Pred 10 rokmi zbankrotovala Argentína, teraz prudko rastie

Desať rokov po štátnom bankrote rastie argentínska ekonomika takmer čínskym tempom.

Argentína zažila pred desiatimi rokmi svoju najťažšiu hospodársku krízu.

BUENOS AIRES. Kríza donútila zrušiť viazanosť pesa na dolár a o niekoľko rokov krajina vyrokovala reštrukturalizáciu s výrazným odpisom dlhu.

Argentína zažila pred 10 rokmi svoju najťažšiu hospodársku krízu. Štátny bankrot na konci roka 2001 mal veľké politické a sociálne následky so zničujúcimi dosahmi na stabilitu krajiny. Napriek tomu len niekoľko rokov potom začala ekonomika rásť, pričom tento cyklus trvá dodnes.

Už v roku 2005 argentínsky hrubý domáci produkt (HDP) prekonal úrovne spred krízy. Demokratický systém sa udržal a nezamestnanosť a chudoba sa výrazne znížili.

Argentína po traumatickej hyperinflácii naviazala od roku 1991 svoju menu na dolár. Stabilná parita však za prezidentovania Carlosa Menéma nepriniesla želanú rovnováhu ostatných makroekonomických indikátorov. Argentína sa navyše naviazaním meny na dolár pripravila o to, aby mohla reagovať na negatívny vývoj v zahraničí devalváciou alebo znehodnotením meny.

V čase recesie v roku 1999 vyhral voľby Fernando de la Rúa, ktorý sa stal obetným baránkom krízy. Pod silným tlakom Medzinárodného menového fondu (MMF) sa vláda opakovane snažila napriek rastúcim dlhom ozdraviť verejné financie znižovaním výdavkov a zvyšovaním daní. Opatrenia narážali na ostrý odpor odborov a občanov.

Kritické boli parlamentné voľby v októbri 2001. Vyše 40 % voličov nešlo hlasovať alebo odovzdalo neplatné hlasy. Roztrieštenú koalíciu podporilo len 12 % voličov.

V tejto situácii krízu vyostril prudký odlev kapitálu. MMF odmietol poskytnúť krajine nový úver, pretože vláda nedokázala znížiť deficit na nulu. Minister financií Domingo Cavallo v tejto situácii zablokoval všetky bankové účty, súkromné osoby si mohli týždenne vybrať maximálne 250 pesos.

Občania vyšli do ulíc, rabovali obchody a útočili na banky. Napätie sa stupňovalo. Vláda vyhlásila výnimočný stav, dosiahla však len to, že na protestoch sa zúčastňovalo ešte viac demonštrantov. O život prišlo viac než 40 ľudí. Prezident de la Rúa rezignoval 20. decembra 2001. Po ňom sa v rýchlom slede vystriedalo niekoľko dočasných prezidentov, pričom jeden z nich Adolfo Rodríguez Saá 23. decembra vyhlásil štátny bankrot. Argentína už totiž nemala na vyrovnanie splatných zahraničných dlhov.

O dva týždne neskôr peso voči doláru devalvovalo o 40 % a potom sa postupne kurz prepadol až na 1 ku 4. Aj napriek pomerne dlhej inkubačnej dobe prebiehala kríza potom veľmi rýchlo.

Néstor Kirchner, ktorý bol prezidentom v rokoch 2003 až 2007, uskutočnil reštrukturalizáciu dlhu, ktorú akceptovalo viac než 90 % súkromných investorov. Argentína ešte stále musí splatiť dlhy voči Parížskemu klubu, to znamená dlhy voči štátom. Aj napriek niektorým gestám sa zdá, že vláda sa s tým neponáhľa.

Vylúčenie Argentíny z medzinárodných finančných trhov sťažilo krajine financovanie niektorých infraštruktúrnych projektov. Zároveň to však znamená, že sa jej nedotýka aktuálna kríza. Motorom rastu argentínskej ekonomiky bol v uplynulých 8 rokoch vývoz do Číny a Brazílie. V rokoch 2003 až 2007 medziročné tempo rastu ekonomiky dosiahlo 5 rokov po sebe okolo 9 % a 7 % v roku 2008. V roku 2009 zasiahla aj Argentínu kríza a rast sa spomalil na 0,8 %. Vlani už expandovala o 8,5 % a v 3. kvartáli tohto roka dosiahol medziročný rast 9,3 %. V najbližších dvoch rokoch sa počíta so spomalením rastu približne na 4 %.

Pri vysokej inflácii (vyše 20 % ročne), opäť nadhodnotenej mene a klesajúcich prebytkoch na štátnych kontách zostáva otázkou, ako vláda zabrzdí spotrebu na domácom trhu, ktorá stimuluje dovoz.

Prvými opatreniami v tomto smere sú nedávno ohlásené krátenia štátnych subvencií na elektrinu, plyn a vodu rovnako ako na verejnú dopravu, ktoré boli zavedené v čase krízy, aby utlmili negatívny vplyv devalvácie z roku 2002 na platy. Opäť rastie sociálne napätie.

Šéf odborov Hugo Moyano, ktorý bol ešte prednedávnom spojencom vlády, varoval, že zamestnanci budú bojovať o svoje práva. Ale so 4-% rastom stále zostáva Argentíne dostatočne veľký manévrovací priestor, ktorý jej mnohé vlády dnes môžu len závidieť.

Informovala o tom agentúra DPA.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  10. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. Už aj seniori presadajú do SUV
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  7. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  9. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 24 581
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 620
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 525
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 490
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 088
  6. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 992
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 868
  8. Zo stredomorskej stravy sa nepriberá 851
  9. Túžite po práci z pláže? 7 rád, ako sa stať digitálnym nomádom 686
  10. Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko 676

Téma: Medzinárodný menový fond


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Politika ako Danko nikto nechce, demokrati ani oligarchovia

Definitívny politický pád Danka sme sledovali v priamom prenose.

EKONOMIKA

Štát otočil, vyššie dôchodky zaručí len na štyri roky

Prečo novinka bude trvať len istý čas, nie je jasné.

KOMENTÁRE

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa museli prehrabávať v úlomkoch Dankovho poníženia.

Neprehliadnite tiež

Vláda dala zelenú. Živnostníci priznajú dane už len online

Zákon ešte musí schváliť parlament. Pre firmy budú online dane povinné od 1. januára, pre živnostníkov od leta.

Polícia rieši, či tristotisíc v plecniaku bol úplatok. Železničiar stále robí pre štát

Štefan Hlinka je radovým zamestnancom železníc. Čo presne robí, nie je známe. Momentálne má dovolenku.

Štát otočil, vyššie dôchodky zaručí len na najbližšie štyri roky

Prečo novinka z dielne ministerstva práce bude trvať len istý čas, nie je jasné.

Biopalivá zvýhodnia, ale daň pri benzíne a nafte bude vyššia

Kažimírovo ministerstvo neočakáva žiadny negatívny vplyv na domácnosti.