BERLÍN. Eurozóna bude musieť Grécko podporovať pravdepodobne dlhšie, než pôvodne očakávala, teda viac než 10 rokov. Povedal to v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker.
"Nemyslím si, že toto obdobie bude stačiť," povedal Juncker, poukazujúc na pôvodne očakávaných 10 rokov. Zároveň ale dodal, že s odchodom Grécka z eurozóny stále nepočíta.
Medzitým grécka vláda obnovila v Aténach rokovania so zástupcami súkromných veriteľov o podmienkach odpisu gréckeho dlhu.
Grécko sa musí najskôr dohodnúť s bankami a ďalšími finančnými inštitúciami na výmene gréckych dlhopisov, až potom sú Európska únia a Medzinárodný menový fond ochotní súhlasiť s ďalším záchranným balíkom.
Bez neho pritom Grécko nebude schopné v marci splatiť v tom čase splatné dlhopisy v objeme 14,5 miliardy eur, čo by znamenalo bankrot.
Grécky premiér Lukas Papadimos sa stretol s výkonným riaditeľom Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Charlesom Dallarom a Jeanom Lemiérrom, poradcom predsedu predstavenstva francúzskej banky BNP Paribas.
Sporným bodom rokovaní, ktoré sa mali pôvodne ukončiť už pred pondelkovou schôdzkou ministrov financií eurozóny (23.1.), je úročenie nových 30-ročných dlhopisov. Súkromní veritelia žiadajú úrok minimálne 4 %, eurozóna ale požaduje maximálny úrok na úrovni 3,5 %.
