BRATISLAVA.
Zmluvu o dobudovaní infraštruktúry pre aplikačnú nadstavbu uzavrelo stredisko 17. januára so spoločnosťou Slovak Telekom na základe rokovacieho konania bez zverejnenia, teda bez súťaže. Podľa hovorkyne OS ZZS Dominiky Šulkovej nebola potrebná. Bývalý šéf operačného strediska Ľubomír Kočiš si naopak myslí, že súťaž mala byť. Nepáči sa mu tiež cena. Odhadol, že mohla byť tretinová. Záchranári kritiku odmietajú.
Operačné stredisko tvrdí, že postupovalo podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Technické dôvody, ako i výhradné práva spoločnosti Slovak Telekom k existujúcej infraštruktúre linky tiesňového volania 155 odôvodňujú OS ZZS SR ako verejného obstarávateľa podľa zákona zadať verejné obstarávanie nadlimitnej zákazky postupom rokovacieho konania bez zverejnenia," uviedla pre TASR Šulková.
To možno použiť na tovar, stavebné práce alebo služby, ktoré môže poskytnúť len určitý dodávateľ. Tým je podľa OS ZZS SR Slovak Telekom, keďže dodáva a prevádzkuje existujúcu komunikačnú infraštruktúru.
Celková hodnota zmluvy uzavretej na dobu 36 mesiacov je 3,165 milióna eur s DPH. Najväčšiu časť z nej predstavuje jednorazový inštalačný poplatok za outsourcing komunikačnej služby vo výške 1,511 milióna eur bez DPH. Mesačne má stredisko za poskytovanie služby platiť vyše 17.000 eur bez DPH.
Ako ozrejmila Šulková, financovanie nie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu, ale z výberu poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s legislatívou.
Zmluva ráta aj so sankciami v prípade odmietnutia prevzatia služieb či odstúpenia zo strany OZ ZZS. Pokuta, ktorú by Slovak Telekom mohol uložiť, by sa počítala ako násobok počtu mesiacov do konca zmluvy a sumy 31.513 eur.
Rok pred koncom zmluvy by sa tak v prípade jej zrušenia pokuta mohla vyšplhať na takmer 400.000 eur. Ak by operačné stredisko odstúpilo od zmluvy, muselo by tiež zaplatiť všetky neuhradené inštalačné poplatky.
Bývalý šéf operačného strediska Kočiš súhlasí, že modernizácia je potrebná, keďže ju plánoval tiež, nie však bez súťaže a ako podotkol pre TASR, za "takéto peniaze". Tvrdí, že cena za takúto službu sa môže pohybovať okolo jedného milióna eur s DPH.
Nesúhlasí ani s tým, že Slovak Telekom môže byť jediný dodávateľ, keďže podľa svojich slov pozná ďalších minimálne šesť firiem, ktoré by vedeli poskytnúť takéto služby. Chýbajúca súťaž sa krátko pred parlamentnými voľbami nepáči ani exministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu (Smer-SD).
Takýto postup považuje za minimálne otázny. Nechápe, prečo, keď bola modernizácia taká "súrna", nerealizoval sa podpis takejto zmluvy hneď po prijatí uznesenia vlády o dobudovaní infraštruktúry tiesňových liniek vlani v júni.
OS ZZS SR kritiku bývalého riaditeľa odmietlo. "S dodávateľom o cene rokovalo a dosiahlo optimálny kompromis medzi cenou a parametrami služby. V prípade, že by OS ZZS SR plánovalo dodať službu iným dodávateľom, muselo by zároveň nahradiť aj súčasnú, fungujúcu infraštruktúru, čím by vznikli duplicitné, neefektívne náklady," povedala Šulková.
Poukázala tiež na to, že Kočiš mal mať pripravenú obdobnú zmluvu za asi 50 miliónov eur. "Tento plánovaný postup bol zastavený pre netransparentnosť a predraženosť. Nové vedenie zámer zrevidovalo a zefektívnilo, čoho výsledkom je táto výhodnejšia zmluva," uzavrela.
Operačné stredisko v súčasnosti využíva komunikačnú infraštruktúru vybudovanú a prevádzkovanú spoločnosťou Slovak Telekom od roku 2006. V spojitosti s vlaňajšími výpadkami tiesňových liniek uložila vláda v júni 2011 úlohu dobudovať túto komunikačnú infraštruktúru tak, aby k obdobným situáciám viac nedochádzalo.
"Týmto kontraktom OS ZZS SR dobudováva infraštruktúru tak, aby splnilo požadovanú úlohu," skonštatovala Šulková.
Ako sa uvádza v zmluve, Operačné stredisko ZZS má záujem rozšíriť existujúcu infraštruktúru o aplikačnú nadstavbu tzv. Command Control, ktorý zvýši efektivitu činnosti operátorov záchrannej zdravotnej služby.
"Aplikačnú nadstavbu nie je možné z technologických dôvodov priamo integrovať na existujúcu infraštruktúru, ale je potrebné existujúcu infraštruktúru najskôr dobudovať, teda pripraviť a rozšíriť existujúcu infraštruktúru na samotnú inštaláciu aplikačnej nadstavby."
Operačné stredisko nevylučuje ďalšiu modernizáciu ani do budúcnosti. "V prípade zmeny legislatívy alebo špecifických požiadaviek kladených na vysielanie záchranných zložiek na miesto tiesňových udalostí je možné, že si tieto vyžiadajú ďalšie riešenia smerujúce k zvyšovaniu dostupnosti a dobudovania technickej infraštruktúry. Napríklad prijímanie tiesňovej výzvy zo sociálnych sietí, mailov, internetu, od špecifických skupín volajúcich, zo systému e-call," uzavrela Šulková.
