BRATISLAVA. Už len jeden krok chýba k dohode so súkromnými veriteľmi. Vyhlásil to v piatok podvečer podľa agentúry Reuters grécky minister financií Evangelos Venizelos.
Súkromní veritelia odpustia Grécku zrejme 70 percent nominálu dlhu výmenou za nové 30ročné grécke dlhopisy. Také boli posledné informácie. Gréci dostali na dohodu čas do konca týždňa, v pondelok je totiž veľký summit európskych lídrov.
Čakajú na ďalšiu pomoc
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v piatok upozornil, že dohodu nie je jednoduché zostaviť, lebo Grécko neplnilo dohodnuté podmienky. Každopádne nemusí to stačiť, aby sa grécky dlh znížil dostatočne.
Gréci majú verejný dlh asi 350 miliárd eur, pričom súkromní veritelia vlastnia grécke bondy zhruba za 205 miliárd. Na grécke banky a dôchodkové fondy pripadá asi 80 miliárd eur, európske banky a poisťovne 55 miliárd a nebankových súkromných veriteľov, teda napríklad hedžové fondy asi 70 miliárd.
Podľa plánu by mali dobrovoľne odpísať zhruba 100 miliárd eur dlhu. To by znížilo dlh Grécka zo 150 na 120 percent HDP do roku 2020.
Dohoda so súkromnými veriteľmi je pre Grécko dôležitá aj preto, že je podmienkou na uvoľnenie 14,5 miliardy eur ešte z prvého balíka pomoci. V takej hodnote majú Gréci splatné vládne dlhopisy 20. marca.
Nemusí to stačiť
Ibaže Inštitút medzinárodných financií, ktorý s gréckou vládou rokuje, nezastupuje všetky skupiny súkromných veriteľov. Ak sa nepripoja aj ďalší, odpísala by sa menšia časť gréckeho dlhu.
Už skôr prenikli informácie, že hedžové fondy sa spoliehajú aj na to, že prípadná nedohoda by znamenala vyhlásenie platobnej neschopnosti, proti ktorej majú bondy poistené.
„Platobnú neschopnosť Grécka neočakávame,“ povedal včera Schäuble.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová však tento týždeň pripustila, že dohoda súkromných investorov nebude stačiť a musí pomôcť aj verejný sektor. Hlavnými veriteľmi sú pritom krajiny eurozóny, ktoré poskytli Grécku pomoc za 110 miliárd eur.
Európska centrálna banka sa podľa agentúry Bloomberg proti tomu ostro ohradila. Lagardovej obavy potvrdil pre rakúsky denník Der Standard aj šéf euroskupiny JeanClaude Juncker.
Portugalský otáznik
Niektorí ekonómovia už upozorňujú na Portugalsko, ktoré čerpá pomoc z eurovalu. Vlani jeho dlh dosiahol asi 93 percent HDP, teda niečo nad 170 miliárd eur. Vysoké je tam aj zadlženie domácností.
Úročenie jeho 10-ročných dlhopisov v piatok vyskočilo nad 15 percent, čo je najviac doteraz. „To vypovedá, že sa o rok nebudú schopní vrátiť na trh a budú potrebovať druhý balík pomoci,“ hovorí analytik X–Trade brokers Kamil Boros.
Aj keď európski lídri deklarujú, že prípad Grécka je unikátny, prípadná ďalšia pomoc Portugalsku by sa tiež neobišla bez účasti súkromných investorov.