  8. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 994
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 943
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 059

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Neprehliadnite tiež

Kažimír: Pre veriteľov nie je pred voľbami Grécko dobrá téma

Rokovania medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi sú už niekoľko mesiacov na bode mrazu,.

Richter určil rozhodcu v spore odborárov vo Volkswagene Slovakia

Dve odborové organizácie sa nevedeli dohodnúť na postupe v kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľom.

Španielska firma láka na zhodnotenie vkladov, chýba jej však povolenie

Spoločnosť ponúka investičné produkty bez splnenia legislatívnych povinností, varuje centrálna banka.

Nemecko počíta so zrýchlením rastu ekonomiky

Experti centrálnej banky vidia aj riziká ohrozujúce rast, ako sú napríklad nové bariéry v globálnom obchode.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop