BRATISLAVA. Nielen im, ale aj ostatným spoločnostiam, sa bohužiaľ väčšinou nedarí získať stratené prostriedky späť. Chýba im totiž dostatok dôkazov.
Ukázal to prieskum o výskyte podvodov v organizáciách na Slovensku a v Českej republike za rok 2011, ktorý uskutočnili spoločnosti Surveilligence a TPA Horwath v spolupráci s asociáciou ACCA, v máji a júni 2011. Nadviazal tak na prvú štúdiu, ktorá v roku 2009 sledovala výskyt podvodov iba na Slovensku.
Formou webového dotazníka sa na ňom zúčastnilo 125 organizácií, z toho 81 malo sídlo v Česku a 44 na Slovensku. Respondenti odpovedali na otázky súvisiace s výskytom podvodov a ich dosahom, resp. stavom kontrolných systémov v organizáciách. Ide o jediný prieskum hospodárskej kriminality, ktorý porovnáva výsledky medzi týmito dvoma krajinami.
Prieskum ďalej ukázal, že v oboch krajinách sa takmer polovica respondentov vo svojej organizácii stretla s nejakým druhom podvodu. K najčastejším podvodom v Česku aj na Slovensku patrí sprenevera majetku, podplácanie, konflikt záujmov a manipulácia pri výberovom konaní. Korupciu a podplácanie vníma ako najškodlivejšie druhy podvodov osem z desiatich českých, resp. deväť z desiatich slovenských firiem.
Najviac podvodov sa uskutoční v obchodných oddeleniach firiem. Za najčastejšieho páchateľa podvodov označujú českí aj slovenskí respondenti radového zamestnanca. Ten je zároveň aj tým, kto je schopný podvod vo firme najčastejšie oznámiť.
Dve tretiny účastníkov (74 % v ČR, 62 % v SR) uviedli finančné straty ako najvýznamnejší dôsledok podvodov. Spoločnosti v Česku aj na Slovensku prišli za uplynulé dva roky kvôli podvodom najčastejšie o sumu do výšky 50.000 eur. Sú ale aj také, ktoré zaznamenali za toto obdobie škody vyššie ako 1 milión eur - v Českej republike to bolo 7 % spoločností, v Slovenskej republike 11 %.
V oblasti spätného získavania prostriedkov a vymáhania škôd sú oveľa úspešnejšie spoločnosti z Českej republiky. Viac ako 50 % prostriedkov sa podarilo získať späť až jednej z piatich českých firiem, slovenskej sa to nepodarilo ani jednej. Vymáhanie škôd v oboch krajinách je však stále nedostatočné. Problém na slovenskej strane súvisí s nedostatočne fungujúcim súdnictvom, na ktoré poukázali respondenti prieskumu.
Ak sa podvod odhalí a vyšetrí, ešte nie je vyhraté. Množstvo spoločností totiž nie je schopných vyvodiť právny postih voči podvodníkovi - chýbajú im často dôkazy. Uviedla to takmer štvrtina českých a dve pätiny slovenských respondentov.
V Česku aj na Slovensku sa používajú na prevenciu podvodov skôr pasívne nástroje, ako sú smernice, interné kontroly alebo monitorovanie práce zamestnancov. Z tých aktívnejších sú to napr. preverovanie informácií o obchodných partneroch alebo firemné systémy oznamovania nekalého konania. Nedostatočné je vo firmách vzdelávanie o možnostiach prevencie a identifikácie podvodov.
Viac ako 70 % respondentov v Česku uviedlo ako hlavný dôvod rastu počtu podvodov úpadok morálnych hodnôt v spoločnosti. Na Slovensku je vnímané ako najvýznamnejší faktor ich existencie neefektívne súdnictvo (83 %, v Česku 69 %). Prispievajú k nim aj nedostatočné alebo úplne chýbajúce kontroly (Česko 34 %, Slovensko 39 %). Okrem toho tiež silnie tlak prostredia na spáchanie podvodu.
