Pred 10 rokmi zbankrotovala Argentína, teraz prudko rastie

Desať rokov po štátnom bankrote rastie argentínska ekonomika takmer čínskym tempom.

Argentína zažila pred desiatimi rokmi svoju najťažšiu hospodársku krízu.

BUENOS AIRES. Kríza donútila zrušiť viazanosť pesa na dolár a o niekoľko rokov krajina vyrokovala reštrukturalizáciu s výrazným odpisom dlhu.

Argentína zažila pred 10 rokmi svoju najťažšiu hospodársku krízu. Štátny bankrot na konci roka 2001 mal veľké politické a sociálne následky so zničujúcimi dosahmi na stabilitu krajiny. Napriek tomu len niekoľko rokov potom začala ekonomika rásť, pričom tento cyklus trvá dodnes.

Už v roku 2005 argentínsky hrubý domáci produkt (HDP) prekonal úrovne spred krízy. Demokratický systém sa udržal a nezamestnanosť a chudoba sa výrazne znížili.

Argentína po traumatickej hyperinflácii naviazala od roku 1991 svoju menu na dolár. Stabilná parita však za prezidentovania Carlosa Menéma nepriniesla želanú rovnováhu ostatných makroekonomických indikátorov. Argentína sa navyše naviazaním meny na dolár pripravila o to, aby mohla reagovať na negatívny vývoj v zahraničí devalváciou alebo znehodnotením meny.

V čase recesie v roku 1999 vyhral voľby Fernando de la Rúa, ktorý sa stal obetným baránkom krízy. Pod silným tlakom Medzinárodného menového fondu (MMF) sa vláda opakovane snažila napriek rastúcim dlhom ozdraviť verejné financie znižovaním výdavkov a zvyšovaním daní. Opatrenia narážali na ostrý odpor odborov a občanov.

Kritické boli parlamentné voľby v októbri 2001. Vyše 40 % voličov nešlo hlasovať alebo odovzdalo neplatné hlasy. Roztrieštenú koalíciu podporilo len 12 % voličov.

V tejto situácii krízu vyostril prudký odlev kapitálu. MMF odmietol poskytnúť krajine nový úver, pretože vláda nedokázala znížiť deficit na nulu. Minister financií Domingo Cavallo v tejto situácii zablokoval všetky bankové účty, súkromné osoby si mohli týždenne vybrať maximálne 250 pesos.

Občania vyšli do ulíc, rabovali obchody a útočili na banky. Napätie sa stupňovalo. Vláda vyhlásila výnimočný stav, dosiahla však len to, že na protestoch sa zúčastňovalo ešte viac demonštrantov. O život prišlo viac než 40 ľudí. Prezident de la Rúa rezignoval 20. decembra 2001. Po ňom sa v rýchlom slede vystriedalo niekoľko dočasných prezidentov, pričom jeden z nich Adolfo Rodríguez Saá 23. decembra vyhlásil štátny bankrot. Argentína už totiž nemala na vyrovnanie splatných zahraničných dlhov.

O dva týždne neskôr peso voči doláru devalvovalo o 40 % a potom sa postupne kurz prepadol až na 1 ku 4. Aj napriek pomerne dlhej inkubačnej dobe prebiehala kríza potom veľmi rýchlo.

Néstor Kirchner, ktorý bol prezidentom v rokoch 2003 až 2007, uskutočnil reštrukturalizáciu dlhu, ktorú akceptovalo viac než 90 % súkromných investorov. Argentína ešte stále musí splatiť dlhy voči Parížskemu klubu, to znamená dlhy voči štátom. Aj napriek niektorým gestám sa zdá, že vláda sa s tým neponáhľa.

Vylúčenie Argentíny z medzinárodných finančných trhov sťažilo krajine financovanie niektorých infraštruktúrnych projektov. Zároveň to však znamená, že sa jej nedotýka aktuálna kríza. Motorom rastu argentínskej ekonomiky bol v uplynulých 8 rokoch vývoz do Číny a Brazílie. V rokoch 2003 až 2007 medziročné tempo rastu ekonomiky dosiahlo 5 rokov po sebe okolo 9 % a 7 % v roku 2008. V roku 2009 zasiahla aj Argentínu kríza a rast sa spomalil na 0,8 %. Vlani už expandovala o 8,5 % a v 3. kvartáli tohto roka dosiahol medziročný rast 9,3 %. V najbližších dvoch rokoch sa počíta so spomalením rastu približne na 4 %.

Pri vysokej inflácii (vyše 20 % ročne), opäť nadhodnotenej mene a klesajúcich prebytkoch na štátnych kontách zostáva otázkou, ako vláda zabrzdí spotrebu na domácom trhu, ktorá stimuluje dovoz.

Prvými opatreniami v tomto smere sú nedávno ohlásené krátenia štátnych subvencií na elektrinu, plyn a vodu rovnako ako na verejnú dopravu, ktoré boli zavedené v čase krízy, aby utlmili negatívny vplyv devalvácie z roku 2002 na platy. Opäť rastie sociálne napätie.

Šéf odborov Hugo Moyano, ktorý bol ešte prednedávnom spojencom vlády, varoval, že zamestnanci budú bojovať o svoje práva. Ale so 4-% rastom stále zostáva Argentíne dostatočne veľký manévrovací priestor, ktorý jej mnohé vlády dnes môžu len závidieť.

Informovala o tom agentúra DPA.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 389
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 298
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 314
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 125
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 192
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 013
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 585
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 876
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 582

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fica trápia dovážané potraviny, chce sa im venovať na summite V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop