Potraviny vo svete zlacnejú. Nás sa to netýka

RÍM, BRATISLAVA. Bol to v posledných rokoch už takmer rituál. Nepriaznivé počasie a nepokoje vyháňali ceny potravín vo svete do závratných výšok. Drahé potraviny boli aj príčinou začiatku nepokojov v arabskom svete.

Skrotiť sa ich podarilo až v lete. V tom čase vrcholila dlhová kríza v Európe a obavy z následného ochladenia dopytu rástli. Do decembra aj vďaka veľkej úrode stihli padnúť ceny kukurice o 18 percent, pšenice o 15 percent či cukru a kakaa až o 20 percent.

Hoci ceny týchto komodít sú nevyspytateľné pre nepredvídateľnosť počasia, podľa šéfa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) José Graziana da Silvu by trend zlacňovania mal pokračovať aj tento rok.

Lacnejšie jedlo

Vydýchnuť si tak zrejme môžu rozvojové krajiny v Afrike a Ázii, kde ľudia na potraviny v rámci spotrebného koša míňajú najviac.

V subsaharskej Afrike, ktorá žije z piatich dolárov na deň, to podľa Európskej komisie znamená, že tri doláre idú len na potraviny, 50 centov na energie a 1,5 dolára na iné výdavky.

Každé zvýšenie cien potravín sa citlivejšie premieta do vyššej inflácie. „Nižšia cena základných potravín už umožnila v Brazílii, Thajsku či Číne znížiť úroky,“ tvrdí analytik Petr Čermák zo spoločnosti Colosseum.

Centrálne banky tak zlacneli firmám úvery a podporili ekonomiku. Ceny potravín sú aj napriek pozitívnym odhadom FAO stále vysoké.

Napriek suchám sa očakáva dobrá úroda

Napríklad pšenica s cenou 6,57 dolára za bušel, čo je niečo viac ako 27 kíl, je o 35 percent drahšia ako v polovici roku 2010. Navyše jej cena s kukuricou už dva týždne mierne rastie.

Dôvodom sú dlhodobé suchá v Argentíne, Brazílii a nedostatok snehu v USA. Napriek tomu sa očakáva dobrá úroda a podľa analýzy banky Morgan Stanley by pšenica mohla zlacnieť tento rok o sedem percent, sója o päť a kukurica až o 17 percent.

U nás pôjde skôr o zdražovanie. Príčinou je silný dolár a rastúce náklady producentov potravín, ktorí ich ešte nestihli premietnuť do ceny.

„Očakávame mierny rast cien o dve až päť percent. Teda menej ako vyše šesťpercentný minulý rok,“ povedal o cenách potravín Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Hladomor ostáva

Tlmiť ceny bude šetrenie ľudí, ktoré súvisí s nevyriešenou dlhovou krízou. Hospodárske spomalenie vo svete vyostrí podľa da Silvu aj problém hladomoru. Hladom podľa štatistík trpí v rozvojových krajinách až miliarda ľudí.

„Bude viac hladujúcich a nezamestnaných. Potrebujeme nájsť nové spôsoby, ako pomôcť týmto štátom,“ povedal Brazílčan, ktorý sa stal začiatkom roka šéfom FAO ako prvý Juhoameričan.

Je autorom úspešného programu Zero Hunger, ktorý v Brazílii pomohol 19 miliónom ľudí dostať sa z chudoby.

Zastáva tiež názor, že FAO s rozpočtom jednej miliardy nesmie fungovať na centrálnej úrovni, ale jednotlivých regiónoch sveta.

Ekonóm James Shikwati z Kene pred časom pre časopis Der Spiegel zasa povedal, že akákoľvek zahraničná pomoc je zbytočná, pretože sa ňou financuje len byrokracia.